Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Opis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti bolo pôvodne plánované koncom roku 2023, v súčasnosti sa predpokladá spustenie premávky električiek až v závere mája 2025. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,9 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Jungmannova (posunutá bližšie k Rusovskej ceste)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Pajštúnska (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lúčanka (pri dnešnej zastávke Lúčanka)
  • Južné mesto (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Zároveň bude existujúca zastávka Farského prebudovaná na združenú zastávku pre električky a autobusy vybudovaním autobusových nástupíšť vedľa električkových nástupíšť, čím sa cestujúcim zjednoduší prestup medzi električkami a autobusmi.

Priebeh projektu a aktuálny stav (k 8/2025)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúčalo realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom bolo pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení (BSK, OÚ Bratislava, MČ Petržalka a ŠSÚ Bratislava). Jednotlivé vydané stavebné povolenia nadobudli právoplatnosť od novembra 2020 do marca 2021.

V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby (po zapracovaní požiadaviek mesta doplnená do augusta 2020). Pôvodne sa predpokladalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa v 8/2020, ale pre predĺženie kontroly podkladov na MDV SR bola súťaž vyhlásená až 20. októbra 2020, lehota na predkladanie ponúk bola po viacerých predĺženiach stanovená na 23. marca 2021. Projektová dokumentácia a súťažné podklady sú dostupné na portáli Josephine.

Víťazom súťaže na zhotoviteľa sa stalo Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA), ktoré chce trať postaviť za 89 503 193 € s DPH. Magistrát hlavného mesta podpísal zmluvu so zhotoviteľom 4. novembra 2021 a následne 18. novembra mesto odovzdalo stavenisko zhotoviteľovi. Sprevádzkovanie trate sa očakávalo na konci roka 2023 a dokončenie všetkých stavebných prác do februára 2024.

V prvých mesiacoch výstavby prebehol výrub stromov v koridore trate, zbúral sa tunel nedostavaného metra v Janíkovom dvore a odstránila sa ornica z koridoru trate. Realizovali sa aj preložky mnohých inžinierskych sietí v trase koridoru. Koncom zimy 2021/2022 sa začala výstavba základov dvoch mostov ponad Chorvátske rameno. Postup prác v prvých mesiacoch viazol, zhotoviteľ včas nesplnil dve z troch prác na mostných objektoch, ktoré zahŕňal míľnik č. 1. V máji 2022 sa práce na stavbe prakticky zastavili, najmä z dôvodu zvýšenia cien stavebných materiálov a energií zhotoviteľ odmietol pokračovať v stavbe za pôvodnú cenu. Práce boli obnovené v auguste 2022 po podpísaní dodatku k zmluve o dielo, ktorý umožňuje štvrťročne navyšovať cenu vykonaných prác zohľadnením nárastu trhovej hodnoty prác. Zároveň zo združenia zhotoviteľov odišli spoločnosti Cedis a Hant BA.

V druhej polovici roka 2022 pokračovali práce preložkách inžinierskych sietí, dokončovalo sa odstraňovanie tunela rýchlodráhy v Janíkovom dvore, začali sa práce na úprave terénu pod koľajový spodok, betónovali sa základy stožiarov trakčného vedenia a pokračovala výstavba dvoch mostných objektov. V Janíkovom dvore prebehli práce na zakladaní haly denného ošetrenia (hlbinné pilóty). Na Rusovskej ceste pri budovanom moste sa vybudovala dočasná obchádzková trasa ponad Chorvátske rameno. Míľnik č. 2 (piliere a opory mostov, kompletný koľajový spodok) nebol k plánovanému termínu 18.11.2022 ani zďaleka splnený. Do októbra 2022 zhotoviteľ vyfakturoval práce vo výške 4,72 % zo zmluvnej hodnoty diela, do konca júla 2023 sa táto hodnota zvýšila na 16,3 % (12,17 mil. €). Prehľad fakturovaných prác do konca roka 2022. V máji 2023 nebol splnený ani tretí míľnik (vybudovanie nosných konštrukcií všetkých troch mostov).

