Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Popis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najneskôr koncom roku 2023. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,9 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Chorvátske rameno (dnes približne zastávka Jungmannova)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Stred (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lietavská (pri dnešnej zastávke Lúčanka)
  • Janíkov dvor (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Zároveň bude existujúca zastávka Farského prebudovaná na združenú zastávku pre električky a autobusy vybudovaním autobusových nástupíšť vedľa električkových nástupíšť.

Aktuálny stav (k 10/2020)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúčalo realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom bolo pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení (BSK, OÚ Bratislava, MČ Petržalka a ŠSÚ Bratislava). Prvé stavebné povolenie bolo vydané MČ Petržalka v júni 2020, druhé vydal v októbri 2020 Špeciálny stavebný úrad.

V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby (po zapracovaní požiadaviek mesta doplnená do augusta 2020) a teraz bude nasledovať výber zhotoviteľa stavby. Pôvodne sa predpokladalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa v 8/2020, ale pre predĺženie kontroly podkladov na MDV SR bola súťaž vyhlásená až 20. októbra 2020. Projektová dokumentácia a súťažné podklady sú dostupné na portáli Josephine. Ďalšie aktuálne informácie o priebehu projektu k 10/2020.

Mesto sa tiež bude uchádzať o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre financovanie stavby, v súčasnosti stále prebieha spracovanie podkladov k žiadosti (predpoklad schválenia žiadosti o NFP do leta 2021).

Samotná realizácia stavby sa v zmysle schváleného harmonogramu predpokladá v termíne jeseň 2021 až jeseň 2023. Aktualizovaný harmonogram projektu (MsZ 6/2020) je na nasledujúcom obrázku.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,9 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 60 km/h
  • Predpokladaný termín výstavby: 9/2021 - 10/2023
  • Predpokladané náklady: 103,5 mil. € bez DPH
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Združenie Reming Consult, a. s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.

Popis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno.

Vrchný kryt električkovej trate bude prevažne zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu (rozchodníky), v miestach priecestí, priechodov a v koncovom úseku od zastávky Janíkov dvor po obratisko bude betónová úprava povrchu. Zastávkové prístrešky budú mať bezúdržbovú zelenú strechu a ich súčasťou bude integrovaný technologický panel s odpadkovými košmi, automatom na lístky, elektronickou informačnou tabuľou a elektrickými rozvádzačmi. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. Veľká pozornosť bude venovaná aj zelenej výsadbe v okolí trate (stromy, trávniky, lúky, trvalkové záhony).

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom všetky kríženia s cestnými komunikáciami budú riešené úrovňovo. Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Odstránená bude jedna z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Na zastávke Farského preto pribudne prestupný uzol, v ktorom budú autobusy liniek 84 a 99 zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť. Násyp električkovej trate medzi zastávkami Bosákova a Jungmannova bude zatrávnený.

Rusovskú cestu projekt navrhuje rozšíriť a presunúť severne vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno, ktorý bude slúžiť pre električkovú aj cestnú dopravu. Tento most nahradí pôvodný provizórny presyp Chorvátskeho ramena.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Chorvátske rameno. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na Rusovskej aj Jantárovej ceste na pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne budú stúpať na most cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach dnešných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Pôjde o najdlhší most na trase, ktorý bude dlhý 111 metrov. Na moste bude zároveň aj chodník a cyklochodník.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Za úrovňovou križovatkou ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta sa nachádza električková zastávka s pracovným názvom Stred. Autobusy liniek 98 a 99 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Pred Technopolom bude na Kutlíkovej ulici vybudovaný aj nový cestný most ponad Chorvátske rameno, ktorý umožní rozšíriť Kutlíkovu a Pajštúnsku na štvorpruhovú komunikáciu a nahradí doterajší nevyhovujúci provizórny stav komunikácií.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

V tomto úseku sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie. Električková trať bude úrovňovo prechádzať križovatkami Jantárovej cesty s Lietavskou ulicou a s Betliarskou ulicou. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti vznikne električková zastávka s pracovným názvom Lietavská. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku vznikne zastávka s pracovným názvom Janíkov dvor pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky bude možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Na moste budú vybudované nové autobusové zastávky, ku ktorým budú zriadené prístupy od zastávky električiek.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Obratisko bude pripravené na prípadné predĺženie trate južným smerom. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala by mala mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov.

