Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Popis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najneskôr koncom roku 2023. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,78 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Chorvátske rameno (dnes približne zastávka Jungmannova)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Stred (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lietavská (medzi pôvodne navrhovanými zastávkami Lietavská a Juh)
  • Janíkov dvor (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Aktuálny stav (k 6/2020)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúča realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom má byť pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení. V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby a teraz bude nasledovať výber zhotoviteľa stavby (predpoklady: začiatok 8/2020, podpísanie zmluvy 7/2021). Mesto sa tiež bude uchádzať o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre financovanie stavby (predpoklad schválenia žiadosti o NFP do leta 2021).

Prvé stavebné povolenie bolo vydané MČ Petržalka v júni 2020.

Samotná realizácia stavby sa v zmysle schváleného harmonogramu predpokladá v termíne leto 2021 až jeseň 2023. Aktualizovaný harmonogram projektu (MsZ 6/2020) je na nasledujúcom obrázku.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,78 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 50 km/h
  • Predpokladaný termín výstavby: 8/2021 - 10/2023
  • Predpokladané náklady: 103,5 mil. € bez DPH
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Reming Consult, a. s.

Popis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012. Navrhnuté sú dva varianty, ktoré sa líšia spôsobom križovania električkovej trate s Pajštúnskou ulicou a rôznym riešením zastávky Lietavská (Lúčanka). Preferovaný je variant č. 2, ktorý je zobrazený v nasledujúcej časti textu.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno. Hoci sa pôvodne hovorilo o „rýchlej električke“ a slovenská legislatíva električkovú dopravu umožňuje prevádzkovať bez špeciálnych zabezpečovacích zariadení rýchlosťou 60 km/h, trať je navrhnutá na rýchlosť 50 km/h.

Na medzizastávkových úsekoch bude kryt električkovej trate zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. V priestore zastávok a priecestí sa uvažuje s pevnou jazdnou dráhou s betónovým krytom. V obratisku by sa mal využiť otvorený zvršok so zakrytím drveným štrkom.

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom mimoúrovňové kríženia budú zabezpečené na križovatkách s Pajštúnskou ul. (variant č. 2) a Panónskou cestou (oba varianty). Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Prvou úpravou je odstránenie jednej z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Pribudnúť by tak mal prestupný uzol, v ktorom by autobusy liniek 8499 mali zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť.

K už existujúcej trati sa doplní chýbajúca cyklistická komunikácia. Rusovskú cestu projekt navrhuje rozšíriť a presunúť severne vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Chorvátske rameno. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: zelená = existujúca električková trať, červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne budú stúpať na most cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach dnešných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Aj keď na električkovom moste bude chodník, pešie spojenie oboch brehov Chorvátskeho ramena bude komplikovanejšie vzhľadom na to, že prístupy budú zabezpečené výlučne rampami a bez priechodov cez električkovú trať.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Križovatka ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta je navrhnutá variantne. V prvom variante je navrhnutá ako úrovňová so zasypaním zárezu pôvodne hĺbeného pre metro. Druhý variant počíta s klesnutím trate pod úroveň terénu a s mimoúrovňovým križovaním cestnej komunikácie, ktorá by mala viesť po moste ponad trať.

Električková zastávka s pracovným názvom Stred je v 1. variante umiestnená za križovatkou, v 2. variante pod Pajštúnskou ulicou, pričom bezbariérový prístup na ňu by mal byť zabezpečený výťahom. Autobusy liniek 9899 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Súčasťou výstavby by malo byť rozšírenie Pajštúnskej ul. do plného profilu. Ako samostatná investícia má byť vybudovaný nový most cez Chorvátske rameno na Kutlíkovej ul.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

Tento úsek bol spracovaný variantne – v prvom variante sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie, pričom na električkovej trati vzniknú celkovo tri priecestia. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti má vzniknúť električková zastávka s pracovným názvom Lietavská. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

V druhom variante sú v tomto úseku navrhnuté jazdné pruhy po stranách električkovej trate, z ktorých sa oddeľujú buspruhy do prestupného uzla medzi električkami a autobusmi liniek 9899. Celý úsek by takto slúžil ako veľká kruhová križovatka s dvomi križovaniami električkovej trate a bezkolíznym prestupom medzi električkami a autobusmi.

V rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie došlo k úprave oboch variantov a vznikol variant 2m, pričom navrhované riešenie prebralo väčšinu riešenia z 1. variantu, a to najmä nutnosť prechádzania cez cestu pri prestupovaní z električky na autobus.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku je navrhnutá zastávka s pracovným názvom Janíkov dvor pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky by malo byť možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala by mala mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov. V projekte je zobrazená aj priestorová rezerva na prípadnú vozovňu električiek, jej výstavba však nebude súčasťou tejto stavby.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, ružové = odstavná hala pre 12 električiek, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy, svetlomodré = výhľadové komunikácie Južného mesta a výhľadová vozovňa električiek
Vizualizácia, ako by mohla vyzerať električková trať v Petržalke (© bratislava.sk)

Očakávané zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pôvodný projekt počítal s výstavbou viacerých úsekov naraz, no možná je aj postupná výstavba od Bosákovej smerom na juh tak, aby bolo možné električkovú linku predlžovať vo viacerých etapách. Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek.

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú budú predĺžené električkové linky 1 a 3 z dočasnej konečnej pri Nám. hraničiarov. Predbežne sa počíta so spoločným intervalom električiek 4 minúty v pracovných dňoch a 7,5 minúty cez voľné dni a večer.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.

Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Viko #420:
Chcel som povedať presne to, čo píše Viko, nič viac. Konzervatívnosť nemá nič s reguláciou trhu, konzervatívnosť je o myslení a organizácii. Začína to snáď tým, že výkresy dodnes na stavebný úrad predkladáš pekne na papieroch 2D (áno, naozaj!, napriek tomu, že už len v Česku máš povinné BIM pri verejných zákazkách). Tým, že na stavebných úradoch nikto nekontroluje technickú správnosť, iba formálnu úplnosť (že je to na hlavu? Samozrejme). Pokračuje to historickým stavebným zákonom, ktorý sa snažia zmeniť od roku 1999 a končí to zaostávaním stavebných firiem v technologických inováciách a výrazne nižšou priemernou mzdou v porovnaní s inými výrobnými odvetviami. Že sa používa Kleber a chemická kotva a že dokonca ich niekto sem tam aj správne aplikuje nič na veci nemení. Nerád sa chválim vzdelaním, ale áno, absolvoval som stavebnú fakultu, konkrétne technológiu stavieb (= realizáciu) a aj som sa sem tam v tom stavebníctve vyskytol 🙂. Takže väčšinou nepíšem - v dobrom - dojmy, ale reálne prežité veci alebo aspoň také, ktoré som počul na vlastné uši od priamych aktérov.
Edit: k tomu divokému západu - to samozrejme absolútne súhlasím. Také "nepredvídateľné náklady" môžu veru zahŕňať všeličo 😉 To ale nemá nič s konzervatívnosťou tak ako ju chápem ja (a hlavne mnoho iných renomovaných hráčov v stavebníctve).
Reakcia na: lostrail #419:
Asi by som netvrdil, že konzervatívne = regulované a vice versa. Súhlasím s anbisom, že stavebníctvo je, zvlášť u nás a napriek tebou vymenovaným faktom, mimoriadne konzervatívne - jednak je plné predpisov z roku pána (absolútne neadekvátnych na dnešné pomery), jednak samotní aktéri sa držia zabehaných koľají a len miminum je ochotných ísť do vecí, ktoré sú naozaj nové (t.j. inde ešte nefrčia dekádu-dve).
Reakcia na: anbis #418:
Ty by si bol v pohode, keby ti byt prerabala firma, o ktorej by si vedel, ze meska s platbami pre svojich dodavatelov? Nemusis byt Bill Gates, aby ti zablikala kontrolka. A to vobec nemusi ist o taketo bohapuste okradanie a mafianske metody, ako predvadza ten "pan podnikatel" v clanku. Uz len fakt, ze meska s platbami moze napovedat, ze na svoj vlastny zachod nebudes moct ist o tyzden alebo aj mesiac dlhsie. A to je to najmenej.