Začiatkom marca 2023 získalo hlavné mesto nenávratný finančný príspevok z eurofondov pre práce, ktoré budú zrealizované do konca roka 2023. Zvyšok prác môže byť financovaný z Programu Slovensko alebo Plánu obnovy a odolnosti. Aktualizovaný harmonogram výstavby počítal s ukončením prác do konca septembra 2024. Lehota výstavby bola dodatkom k zmluve z konca septembra 2023 predĺžená z pôvodných 820 dní na 1047 dní. Ako sa zakrátko ukázalo, aj nový termín ukončenia bol čisto iluzórny.

Do konca roka 2023 bola vybudovaná na viacerých úsekoch časť betónových dosiek pre koľajovú trať a začalo sa s budovaním prvých metrov koľajovej trate v úseku medzi Pajštúnskou a Šintavskou. Začiatok roka 2024 poznačilo nepriaznivé mrazivé počasie, počas ktorého sa práce opäť spomalili. Naďalej prebiehala výstavba nosnej konštrukcie združeného mosta na Rusovskej ceste. Pozdĺž koridoru trate boli ukladané káblové vedenia a inštalovala sa technológia v nových meniarňach. Pokračovali zemné práce na križovatkách Jantárovej cesty s Lietavskou a Betliarskou ulicou. Práce prebiehali aj na budovaní električkovej haly v Janíkovom dvore. Pod mostom na Panónskej ceste sa likvidovali posledné betónové zvyšky nedostavanej rýchlodráhy.

Len aby sa zhotoviteľ nezbalil a neodišiel zo stavby, v marci 2024 sa ním vedenie mesta dohodlo na predĺžení lehoty výstavby o dalších 320 dní na celkových 1367 dní s požiadavkou, aby električková trať bola pripravená na predčasné užívanie do polovice decembra 2024. Ostatné objekty diela môžu byť dokončené do polovice augusta 2025. Pre nedokončenie celého koľajového zvršku k 15.12.2024 sa nepodarilo zhotoviteľovi splniť ani opakovane predĺžený termín míľnika č. 4.

K 16. decembru 2024 bola dokončená koľajová trať (okrem časti koľajiska v obratisku a vrchného krytu na viacerých úsekoch) a trolejové vedenie. Prvá skúšobná jazda električky (skúška prejazdnosti) bola vykonaná 18. decembra 2024. Dokončenie električkovej trate do stavu, aby mohla byť uvedená do prevádzky, sa očakáva v jarných mesiacoch roka 2025. Električky by mali po novej trati začať premávať do konca mája 2025, keď bude všetko potrebné hotové. V druhej polovici júna boli postupne vydávané povolenia na užívanie stavebných objektov, najdôležitejšie povolenie pre samostnú električkovú trať vydal BSK dňa 30.6.2025.

Pravidelná premávka električiek na novej trati začala 27. júla 2025. Nedokončené objekty stavby, vrátane haly denného ošetrenia a kontroly električiek, budú dokončené dodatočne. 

Letecký pohľad na stavenisko v júli 2025 zachytáva nasledujúce video (Michal Feik, BSK):

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,9 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 60 km/h
  • Termín výstavby: 11/2021 - 8/2025
  • Zmluvná cena výstavby: 89 503 193 € s DPH (pôvodná); od roku 2022 je priebežne upravovaná, k októbru 2025: 117 236 911 €
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ (1. fáza - NFP 18,197 mil. €), Program Slovensko (2. fáza - NFP 63,553 mil. €), štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Združenie Reming Consult, a. s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.
  • Zhotoviteľ: Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA)

Opis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno.

Vrchný kryt električkovej trate bude prevažne zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu (rozchodníky), v miestach priecestí, priechodov a v koncovom úseku od zastávky Janíkov dvor po obratisko bude betónová úprava povrchu. Zastávkové prístrešky budú mať bezúdržbovú zelenú strechu a ich súčasťou bude integrovaný technologický panel s odpadkovými košmi, automatom na lístky, elektronickou informačnou tabuľou a elektrickými rozvádzačmi. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. Veľká pozornosť bude venovaná aj zelenej výsadbe v okolí trate (stromy, trávniky, lúky, trvalkové záhony).

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom všetky kríženia s cestnými komunikáciami budú riešené úrovňovo. Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Odstránená bude jedna z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Na zastávke Farského preto pribudne prestupný uzol, v ktorom budú autobusy liniek 84 a 99 zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť. Násyp električkovej trate medzi zastávkami Bosákova a Jungmannova bude zatrávnený.