Napájanie trate je plánované z existujúcej meniarne Bosákova a novej meniarne Panónska, ktorá bude vybudovaná pri zastávke Janíkov dvor. Pre napájanie haly denného ošetrenia pri obratisku sa vybuduje samostatná meniareň.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Očakávané zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pre komplikovanosť stavby nebude možné uvádzať jednotlivé časti električkovej trate do prevádzky postupne, ale až po dokončení celej výstavby.  Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek. Počas prestavby zastávky Farského na združenú zastávku sa očakáva aj krátkodobá výluka električkovej dopravy medzi Šafárikovým nám. a Jungmannovou.

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú v Janíkovom dvore sa očakáva predĺženie linky 3 z doterajšej konečnej Jungmannova. Výhľadovo sa plánuje v čase špičiek prevádzkovať električky na petržalskej radiále v intervale 3 minúty, pričom prepravná kapacita má byť neskôr zvýšená aj plánovaným nákupom dlhších električiek.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.

Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: ramzi #551:
Už dávnejšie niekto hovoril (tuším Vallo), že chce zaviesť expresy a spomínal tam práve tieto časti mesta, čo píšeš. Okrem toho sa tu ešte o tom už dávnejšie dosť diskutovalo. Na nič iné si nespomínam. Myslím si však, že teraz by už asi bolo najlepšie počkať na dokončenie električky/Južného mesta a až potom reorganizovať linky do Ja+Ru+Ču už aj so zakomponovanými zmenami. Možno to napadlo aj kompetentným a preto je ticho...
Reakcia na: Urbanway 2423 #550:
Nespomínalo sa inak niekedy v priebehu minulého roka, že autobusové linky na juhu mesta (Slnečnice+Ja+Ru+Ču) čaká kompletná reorganizácia? Už je okolo toho dlhšiu dobu ticho (to isté sa myslím plánovalo aj v Ružinove a Lamači/Záhorskej Bystrici).
Reakcia na: kecho #549:
Máš pravdu, ako tak pozerám do nákresu z #544, tak v smere z mesta by to šlo (dokonca sú tam aj ďalšie zastávky v oboch smeroch dole pri električke), ale v smere do centra by to mohol byť trošku problém, lebo by si buď musel zísť dole z Panónskej (ešte pred zastávkou na nadjazde) a nejako obslúžiť prestup na električku (asi by si zastavil niekde pod nadjazdom), alebo by si si urobil kolečko po Južnom meste, čím by naštval cestujúcich pod Most SNP. Týmto by sme už úplne odpísali expresný charakter L91/191... Pri ceste do Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ale aj na Jasovskú a Slnečnice je stále vidieť, aké je dobré, že L91 nikde nestojí (tým neobhajujem expresy odvšadiaľ všade, ale tu to podľa mňa význam má, aj preto, že L91/191 ide do inej časti centra ako električka a končí na termináli pre celú západnú časť mesta).

