Linky MHD sa označujú číslami už 70 rokov

Číselné označenie liniek mestskej dopravy bolo zavedené na Nový rok 1944.

Označovanie liniek bratislavskej mestskej hromadnej dopravy číslami bolo zavedené až po takmer polstoročí od vzniku prvej električkovej linky. Prvé električkové linky od roku 1895 boli totiž označované slovnými názvami, ktoré ich charakterizovali - Hlavná trať, Odbočná trať k Filiálnej stanici, Odbočná trať k Novomestskej stanici, Vedľajšia trať k tabakovej továrni a Odbočná trať k Dynamitovej továrni, resp. sa označovali aj podľa ulíc, po ktorých premávali.

1912: Označovanie písmenami

Jednotlivé linky pôvodne nemali spoločné úseky, preto označenie slovným názvom trate spočiatku postačovalo. Keď však po niektorých úsekoch tratí začalo premávať viacero električkových liniek, takéto označenie začalo byť nepraktické. Preto pre jednoduchšiu orientáciu cestujúcich bolo v roku 1912 zavedené písmenové označovanie liniek. V tom čase v meste premávali 4 linky, ktoré dostali označenia od písmena A po písmeno D. V roku 1918 k nim pribudla linka E, ktorá vznikla rozdelením linky C.

V roku 1927 sa po zavedení autobusovej dopravy pokračovalo v zaužívanom písmenovom označovaní liniek. Prvé autobusové linky dostali označenia M, N, O. Neskôr vznikli aj autobusové linky P, T, R, H, L a F. Okrem písmenových označení sa pre niektoré, najmä príležitostné, linky použilo aj slovné označenie (napr. Železná studnička, Lido, Biskupice).

V roku 1929 po výstavbe električkovej trate ku Karlovej Vsi vznikla na krátku dobu električková linka K, ktorú vzápätí nahradila predĺžená linka C a neskôr aj D. Električkové linky C a D, premávajúce z väčšej časti po spoločnej trati, boli následne označené spoločným písmenom C a na ich rozlíšenie bolo použité doplnkové písmeno. Vznikli tak linky s označením CK (Karlova Ves - Stollwerck) a CD (Vitézova ul. pod hradom resp. neskôr Karlova Ves - Dynamitka). Začiatkom 40-tych rokov boli obe linky zlúčené do jednej s označením C (Karlova Ves - Dynamitka). Podobná situácia vznikla neskôr aj na autobusovej linke R (Kamenné nám. - Ružová dolina - Prievoz, hranica mesta), ktorá sa v roku 1941 rozdelila na linky R (Kamenné nám. - Prievoz, hranica mesta) a RP (Kamenné nám. - Ružová dolina).

V roku 1941 vznikli prvé dve trolejbusové linky, ktoré nahradili pôvodné autobusové linky. Nové trolejbusové linky prevzali označenia liniek, ktoré nahradili - M (Reduta - Hlavná stanica) a P (Žabotova - Patrónka). O dva roky neskôr bola na trolejbusovú zmenená aj linka H z Červeného kríža na Kolibu. 

1944: Označovanie číslami, ale aj písmenami

V roku 1943 nastala významná zmena v tarife mestskej dopravy, kedy sa pre vnútromestské trate zrušila pásmová tarifa a zaviedli sa jednotné cestovné lístky - jednorazový neprestupný a prestupný na dva prestupy. Pre tieto linky premávajúce v hraniciach mesta boli pre zlepšenie orientácie cestujúcich zavedené číselné označenia. Pre každý druh dopravy bola vyhradená samostatná desiatka čísiel. Električkové linky A, B, C dostali čísla 1, 2, 3, trolejbusové linky M, P, H dostali čísla 11, 12, 13 a autobusom O, R, Rp, T sa ušli čísla 21, 22, 23 a 24. Zmena označenia z písmen na čísla sa udiala 1. januára 1944. K električkám zakrátko pribudla aj linka 2z, ktorá premávala po rovnakej trase ako linka 2, avšak až po zastávku Zátišie (v roku 1947 ju plne nahradila linka 2).