Rusovská cesta bude rozšírená a presunutá severnejšie vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno, ktorý bude slúžiť pre električkovú aj cestnú dopravu. Tento most nahradí pôvodný provizórny presyp Chorvátskeho ramena.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Jungmannova. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na Rusovskej aj Jantárovej ceste pre pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne prejdú mostom cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach pôvodných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Pôjde o najdlhší most na trase, ktorý bude dlhý 111 metrov. Na moste bude zároveň aj chodník a cyklochodník.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Za úrovňovou križovatkou ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta sa nachádza električková zastávka s názvom Pajštúnska. Autobusy liniek 98 a 99 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Pred Technopolom bude na Kutlíkovej ulici vybudovaný aj nový cestný most ponad Chorvátske rameno, ktorý umožní rozšíriť Kutlíkovu a Pajštúnsku na štvorpruhovú komunikáciu a nahradí doterajší nevyhovujúci provizórny stav komunikácií.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

V tomto úseku sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie. Električková trať bude úrovňovo prechádzať križovatkami Jantárovej cesty s Lietavskou ulicou a s Betliarskou ulicou. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti vznikne električková zastávka Lúčanka. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku vznikne konečná zastávka Južné mesto pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky bude možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Na moste budú vybudované nové autobusové zastávky, ku ktorým budú zriadené prístupy od zastávky električiek.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Obratisko bude pripravené na prípadné predĺženie trate južným smerom. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala bude mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov.

Napájanie trate bude zabezpečené z existujúcej meniarne Bosákova a novej meniarne Panónska, ktorá bude vybudovaná pri zastávke Janíkov dvor. Pre napájanie haly denného ošetrenia pri obratisku sa vybuduje samostatná meniareň.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pre komplikovanosť stavby nebude možné uvádzať jednotlivé časti električkovej trate do prevádzky postupne, ale až po dokončení celej výstavby.  Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek. 

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú v Janíkovom dvore bude predĺžená linka 3 z doterajšej konečnej Jungmannova. Spočiatku sa plánuje v čase špičky prevádzkovať električky na petržalskej radiále v intervale 2,5 minúty, pričom prepravná kapacita má byť neskôr zvýšená aj plánovaným nákupom dlhších električiek.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Linka 3 zároveň zabezpečí spojenie Rače a Petržalky namiesto linky 59. Ostatné linky zostanú bez podstatných zmien.

Koncept obsluhy Petržalky je založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie slúžia ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov sú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú aj naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžeme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: bobitwo #1858:
Blá blá blá. Stavajú sa Slnečnice, a potiahnu sa podľa územného plánu až po Jarovce, stavia sa Južné Mesto Zóna "A", stavia sa Nesto na Kopčianskej, plánuje sa stavať zóna Lido, a ešte niečo pri hraniciach ako je Kapitulské Pole, alebo niekde tam, stavia sa pri Eurovei, Nivy... Petržalka sa tiež od roku 2000 dosť zahustila (pardón, zurbanizovala). Nestačí to? Treba zastavať ešte aj to málo zelene čo tu máme? Niekto tu chce hustotu obyvateľstva ako v New Yorku? Teda mrakodrapy jeden na druhom? Kto je tu teda fanatik? Ak chceš mesto, presťahuj sa do starého mesta, a nerob mesto z Petržalky. V starom meste je aj električka čo ti bude chodiť pod oknami, aj zástavba nahusto všade okolo. Tam to máš ideálne, a už hotové. Ak ti nestačí hustota obyvateľstva, môžeš sa presťahovať na Nivy, tam teraz rastú mrakodrapy, aj keď zatiaľ nie až také vysoké ako v New Yourku. Okrem toho tie mrakodrapy v New Yourku majú podzemné parkoviská, to paneláky nemajú, takže miesto naokolo potrebujeme.

Iné ako sa opičiť po mestách kde si životné prostredie už zničili sa nevieš? Nepáči sa ti zelená Petržalka? Odsťahuj sa. Najprv tu zrovnávaš že je Petržalka až taká zelená a teda lukratívna ako Ružinov, a zároveň ju chceš zastavať aby bola ako mesto. No nemám slov.