Ešte mi napadlo, či by nebolo dobré zaviesť aj nejakú novú linku (možno upraviť L191), ktorá by končila pri električke a otáčala sa cez Južné mesto a tým by sa aj posilnili spoje k Slnečniciam a zároveň by sa zabezpečila aj obsluha Južného mesta (aj keď iba s prestupom). Nová linka/191 by mohli ísť cez špičku cez Jarovce do Rusoviec a L91 by išla po I/2 do Čunova. Mimo špičky by jej zostala pôvodná trasa (a mohla by vymetať aj Južné mesto, ak by to šlo).
Reakcia na: Urbanway 2423 #548:
Zachadzka 91/191?
Reakcia na: martinah #546:
Som zvedavý akú linku tadiaľ potiahnu? L93 s pokračovaním na Jasovskú (resp. až na Slnečnice) by možno nebola zlá... Nič iné (okrem nejakej novej linky) mi nenapadá.
Reakcia na: martinah #546:
Vidíte, ake pjekné zastávky vám tam postavilo Cresco. Len ta cesta im tam chýbá, len ta cesta... 🙂
Reakcia na: Technopol #544:
A tu novu svetelnu krizovatku na Panonskej (tusim este nespustena) smerom do “dediny” bude tiez vyuzivat aj MHD? Ci tam nestavaju aj bus zastavky.
Reakcia na: Urbanway 2423 #543:
Tam budú tie cesty v súvislosti s JM aj tak celé prerobené a bude normálna cesta popod Panónsku až k obratisku. viď https://www.yimba.sk/upload/Projekty/Petr%C5%BEalka/Slne%C4%8Dnice/Mesto/Z%C3%B3na%20A/situacia.jpg
Reakcia na: kecho #542:
Tak ako by mala chodiť NAD. Odbočila by na túto cestu: https://www.google.com/maps/@48.095852,17.1096291,3a,75y,227.21h,73.93t/data=!3m6!1e1!3m4!1sz9pdl2IBqKzeQL-Xt4L8kA!2e0!7i13312!8i6656 a ďalej na tomto mieste odbočila na el. trať (odbočenie by nemalo byť ostré) a pokračovala po el. trati na zastávku Janíkov dvor a ďalej do obratiska.
Reakcia na: Urbanway 2423 #541:
Ako by sa tam dostala cez Panonsku?
Ako tak pozerám do PD, tak v obratisku v Janíkovom dvore je plánovaných 6 odstavných plôch pre autobusy (asi pre NAD), neplánuje sa tam predĺžiť L93 z Vyšehradskej?
Reakcia na: Viko #539:
Dakujem za doplnenie. Ja som si dovolil zaspekulovat, ale az tak detailne podrobnosti miestneho charakteru nepoznam tak dobre.
Reakcia na: lostrail #538:
Dovrzaná DKR bude vodou na mlyn "nespokojným občanom" v úplne ktorejkoľvek časti mesta, nielen pri divadle. Ale podľa mňa sa oplatí prízvukovať, v akej situácii projekt vznikal, kto ho robil a že sa to nesmie zopakovať - a nie na základe toho rovno zastaviť výstavbu tratí.

Čo sa zapustenia do garáže týka, problém je ten, že jednak cez 2,30 svetlej výšky električku neprepcháš, jednak na existujúcu pojazdnú vrstvu + 150ku podkladného prostého betónu bez "električkových" podkladných vrstiev asi tiež trať len tak nepoložíš. Ak by sme to chceli len prebagrovať, dostaneme sa do úrovne základov (a tie nie je úplne zábavné dodatočne prehlbovať). Čiže by sa to aj tak muselo celé vybúrať - a potom je podľa mňa spoločensky prínosnejšie to radšej vybúrať s cieľom kvalitne konštrukčne oddeleného úrovňového riešenia.
Bariéru vznikajúcu pri podzemnom variante (dĺžka nezakrytých vjazdov) a samotnú myšaciu dieru totiž ani nevieš poriadne vykompenzovať napr. využitím ako krytej zastávky tak, aby zároveň netrestala cestujúcich. Susedné podlažie v Eurovei, ani v SND totiž nie je pripravené na umiestnenie adekvátneho vchodu.
Reakcia na: augenblik #537:
OK, chapem tento postoj, nuz dovol mi pripomenut znova existujucu trat na Jesenskeho a Mostovej. Ide v ovela vacsej blizkosti k povodnej budove divadla a k Redute. Pokial ma pamat neklame, ta trat nie je nijako zvlast odhlucnena, pricom technologia jej vystavby je poplatna dobe. Tiez pokial viem, historicka budova SND nie je nijako zvlast zaizolovana. Napriek tomu v tom divadle nema elektricka rusivy vplyv.