Stavebnictvo ma podla mojich skusenosti pomerne daleko ku konzervativnemu odvetviu. Medzi konzervativne odvetvia pocitam regulovane cinnosti, ako napr. predaj energii, kde dobre, ze na teba 24/7 nesvieti lampa statnej paranoje a zisk mas nastaveny tak akurat na 1 chleba tyzdenne (iste, zvyhodneni su velki dodavatelia, ktori si mozu dovolit investovat napr. do obnovitelnych zdrojov, popri jednej energii dodavat inu a tak - ale teda musia sa bachnut po vrecku).

Stavebnictvo naopak povazujem za totalny divoky zapad. Zisk nie je regulovany (stale je to vec dopytu a ponuky, resp. dohody aspon troch firiem pri obstaravani), do faktur sa daju rozpustit polozky za statisice az miliony, ked nerobis tak okate lapsusy, ako D4R7 s ich nasypmi a zlabmi osadenymi v blate, mozes prakticky klamat na comkolvek (hint: dialnicny most pri Liptovskom Hradku), lebo po odovzdani uz nikto do tvojej stavby nebude robit vrty. Ked urobis aspon tak dobre, aby v najblizsich rokoch nedochadzalo k nejakym ocividnym negativnym zmenam, si uplne v pohode. Ale rovnako sa ti moze stat, ze pride blba sezona a nezarobis nic. Hence the divokost.
Z hladiska technologii je to tiez dynamicke odvetvie. Este pomerne nedavno sme tu nepoznali veci ako Kleber, ci Neopor, chemicke kotvy boli tiez dost velka neznama, najroznejsie silikony, ci tmely tu tiez nemame dlho. V zime sa kedysi nemohlo robit nic, lebo neexistovali ziadne prisady do betonu a asfaltu, ktore by pomohli studenemu pocasiu vzdorovat.

Stavebnictvo je cokolvek, len nie konzervativne odvetvie. Ze je stare, to je mozno pravda, ale hlavne je to celkom ine pridavne meno.
Reakcia na: kecho #417:
Úprimne, neviem, to sú ekonomické otázky. Chcel som tým len povedať, že bežná prax je na Slovensku takáto, proste totálne prízemná a keď vymýšľame riešenie, musíme vychádzať z nej. Stavebníctvo je snáď absolútne najkonzervatívnejšie odvetvie priemyslu a má milión špecifík, o to horšie je to v našej karpatskej demokracii (nejdem sa opakovať).
Reakcia na: anbis #416:
Podmienka, ze nesmie mat po splatnosti faktury dodavatelom je diskriminacna?
K našej minulej diskusii o najnižšej cene pri stavebných prácach - odporúčam aktuálny článok v Trende https://www.trend.sk/trend-archiv/firma-construction-vyhrava-obecne-zakazky-starostom-robi-velke-problemy ...
Reakcia na: kecho #414:
Takto na papieri to vyzerá super, rovnako aj #413. Chcel by som to tak aj ja. Ale je to teoretizovanie - nemyslím to vôbec v zlom, ale je vidieť, že s podobnými vecami nemáte skúsenosti. Zabúdate, že nie ste v súkromnej firme, kde si dôsledne sledujete vlastný záujem a všetko v rozpore s ním ošetríte. Spoločnosť (= obstarávatelia) k takému stavu nedospela. Zase napíšem, že môžem sa kvôli tomu aj hodiť o zem, aké je to smutné a nespravodlivé. Je, súhlasím. Ale taká je dnešná realita. To po prvé.
Po druhé, obstarávanie stavieb je špecifické v tom, že súťažíš o výrobok, ktorý neexistuje. To nie je typový autobus, v ktorom si zvolíš farbu sedačiek, tyčí na strope a povedzme motorizáciu. Stavby majú x špecifík, ktoré v dobe súťaženia nevieš ovplyvniť, ani keby si mal krištáľovú guľu. S amatérskym partnerom (realizátorom) bude potom aj výsledok amatérsky. To po druhé.
Podmienka o stavbách dokončených v termíne za posledných 5 rokov je síce pekná, ale asi sa už zabudlo na to, ako sa v termíne dokončil Starý most. Nedokončil? Ja viem. Ale na papieri áno a firma sa ti môže zapojiť, a veru sa aj zapojí. To isté referencie - tí naši majú - väčšinou z verejných zákaziek. Zas sa ti zapoja, však to spĺňajú. Nastavíš % zákaziek dokončených po termíne? Koľko dáš, 25 %, 41 %? Nenapadne ti to uchádzač, prečo to nie je len 38 %? To po tretie.
Dalo by sa pokračovať, ale nechcem písať román. Veci, ktoré navrhujete sú super, ale aj keby sa zaviedli, v krátkodobom horizonte sa nezmení vôbec nič. To neznamená, že ich nemáme zavádzať - máme, ale musíme prijať aj niečo na to, aby sa zabezpečil aj okamžitý efekt. To je niečo ako s Vallom, keď je kritizovaný za to, že nestačia koncepčné zmeny, ale treba aj okamžité výsledky. Súhlasím a pre mňa je toto ten istý prípad. Sorry, ale v tomto sa nezhodneme. PS: TakSaToNikdyNerobilo rozhodne nie je moja pracovná metóda, ale to nech radšej píšu tí, ktorí ma poznajú osobne. 😉
Reakcia na: anbis #412:
Cize staci dat podmienku, stavby realizovane v poslednych 5 rokoch v zmluvnom termine (alebo x% dokoncenych v termine). Ak na nejakej nestihal terminy (alebo pri x% nestihol), holt vylucit z vyberka, kedze nesplnil podmienku ucasti.
Plus referencie za x rokov spatne. Alebo uhrada casti sumy v termine x mesiacov po dokonceni. Proste hladat, ako by sa dali eliminovat fuserske firmy a nie TakSaToNikdyNerobilo.
Reakcia na: anbis #412:
Myslím že Kechova pointa bola práve v tom, že systém nemôže stáť a padať na tom či si firma dobrovoľne dá pozor na termíny a kvalitu. Verejné obstarávanie má tú nevýhodu, že si veľmi nenavyberáš podľa kredibility uchádzača a teda ju nevieš zohľadňovať. Môžeš len nastaviť zmluvu tak, aby pre dodávateľa bolo výhodnejšie spraviť si prácu kvalitne, lebo za prípadnú nekvalitu zodpovedá. Ak zároveň dáš do výberka podmienku že musí ísť o zabehnutú firmu s referenciami, tak vieš značne znížiť riziko, že by to niekto vyriešil "throwaway firmou".