Všade sa tu stavajú nové štvrte (mimochodom štvrte by mali byť 4, inak to už nieje štvrť), ale nie, treba zastavať ešte aj okolie Chorvátskeho Ramena, teda vlastne Kanálu. To nemá chyby. Pritom stačí tou električkou prejsť napríklad na nábrežie, a tam sa kultúrne vyžiť.

Argument "občianska vybavenosť" je tiež podvod. Ako dopadol dom Romanova 3/A ktorý bol presne za týmto zámerom stavaný? Kde je tá vybavenosť? A čo "Nový Háj" na Starohájskej? Čo nám priniesol? Teda okrem toho, že odkedy ho tam namiesto parkoviska postavili, tak na Dudovej parkujú autá na okraji cesty. Pizzériu v ňom už zatvorili, nejako sa tá občianska vybavenosť nevydarila. Takto by sa dalo pokračovať. Každá "občianska vybavenosť" skončí akurát pridaním ďalších bytov a teda aj zhoršením problému s parkovaním.

A nemusíš so mnou súhlasiť aj so svojimi troma účtami ktoré na imhd máš. Čas aj tak vždy ukáže kto mal pravdu.
Reakcia na: PotPalo #1857:
Evidentne nechceš chápať, čo ti všetci hovorili. Pozri si prednášky z mestského urbanizmu. Možno pochopíš. Alebo z tvojím prístupom to zamietneš, lebo sa tam hrajú deti.

Optimálna hustota zaľudnenia v meste je 3 - 25 tisíc obyvateľmi na 1km² v závislosti od rôznych faktorov. Petržalka má zastavanú plochu momentálne okolo 9,5km², kde žije cca 160 tisíc ľudí, čo vychádza na cca 16 800 obyvateľov na 1km². Napriek tomu patrí Petržalka medzi najviac zelené mestá nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Čo to v realite znamená?
1/ menšie prepravné vzdialenosti
2/ máš bližšie škôlky, školy, obchody atď
3/ potrebuješ menej vozidiel MHD, ktoré nabehajú menej km = vyššia efektivita, keďže prevezú viac cestujúcich, nižšie náklady, keďže menej vozidiel, km aj potrebuješ menej šoférov a viac ľudí platí na 1 vozidlo
4/ ľudia to majú bližšie, teda môžu voliť alternatívnu dopravu, či už pešo, bike, kolobežka, budú menej využívať vozidlá, lebo sa im to neoplatí.
5/ potrebuješ menej ciest, chodníkov, ktoré financuje viac osôb, teda lacnejšia údržba aj výstavba, to isté sa týka kanalizácie, inžinierskych sietí atď.
6/ zastaval si menšiu plochu = zachránil si viac plochy mimo, do ktorej nemusíš zasahovať a môžeš tam mať čistú prírodu, vybudovať turistické cestičky, oddychové zóny atď.


Ale nie, v tvojom prípadne si ideš stále svoje, "veľa" mizernej a nekvalitnej zelene, čo znamená, že sa viac zelene musí zrušiť, väčšia zastavaná plocha, ľudia to majú všade ďalej, viac ciest a chodníkov, viac treba cestovať, všetci to majú ďaleko na VHD. Nech žije ekológia.