Tiez chapem, ze situacia, ktora vznikla na prvej etape DKR je teraz voda na mlyn vsetkym tym protestujucim, lebo ocakavaju, ze konecne riesenie bude rovnako alebo podobne odflaknute, ako to, ktore sa pouzilo v Karlovke. PRavda je, ze takuto situaciu nemozno celkom vyvratit, no k tomu mam v podstate nasledovne poznamky:

1. Predist scenaru z DKR by sa dalo pomocou kvalitnej medzinarodnej sutaze na projektanta aj zhotovitela. Po fiasku na DKR uz firmu Reming nepovazujem za dostatocne odborne podkutu. Viem, ze uz davnejsie sa ozyvali rozne hlasy, ktore kritizovali ich riesenia, napr. na koridorovej trati 120 (priepustnost, kvalita zastavok a podobne), ale vtedy som to vnimal tak nejako okrajovo a myslel som si, ze nakreslili len to, co si stat zadal. Lenze pri DKR jasne doslo k zlemu naprojektovaniu odhlucnenia a to zadanie nemohlo byt az tak detailne. Preto zahranicny projektant. Kludne aj ten isty, co projektoval trat v Bordeaux, ak este zije (nestiham googlit).

2. V pripade, ze by sa vibracie predsa len prenasali, stale by bolo potrebne opravit pomerne kratky usek oproti DKR. Nevyhodou pri takomto scenari by bolo len to, ze ludia ako Melange by sa zasa triasli od samej rozkose, ako by mohli freneticky kricat: "my sme vam to hovorili!" a popri tom huckat ludi proti vedeniu mesta. Bol by to taky nenormalny vietor do ich demagogickych plachiet, ako nic. Ked citis pach krvi, zrenicky sa rozsiria a uz ta maloco zastavi. Ibaze tu by sa zasa len zneuzilo ocakavanie ludi, ze uz na prvy raz ma byt vsetko dokonale. V case, ked som sa o trate v Bordeaux zaujimal, cital som si, ako ich postupne implementovali a ake mali problemy s tym APS systemom. Chvilu fungoval, potom mega dlhe vyluky, vypadky, elektricky zostavali stat na mieste... Trvalo im cca. 6 rokov, kym to odladili tak, ze to bolo prevazne bezporuchove. To len tu si myslime, ze vsade inde sa robi perfektne. Samozrejme, nehovorim o takych preslapoch, ako "najazdove rampy" pri kanalovych vpustiach alebo uzkych ostrovcekoch a malych pristreskoch. To je definitivne vrchol amaterizmu a nevkusu. Ale ked riesis komplexnu situaciu, akou prenos vibracii moze byt, vobec nemusi stacit ani odpruzenie a pritlmenie samotnej trate (teraz nepisem o jednej plastovej doske). Ako pisal Viko, je dost mozne, ze bude treba zasahovat aj do stavebnych konstrukcii budovy SND, nevylucuju sa ani piliere v garazach, skratka toto nebude lacne a zrejme bude treba aj vychytat nejake porodne bolesti.

3. Nemyslim si, ze by sme ocakavania na dalsi typ liniovej stavby alebo rekonstrukcie mali nastavovat podla nekvality z tych predchadzajucich, pretoze to nastavi pomerne skaredy precedens, ktory nam zabrani mysliet naozaj koncepcne a bez obmedzeni. Ak budeme stale hutat, ci taku vec projektant vobec dokaze nakreslit, statik vypocitat a realizator vytvorit, potom je dost mozne, ze nepostavime nic naozaj prinosne. Ano, mozno by to po Landererovej bolo ovela jednoduchsie. Ziadne garaze, nejako to tam natlacime, busy posleme bud s elektrickami do zapchy alebo s autami do zapchy a budeme sa tvarit, ze ved predsa sme elektricku postavili. My dokonca dobre naprojektovane riesenia likvidujeme, ako je to napr. v pripade povodne navrhovaneho mimourovnoveho krizenia elektricky na Kutlikovej. Takze ak aj z elektricky do downtownu urobime na kost ohlodany projekt, aby nam nebola viac na skodu, ako na osoh. Landererovu zabijeme celu. Auta, autobusy, elektricky.