Nikdy som nechápal povyk nad tým ked sa ako jediné kritérium používa cena. Štandard kvality si má predsa určiť obstarávateľ a má byť súčasťou opisu predmetu zakázky, teda podmienkou ktorú musí splniť každý uchádzač. To je poistka proti nízkej kvalite, nie výberové kritériá. A imho je oveľa oveľa jednoduhšie si presne povedať aké materiály a postupy chcem na stavbe, než sa snažiť vymyslieť nejake objektívne hodnotiace kritéria reprezentujúce tú bájnu "kvalitu".
Reakcia na: kecho #406:
Sorry, že reagujem až teraz, cez týždeň som vôbec nestíhal. Teoreticky by to malo fungovať ako píšeš. V realite to, stručne povedané, nefunguje - ako píše S499 v #406. Môžem kvôli tomu plakať, môžem sa kvôli tomu hodiť o zem aj vyškriabať mačke oči, ale musím to akceptovať.
Na Slovensku je verejné tajomstvo, že sú firmy, ktoré za víťazov obstarávaní nikto nechce - a napriek tomu vyhrajú, dokonca opakovane. (Napríklad pred časom aj u nás a ako to funguje opäť raz vidím, ale to na verejnom fóre nebudem rozoberať). Ako som už písal viackrát, seriózne stavebné firmy toto dávnejšie pochopili a o veľa verejných zákaziek sa už ani neuchádzajú. Možno by si im mal ísť vysvetliť, ako si dané amatérske firmy, fungujúce iba s cieľom zarobiť na verejných financiách, dajú pozor na termíny a kvalitu 🙂
Dlhodobé riešenie je nastaviť systém tak, aby o súťaže mali záujem aj iní. A na to musia vidieť, že majú šancu vyhrať, že súťaž nie je formálna a naoko a skutočnú kvalitu má investor na háku. Je to ako s výberovými konaniami. Ty by si sa prihlásil do výberka, ak by si dopredu videl, že nemáš šancu, lebo to je pripravené pre niekoho iného? Raz možno áno, druhýkrát tiež... tretíkrát? Takto nejako to je v stavebníctve.
Systém (= zákony) však nezmení hnusný psíky požierajúci Vallo. Ten na to môže maximálne poukazovať smerom na hradný kopec. Dovtedy treba rešpektovať realitu tak ako je, aj keď s ňou vnútorne nesúhlasím. A snažiť sa o zmenu 🙂.
Reakcia na: Valec #409:
Tak na to sú predpísané vo výberových konaniach nejaké objemy prác za x rokov, aby to nebolo také jednoduché.
Reakcia na: Urbanway 2423 #407:
A bola dokumentácia v 100% súlade so skutočnosťou? Odovzdali mesto všetky objekty stavby a načas? A mohol by som pokračovať...
Reakcia na: S499.1023 #408:
Na čo by čakali tak dlho. Prihlási sa nejaká s.r.o.čka a po dokončení a vyfakturovaní sa zruší. A všetky požadované x ročne garancie sú v ťahu.
Reakcia na: kecho #406:
Alebo sa zúčastní a keď nastanú problémy, firma vyhlási bankrot.
Reakcia na: kecho #406:
V KV vymysleli aj sankcie za meškania a keď to meškanie nastalo, tak sa vyhovorili na nepredvídateľné udalosti. Neviem, aké vysoké/nízke sankcie tam sú, ale asi nie dostatočne vysoké, keď doteraz veselo dorábame/prerábame 1. etapu a na štvrtej sa tiež nejdú roztrhať.
Podmienky a sankcie tam môžeš dať aké len chceš, ale keď ich nikto nebude vymáhať (čo sa zatiaľ väčšinou nedeje), tak nepomôžu ani tie.
Reakcia na: anbis #405:
Co brani dat do podmienok sutaze zmluvu s xy poziadavkami, ktore treba splnit a nech to dodavatel naceni vratane tych poziadaviek?