PS: keďže nechápeš, že môžeš mať kvalitné mesto aj s kopou zelene a vkuse len argumentuješ, že všetko sa bude len betónovat, lebo si typický slovák, že všetko je na večné časy, pokrok je smrť, poznáme len status quo a ak má vyrásť niečo nové, tak nie u nás, ale najlepšie úplne ďaleko od nás a podobne tak ťa nič nepresvedčí. Ale prosím, argumentuj, že deti si tam púšťali šarkana a poďme preto zrušiť električkovú trať, čo na tom, že sme tam mohli mať kvalitnejší priestor, stačí nám náletová burina, ktorú mesto pokosí raz, možno 2x ročne. Ale prosím, ak ti chýbajú neskoré 80. roky 20. storočia, prosím, určite sa na Slovensku nájde dosť napadnutých a zabudnutých obcí, kde to tak bude vyzerať a kľudne sa tam odsťahuj. Si len ďalší z fanatikov, ktorí kričia zeleň, zeleň a musíme všetci bývať na dedine. A potom sa sťažujú, že to majú všade ďaleko, VHD jazdí riedko, je to na ňu ďaleko, všetko je drahé a bez auta sa tam nedá žiť.
Teraz už môžem napísať aj "Dobrý deň", a vy v tom stále uvidíto to isté, takže závada bude na vašej strane. Nesúhlasíte s tým že si tam deti púšťajú šarkanov? Tak sa cez víkend choďte pozrieť na vlastné oči a nehatujte tu. Napríklad plac pri Farského, alebo pri Gessayovej. Alebo je opis reality zakázaný? 1984
Reakcia na: PotPalo #1855:
Už ti to tu bolo vysvetlené a nie raz a napriek tomu píšeš stále to isté. Ale ak to nechceš pochopiť, tak sa nesťažuj.
Pokiaľ s niečim nesúhlasíte, prosím aj napísať s čím nesúhlasíte a teda aký je váš názor, nech nevyzeráte ako tupý hater, ale ako rozmýšľajúci človek s názorom. Ďakujem.
Tak to bude s vami vážne, keď nesúhlasíte ani s realitou.
Včera aj dnes si deti na lúke pri električke púšťali šarkany. Ktovie ako to bude v budúcnosti...
Reakcia na: lostrail #1851:
To lepšie tiež nie vždy platí. Navyše každé mesto má nejaké svoje špecifiká a systém. Sú veci, ktorými sa dá inšpirovať, ale sú aj veci, ktoré skôr netreba opakovať. Treba sa aj vždy zamyslieť, či tá zmena má aj zmysel a či to bude prínos.
Reakcia na: Mhr1 #1849:
Ja len dodam, ze ked porovnam Bratislavu v roku 2000, ked som sem prisiel a v tomto roku, ten posun je neuveritelny. Ved staci si nazhavit Galerie -> Update a defaultne radenie je vzostupne, cize od najstarsich fotiek, ked este imhd.sk zacinalo. Sice tie fotky na dnesne pomery vyzeraju trochu osumelo (ale aj tak su najviac creepy tie, ktore vobec, ale maju uz 20 rokov, s digitalnymi technologiami sa akosi vytraca ten kedysi pritomny zub casu), ale staci si vsimnut, po com sa jazdilo, ako vyzerali chodniky, obrubniky, povrchy trati, zastavky a oznacniky, kose, verejne osvetlenie, fasady budov a podobne.
Alternativne odporucam pustit si niektoru Noc v Archive, napr. reportaze zo zaciatku 90. rokov, ci z roku 1995 (hlavne posledne roky sa tomu venovali, riesili 30-rocnu retrospektivu), v akom stave bolo mesto po komunistoch, ake problemy v MHD sa vtedy riesili, pripadne situacia na sidliskach.
Ked clovek chodi kazdy den po meste, tak tie postupne zmeny az tak nevnima. Az taketo ohliadnutie (ked vie, co ma vidiet) umoznuje vidiet, o kolko vela sa mesto posunulo takpovediac v instantnej casovej kapsule. A aj si na to pamatas a aj neveris vlastnym ociam, ze to tak vyzeralo a ze sme to +/- povazovali za standard.

Frflat urcite treba, napokon az ked clovek cestuje do vyspelejsich krajin, tak vidi, ze veci sa daju robit lepsie a preco sa neinspirovat, ked je stale vela toho, co sa da zlepsit. Akurat takych tych notorickych frflacov, ktori uz ani nekonkretizuju, len celkovo kydaju na Bratislavu, uz ani nevnimam.
Reakcia na: bobitwo #1847:
Ja v Bratislave nezijem od roku 2006, ale vacsina mojej rodiny, okrem rodicov a surodencov su na Slovensku, a tak skusame navstivit co najviac, od 2021 som mal stastie sem pricestovat kazdy rok. Pridavam sa k skupine, ktora chvali Slovensko ako krasna krajina, a BA ako krasne mesto.