Písmenové označenie zostalo na linkách, ktoré premávali mimo hraníc mesta a zároveň na nich neplatila spoločná mestská tarifa. Počas druhej svetovej vojny bola takouto linkou len autobusová linka F do Prievozu. Po skončení vojny boli k Bratislave pripojené niektoré okolité obce a do týchto pripojených obcí boli postupne zavedené nové, tzv. "vonkajšie", autobusové linky. Pri zavádzaní taríf pre tieto linky sa podnik pridržiaval celoštátnych zásad, podľa ktorých sa pre autobusové linky zavádzala pásmová tarifa. Zapojenie týchto tratí na jednotný lístok by podniku prinášalo vysoké straty. Keďže tieto linky neboli zaradené do mestskej tarify, dostali písmenové označenia - postupne vznikli linky P (Šafárikovo nám. - Petržalka), Ž (Patrónka - Železná studienka), D (Patrónka - Dúbravka), Dn (Karlova Ves - Devín), L (Patrónka - Lamač), V (Zátišie - Vajnory), Pk  (Šafárikovo nám. - Kopčany), Ph (Šafárikovo nám. - Starý Háj), Po (Šafárikovo nám. - Ovsište) a B (Šafárikovo nám. - Pod. Biskupice).

Postupne však vznikol veľký tlak na odstránenie tarifných rozdielov medzi vnútromestskými a vonkajšími linkami MHD. Obyvatelia pripojených obcí sa cítili diskriminovaní vyššou tarifou. Túto diskrimináciu odstránila nová jednotná tarifa, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 1953. Súčasne so zapojením vonkajších liniek na túto tarifu sa zmenilo ich označenie na číselné (linky 2533). Linky D a L do Dúbravky a Lamača, ktoré mali spoločnú značnú časť trasy dostali spoločné označenie 30 s pôvodným písmenovým rozlíšením, t.j. 30/L a 30/D. Podobne sa neskôr rozlišovali aj rôzne trasy račianskej linky 31.

Aj po zavedení jednotnej tarify však zostala výnimka. Bola ňou linka B do Podunajských Biskupíc, na ktorej zostala kilometrická tarifa. Táto písmenová linka bola zrušená až 1. januára 1959, kedy ju nahradila nová linka 22 s mestskou tarifou.

Písmenové označenia sa neskôr opäť použili v 60-tych a 70-tych rokoch pre linky, ktoré mali samostatnú tarifu. Išlo napríklad o linku V do Vrakune, Č do Čunova, Z do Záhorskej Bystrice alebo D do Devínskej Novej Vsi, ale aj všetky nočné linky. Písmenové označenia dostali aj prvé expresné autobusy, ktoré mali taktiež osobitnú neprestupnú tarifu - napr. linky Ex a Ex-Š. Čisto písmenové linky definitívne zanikli od 1. apríla 1976, kedy bola zavedená jednotná neprestupná tarifa v celej sieti MHD. 

1976: Označovanie takmer výlučne číslami

Od 1. apríla 1976 boli písmenové expresné autobusy prečíslované do radu od čísla 101 vyššie (neskôr aj s číslom 100). Tento rad však vznikol už v roku 1975 po zavedení expresov 106 a 107. Pre nočné linky, ktoré boli dovtedy označované písmenami, boli rezervované čísla od 131 vyššie (neskôr taktiež bolo použité aj číslo 130).

Od roku 1976 sa písmená na označovanie liniek MHD používali a dodnes používajú už len vo forme doplnkovej informácie. Zväčša išlo o posilové, alebo iné doplnkové spoje základnej linky (napr. 33/X, 39/X, 27-S, 47-S). Písmeno X sa používa aj na označovanie liniek náhradnej dopravy. Od roku 2007 sa písmenom N pred číslom linky označujú nočné spoje. Čisto písmenové označenia A a B boli neskôr rezervované pre metro resp. rýchlodráhu.