Edit: Napriklad garancia jednotlivych casti stavby 10-15 rokov, zarucne opravy do x dni, sankcie za meskania atd.
Potom si pri podani ponuky aj vecne meskajuca firma da pozor na terminy a kvalitu. Alebo sa jednoducho nezucastni.
Reakcia na: kecho #404:
Áno, milý kecho, zase sťažnosti na najnižšiu cenu. Lebo na rozdiel od teoretických právd stavba nie je jogurt, ktorý ak je pokazený, zahodíš ho a viac ho nekúpiš. Stavby sa nedajú súťažiť na najnižšiu cenu ako rozhodujúce kritérium a vyspelý svet to dávno pochopil. Ty tú stavbu nestaviaš na pol roka, ale na 30, 40, 50, 100 rokov. A ak si zarátaš náklady na jej prevádzku a údržbu, tak ľahko zistíš, že to jednoducho neoklameš. Aj preto sa v civilizovanom svete presadzuje súťaženie o ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Btw., cenu ako súťažné kritérium nespochybňujem, ale nie na stavebné práce a nie ako jediné!
Reakcia na: Urbanway 2423 #403:
Zase staznosti, ze najnizsia cena je zla? 🙂 A co takto nastavit podmienky vyberka tak, ze to musi byt hotove do x mesiacov a v pripade meskania zmluvna pokuta vo vyske x% ceny zakazky za den omeskania? Ci az tak daleko verejne institucie nedospeli? A, samozrejme, bez vyhovarania sa na nepredvidane udalosti, ako je nedostatok zamestnancov, strojov a pod.
Reakcia na: anbis #402:
Dokým bude najnižšia cena hlavný rozhodujúci faktor, tak sa nič nezmení a vyhrá to opäť TSS Grade, alebo niekto im podobný... 😕
Reakcia na: TomJ #400:
Ak sa na to vysúťaží kvalitná realizačná firma (pre ktorú budú chcieť subdodávatelia pracovať), tak tam určite nebudú piati. Niekto však musí chcieť. Treba si ísť pozrieť stavby súkromných investorov, či aj tam pracujú piati a z nich sa štyria hrajú na mobile. To nie je problém robotníkov.