Samozrejme, nic nie je idealne a najde sa sem tam nieco co sa da kritizovat (ci je to politika alebo nizka uroven napr priestoru pred hlavnou stanicou), a niekedy pri postupe istych organizacii alebo ludi (ako napriklad DPB) ma rozboli hlava, ale celkovo je to velmi fajn mestecko, vzdy si navstevu tu extremne uzijem, a velmi lutujem ze sme sa odtadialto odstahovali a ze vacsina mojho zivota doteraz som tu nemohol stravit. O zvyske Slovenska detto - ako clovek ktory zije v juznom Ontariu vam maximalne zavidim tu krasnu prirodu a bohatu historiu.
Reakcia na: bobitwo #1847:
Je to bohužiaľ tak. Napriek tomu, že nie som volič tých, čo tu teraz vládnu, neznášam kydanie na Slovensko, najmä na Bratislavu, lebo za tých 69 rokov, čo tu žijem sa veľmi veľa zmenilo, a to k podstatne lepšiemu. Lenže vzťah k Bratislave si nikdy nevytvorí niekto, kto sa cíti stále doma na strednom či východnom Slovensku, do Bratislavy pricestuje v nedeľu neskoro večer, potom robí 4 dni od vidím do nevidím a v piatok zdrhá "domov" (lebo on sa v Bratislave doma necíti) čo najskôr sa dá. Takže v živote nenavštívi niektorý z bratislavských parkov, niektorú z pamiatok, neprejde sa po Starom meste, nezájde do kaviarne a už vôbec netuší, aké máme krásne okolie. Opakovane som od takých počul, že čo by v Bratislave cez víkend robili. A keď som im odpovedal, že napríklad Lesopark, lužné lesy, pozerali na mňa, že aké lesy, veď hory (myslené lesy) sú u nich, v Bratislave predsa nič také nie je. A tí potom kydajú, pritom Bratislavu vôbec nepoznajú.
Reakcia na: bobitwo #1847:
ked uz rozoberame Ruzinov vs. Petrzalka, doplnim tvoje myslienky :

"Napríklad tým že Ružinov bol hotový, tak v tom čase tam bývali mladé, momentálne to je vekovo asi najstaršia časť Bratislavy a veľkým podielom 60+ ročných ľudí." ... Lebo vela ich deti sa odstahovalo bud do satelitov v okoli BA alebo dokonca mimo SR (Kitsee, Rajka, alebo este dalej).



"Kým v Petržalka bola braná trocha ako gheto a veľa ľudí, čo sa sem prisťahovalo medzi rokmi 1970-1990 sa odsťahovali preč lebo sa tu nikdy necítili doma a neznášali Petržalku. Ale časom sa odsťahovali preč a byty ostali ich deťom, ktoré tu vyrastali a považovali to už za svoj domov." ... A nasledne deti tychto deti uz byvanie v Petrzalke beru ako uplne normalnu vec.


PS: demografia niekedy ukazuje velmo zaujimave fakty, len dufam, ze sme tu nerozputali hejt Ruzinov vs. Petrzalka 😁
Reakcia na: jozin #1846:
Navyše, treba si uvedomiť aj to, že Bratislava v 1950 mala cca 190 tisíc obyvateľov (rátam do toho aj Petržalku, Raču atď, čo ešte v tom čase boli samostatné obce). V 1970 mala Bratislava cca 300 tisíc. V 1990 už mala 450 tisíc oficiálne, neoficiálne to bolo okolo 550 tisíc. Odniekiaľ tí ľudia museli prísť.

Navyše zabúda sa na dôležitú vec. Napríklad tým že Ružinov bol hotový, tak v tom čase tam bývali mladé, momentálne to je vekovo asi najstaršia časť Bratislavy a veľkým podielom 60+ ročných ľudí. Kým v Petržalka bola braná trocha ako gheto a veľa ľudí, čo sa sem prisťahovalo medzi rokmi 1970-1990 sa odsťahovali preč lebo sa tu nikdy necítili doma a neznášali Petržalku. Ale časom sa odsťahovali preč a byty ostali ich deťom, ktoré tu vyrastali a považovali to už za svoj domov. Čo je aj extrémne dôležité v rámci PR.