Samotné číslicové označenie liniek má však za sebou tiež viacero väčších zmien. Spomínaná nočná doprava v roku 1995 prešla z číselného rozsahu 130 - 146 na čísla 501 - 517 (neskôr až do čísla 519), ktoré boli v platnosti do reformy nočnej dopravy v roku 2007. Trolejbusové linky boli v roku 1982 prečíslované z rozsahu (11 -) 13 - 18 pridaním číslice 2 pred pôvodné číslo. Ani "dvojstovkové" trolejbusové linky nezostali bez zmien a v roku 1999 boli linky 206 - 220 prečíslované na 201 - 212, pričom súčasťou bola aj zmena trás niektorých liniek. Pôvodne sa uvažovalo nad prečíslovaním do rovnakého systému, v akom sú od roku 1997 označované autobusové linky, a ktorý je popísaný v nasledujúcom odseku. Zmena sa však v roku 1999 neudiala.

Najkomplikovanejšie zmeny čísiel zaznamenala autobusová doprava. Od roku 1997 sa postupne zavádzal tzv. oblastný systém označovania liniek, pri ktorom každá časť mesta dostala pridelenú číslicu, podľa ktorej sa následne určilo aj označenie liniek, ktoré ju obsluhujú. Napríklad linka premávajúca medzi mestskou časťou Petržalka (pridelená číslica 8) a Ružinovom (pridelená číslica 6) dostala číslo 86. Rôzne varianty trás boli odlišované pridávaním ďalšej číslice pred číslo linky, takže spočiatku existovali linky 57, 157, 257 a 77, 177, 277. Od uvedeného prístupu sa nakoniec čiastočne ustúpilo a na odlíšenie trás podobných liniek sa používajú čísla najviac do 199 - napr. linky 91, 191; 92, 192; 96, 196. Ostatné linky s variantnými trasami majú odlišnosti uvedené formou poznámok v cestovnom poriadku a na elektronických vozidlových tabuliach.

Súčasťou zmien v označení, ktoré prebehli v rokoch 1997 - 1999, bolo aj zrušenie odlišovania expresných liniek od tzv. obslužných. Expresné linky 100 - 123, 126 a 127 postupne buď zanikli alebo dostali nové "oblastné" čísla rovnako ako bežné autobusové linky.

Budúcnosť v znamení čísiel do 199

Aj v budúcnosti možno očakávať zmeny v označovaní liniek, no od číselného označovania sa neplánuje upustiť. V súvislosti s výstavbou nových trolejbusových tratí, zmenami v dopyte cestujúcich a z dôvodu "zabratia" číselného radu 200 linkami Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, sa predpokladá zmena trás trolejbusových liniek. Nové trasy a pravdepodobne aj nezmenený zvyšok trolejbusových liniek s veľkou pravdepodobnosťou dostanú podobné čísla ako autobusové linky. Prvé lastovičky napokon už dnes premávajú s dvojmiestnymi označeniami - trolejbusové linky 33 a 64. Podobne aj nočné trolejbusové linky N44, N47 a N72 sú už dnes označené v "autobusovom" rade.

Naopak, u električkových a autobusových liniek sa už ďalšie zmeny neplánujú. Koľajovej doprave aj výhľadovo bude postačovať rozsah 1 - 19 a cestnej MHD rozsah 20 - 199.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: SuchSoft #15:
21 končila najprv na Kalininovej neskôr Lúky V v Petžalke.