To je aj problém Slovenska koľkokrát. BA vs. zvyšok Slovenska. Veľa ľudí, ktorí tu "žijú" na BA len nadávajú, pre nich je to diera, kam musia chodiť. Ak sa ich niekto spýta, tak len kydajú. Tak isto kopa ľudí ani v BA nebola a už vedia, čo tu je zlé. Skús ísť napríklad do zahraničia. Ak sa spýtaš bežných slovákov na Slovensko, tak hneď sa začne okydávanie, ako tu je zle, ako nič nefunguje atď. A keď ten turista príde na Slovensko, tak je koľkokrát šokovaný, že to vôbec nie je také zlé ako počul. Samozrejme, čierne diery nájdeš aj na Slovensku, ale majú ich aj v zahraničí. Veľa zahraničných turistov paradoxne chváli Slovensko, aká krásna krajina, ale skôr ich odrádza prístup samotných ľudí. Typický slovák proste len zvláda nadávať na vsetko, nedokáže pochváliť, závidí úspech (ak si úspešný, znamená to, že si to buď nakradol, alebo cez posteľ atď). To je tá mentalita, že mne zdochla koza, susedovi musia 2, aby som bol šťastný.
Reakcia na: bobitwo #1845:
plus si este dovolim doplnit, ze Petrzalka mala povest sidliska pristahovalcov z celeho Slovenska, najma z vychodu. Ako keby v Ruzinove (a aj v inych castiach) ziadni neboli ... Takze situacia sa za X rokov vyvinula tak, ze vsetci pristahovalci sa pchaju do "lukrativneho" Ruzinova a do Petrzalky chce malokto 😁
Reakcia na: shaggy #1844:
Z jedného jediného dôvodu, koniec 80. a začiatok 90. rokov Petržalka vyzerala zle, lebo sa ešte vo veľkom stavalo, reportáže o drogách a Ružinov už bol hotový. Vyjadrujú sa k tomu hlavne ľudia, čo v živote v Petržalke neboli. Ešte v 2010 sa ma ľudia z výšky pýtali, či je bezpečné chodiť po Petržalke bez noža, aby sa mali ako brániť. Si to predstavovali, že to tu vyzerá nejak takto https://www.youtube.com/watch?v=1mYqY5YELd0 Navyše, obrovské množstvo ľudí, čo "boli" v Petržalke boli max Sad Janka Krála, Incheba, Aupar a hrádza.
Reakcia na: PotPalo #1843:
Doteraz neviem pochopiť, prečo je Ružinov najlukratívnejšia časť. Zelene je v Petržalke viac. A nikto nenapísal, že zeleň a mesto nejde dokopy. Dokopy nejde mesto a veľké, nezastavané a neupravené plochy.
Tak ako NY neplánuje zastavať Central Park, tu nikto neplánuje zastavať Sad Janka Kráľa. Ale choď si pozrieť, koľko je takýchto voľných plôch v NY. A aká je hustota zástavby (obyvateľstva). Alebo si len pozri hustotu obyvateľstva vo Viedni.
Píšete tu že zeleň a mesto nejde do hromady. Ale to je omyl. Prečo je asi najlukratívnejšia časť Bratislavy práve Ružinov? Si pozrite koľko je tam plôch so stromami vzhľadom k panelákom. A ono sa to dá, ono to ide. Ale keď si niekto berie príklad z New Yourku... Mimochodom aj tam majú Central Park, a neplánujú ho zastavať.
Ja ani nerozumiem, prečo sa necháte takto dlho naťahovať... Urbanizmus predsa nepustí. Slovo mesto nie je synonymom dediny.
Reakcia na: PotPalo #1838:
Rozloha New Yorku je 778,18km2 a žije tam 8,8 milióna obyvateľov. Bratislava - aglomerácia má 853,15km2 a žije tam oficiálne 571 tisíc ľudí, neoficiálne cca 700 tisíc. Takže celé Slovensko by si s prehľadom dal len do Bratislavy - aglomerácie. Tie tvoje tisíce km2 zastavanej plochy mohli byť lesy, lúky atď. Ťažké na pochopenie v tvojom prípade.
Reakcia na: PotPalo #1838:
To nie je televízna propaganda. Väčšina ľudí má trochu viac rozvinuté kognitívne schopnosti a uvedomujú si, že ak žijú v meste, nemôžu dostať dedinu. Ak chceš mať nezastavané plochy a veľa zelene, nežiješ na správnom mieste. Ja som rodený Petržalčan, moja žena je importovaný Petržalčan a dodnes nevie pochopiť ten krik, že je tu nedostatok zelene (podľa nej je Petržalka zelená mestská časť).
Takže možno zváž nejaký domček v satelite, prípadne lazy. Asi budú viac vyhovovať tvojim požiadavkam.