A niektorý letecký deň v 90-tych rokoch (existovala aj linka L21 AS Mlynské Nivy - Letisko (zrejme cez Prievozskú, Vrakuňu a Hradskú do areálu letiska + L24 Hlavná stanica - Trnavská - Vrakunská - Hradská - areál letiska. Aspoň tak si to pamätám.
Reakcia na: Valec #16:
Čisto linka X /bez označenia cielov/ chodila aj od Trnavského mýta po Vajnorskej ako posila L32 po Z.Piesky počas letných prázdnin v "80-tych rokoch,kedže električky boli len po J.Dvor. ?
Reakcia na: TeBeCe #17:
Už som si to tu medzi starými služobnými CP našiel... by ma zaujímal dôvod prečo tak nebola označená aj externe. Zrejme kvôli tomu, aby budila dojem dočasnosti (a preto jej aj niekoľkokrát zmenili interval a ak si dobre pamätám tak aj trasu).
Reakcia na: Valec #16:
Ano, interne ta X bola oznacena 66.
Reakcia na: SuchSoft #15:
To mi pripomenulo... v šk. roku 1996/97 existovala petržalská linka X (trasa a interval sa počas toho obdobia asi 3x zmenil, ale základom bolo Šafko - Starý Most - Jantárová - Rusovská cesta - Dvory - Zochova). Vozidlá jazdili označené X-kovými (bielo-čiernymi) tabuľami na ktorých väčšinou nič viac napísané nebolo, občas boli občas kriedou uvedené konečné a pár krát číslo linky 66. Túto X-ku následne nahradila linka 67 (dnes 84).
Myslím, že v 80-tych rokoch existovala aj linka 21L, čo bola vlastne Karosa na plyn, plnila sa v Slovnafte a premávala na skrátenej trase: Vlčie Hrdlo - Petržalka (tuším Vyšehradská? alebo ako sa vtedy volala tá konečná - neviem si spomenúť - myslím, že zastávka pred konečnou mala v názve na konci rímske číslo) - vtedy som bol ešte moc krpatý ?
Reakcia na: Mike #11:
Aha, fakt. Ja som bol v tom ze 2ka je aj Dubravka.

Pokial ide o druhu cislicu, ta sa v oblastnom znaceni pouzivat velmi neda.
Reakcia na: Rubber38 #12:
Druhá číslica sa, pokiaľ sa dá, používa... je síce pravda že 20tková oblasť je špecifická (a tiež aj 50tková..), ale druhá číslica sedí pri linkách 21, 23, 30, 31, 33, 41, 44, 50, 51, 56, 59, 61, 63, 65, 66, 67, 68, 70, 74, 75, 77, 80, 83, 87, 88, 91, 92, 96. V čase vzniku oblastného označovania sedeli do systému aj linky 22, (teoreticky 34), 55, 71, 76, 78, 81, 84, 85, 86, 90, 97.
Ale je fakt že aj to minimum cestujúcich, ktoré sa na tento systém naučí(naučilo), sa bude orientovať na prvú číslicu, určite nie na druhú.
Reakcia na: Mike #11:
Hej, Dúbravka je číslo 3.

No tú sedmičku by som neriešil. Tá druhá číslica sa v praxi na oblastné značenie veľmi často nepoužíva, keďže inak by to musela byť linka 33 (rovnako ako linka 26 by inak musela byť 23, alebo 32, teda tiež neuskutočniteľné). Druhá číslica sa často volí jednoducho z tých, ktoré ešte ostali, napr. toto by mohla byť L36
Reakcia na: 810zssk #10:
Nepremáva ani v 2-kovej a už tobôž nie v 7-mičkovej oblasti...
Reakcia na: Jajcaj #8:
Ako 27 porusuje system oblastneho znacenia?
Reakcia na: roman2 #7:
Je to moj nazor, na ktorom som sa zhodol s viacerimi priatelmi. T-busy pouzivam casto a som na ne zvyknuty, ale dobre, precislovanie by sa este dalo zhltnut ak by to normalne urobili... Blbe mi vsak pride ta spominana zmena tras. Viem ze to suvisi skor s novymi tratami (aj ked ich vela nie je) ale ak zostane menej liniek a bude sa zase musiet viac krat prestupovat (ako to dpb viac krat "vyriesilo") nebolo by to zrovna tip-top, ale to je len moj nazor ?
A hej, suhlasim ze trat na trencianskej je totalna blbost, ako aj zobojsmernenie patronky bez preferencie, ale zase na druhej strane, kym nebudu nove trolejbusy, nove dlhsie trate by sa asi ani stavat neoplatilo a este do toho ked si zoberiem, ze vsade sa spomina jak je to financovanie ohrozene a ze vdaka schopnosti nasich politikov vacsina trolejbusov ani nemusi prist, bol by nezmyysel obsluhovat nove dlhsie trate starymi 14Tr-kami, ktorych je aj tak malo... Nuz, ale hodilo by sa ?
Reakcia na: Ttom #4:
Systém ako taký by som ani nepovažoval za zlý, ale mohol sa pokojne zavádzať nenásilne a postupne v prípadoch výraznejšieho presmerovania liniek, kde by aspoň pridanou hodnotou bolo, že by si cestujúci zmenu skôr všimli, pričom finálny stav sa mohol dosiahnuť pokojne aj po niekoľkých desiatkach rokov. Žiaľ, urobilo sa to násilne, za každú cenu a za krátky čas, navyše častokrát dosť nevhodne, čo logicky vyvolalo nevôľu u cestujúcich.
Za ešte väčšiu kravinu však teraz (keď ten systém bol už raz vymyslený a zavedený a robili sa kvôli nemu zmeny) považujem jeho porušovanie (napríklad linka č. 27) - kompetentní tým len dokazujú, že nevedia, čo vlastne chcú a celá námaha so zavedením systému vychádza nazmar ?
Reakcia na: skopi #6:
Ako vieš.že to spôsobí chaos? Električková reforma sa možno niekomu zdala od veci,ale v konečnom dôsledku to koľajovej doprave len a len pomohlo ? Ak to tí motáci v DPB neodfláknu tak aj trolejbusová doprava bude konečne atraktívna ?

Nedá mi však nerýpnuť si:Veľmi pekne by som sa chcel poďakovať "Magoriátu" hlavného mesta Bratislavy za schválenie takého nepodstatného projektu akým je predĺženie TT na Trenčianskej ul ? ? skvelé len tak ďalej ako keby nebolo x iných potrebných tratí.Za všetky spomeniem prepojenie Patrónky s Molecovou a premena abusovej 32ky na tbusovú a kooopec užitočnejších tratí ?
Precislovanie t-busov a rusenie liniek prinesie len chaos, ale dobre no...
Reakcia na: reichsbahn #1:
Este ze toto nevedia v... no prakticky celej zapadnej Europe.
to oblastne oznacovanie liniek - to bola jedna z top kravin, ake vobec dpb kedy vymyslel...by som chcel vidiet toho exota, co to vymyslel..
Reakcia na: reichsbahn #1:
kdekolvek v zahranici, kde existuje integrovany system, sa primestske spoje oznacuju systematicky. pozri sa na londyn, new york alebo staci na hen vedlajsiu vieden. ak bude integrovany system bsk urobeny spravne ❗, tak v tom chaos nebude. vnutromestskemu cestujucemu to neublizi - ved ti moze byt jedno, ci ides tbusom alebo busom, ak ta dovezie tam, kam ma - a primestskemu to pomoze, lebo nebude musiet zmurit na rolujuci zoznam obci, v ktorych linka zastavuje.
Myslíš? Môžem ti doporučiť mrknúť sa na to, ako to funguje v Juhomoravskom kraji. Prímestské autobusi a vlaky odchádzajú v pravidelných intervaloch, vždy idú tou istou trasou a čo je pre slováka absolutne nepochopitelné, dokonca vzájomne na seba navezujú. Ktovie prečo sa asi po spustení IDS-JMK počet cestujúcich v hromadnej doprave strojnásobil?
označovať linky prímestskej dopravy číslami je nezmysel - v tejto doprave sa cestujúci riadi podľa odchodov a smerov, ktoré musí špeciálne overovať, spoje tam logicky nejazdia v intervaloch, a kvôli špecifikám ani nie vždy tou istou trasou (zachádzky ku školám, podnikom a pod.)! Takže "systém" prinesie len chaos do vnútromestskej trolejbusovej dopravy!