Alternativne by som videl moznost v zapusteni elektricky do tych garazi a vytvoreni parkovania radsej blizsie k Eurovei 2. Netusim, nakolko je taky presun garazi mozny alebo nemozny, minimalne ta velka zelena plocha za SND skryva urcite moznosti. Lenze ani o zapustenom variante tito ortodoxni odmietaci nechcu pocut. Je pravda, ze vjazd elektricky do podzemia a jej vyjazd by bolo treba nejako esteticky vyriesit a to sa robi tazko, navyse niektore komunikacie to tam komplikuju, no pokial viem, v celej zone by boli asi len dve zastavky. Prva ma byt SND, cize trat moze uz kusok za Safkom postupne klesat. Za Euroveou 2 by zasa mohla kusok stupnut, aby presla popod najazd na Most Apollo. Je samozrejme, ze to by si vyziadalo znacne prekreslenie toho, co si J&T v celom tom priestore predstavuje, preto ja sam velmi neverim, ze by taketo nieco odsuhlasili.
Ja osobne som na tuto otazku uz asi trikrat zmenil nazor (aj vdaka tomuto foru). Dnes si myslim, ze trasa cez namestie je asi fakt najlepsia, len som este skepticky voci technickemu vyhotoveniu. Urcite existuje sposob, ktorym je mozne to postavit tak, aby to nedunelo. Len si nemyslim, ze pod tie tony betonu staci strcit plastovu rohoz a tvarit sa, ze to vsetko vyriesi - vid dkr.
Este k tej obsluhe divadla, pripomeniem, ze dodnes navrhovane zastavky na pribinovej su (velmi prihodne) az pri vchodoch do eurovei 1 a 2. Paradoxne to dokonca vyzera, ze povodny navrh zastavok od JTRE je priatelskejsi k divadlu (cca 150m od divadla) ako navrhy od mesta (200-300 metrov). JTRE: https://bit.ly/34mFvWx Mesto: https://imgur.com/a/yi8Rgs0
Ale to je vsetko jedno, chcel som len napisat, ze velice dufam, ze vsetci co pisu "to nebude vobec ziadny problem", "dnes sme v 21. storoci" a "dnes sa to uz robi inak", budu prvi s vidlami a pochodnami pred magistratom, ked sa to nejako poserie.
Reakcia na: S499.1023 #532:
Ja si to tiez niekedy hovorim. Ale potom vidim, ako tu nastupuje extremizmus, coraz viac ludi bluzni o tom, ako nas Kotleba spasi a zbavi tej hroznej diktatury Bruselu... a dojde mi, ze mechanizmus, akym sa clovek presvedci o tom, ze EU nas vykoristuje a fasisti su cesta (pardon, oni im hovoria "NEfasisti"), je v podstate rovnaky, ako mechanizmus, akym sa clovek presvedci o bludoch, ktore tu Melange pise. Staci napisat sofistikovanejsi clanok, do ktoreho namiesas spravny pomer strachu, vycitiek a kontrolnych otazok na koniec, pricom to samozrejme obratne schovas za mudre vyrazy. Este to okorenis vyrokmi v style "toto vam media zamlcuju!" a je vymalovane. Viem, o com tocim, sam som tam par rokov bol.

Ja netvrdim, ze som tu tiez nepisal obcas blbosti, ale aspon sa snazim zlepsovat a ked neviem, minimalne sa opytat alebo vopred ospravedlnit. Ale ta bohorovnost, s akou je niekto schopny napisat, ze vibracie budu nabeton rusit predstavenia, pricom v rukach nedrzi ziaden prepocet, ktory by to dokazoval, to ma volajako furt podrazdi. Mozno je toto, ze odpovedam dobre a mozno nie. Ale ako pri tych extremistoch, ani tu nam nic nezostava, len donekonecna vysvetlovat a davat priklady. Mozno este par rokov to dame bez holych hlav.
Este doplnim: Ono mozno ani nejde o neho, lebo on bude trollovat aj dalej. Lenze mozno na tuto diskusiu natrafi niekto, kto o tom bude chciet vediet nieco viac predtym, ako si vytvori nazor.
Reakcia na: Jak44 #534:
No a vzhladom k tomu, ako casto hraju, samozrejme vyvstava aj otazka relevancie ich vyjadreni. Dakujem za doplnenie.
Reakcia na: lostrail #530:
Vieš čo, ani nie. Ak som električku počul tak to naozaj iba v prípade, že bolo akurát v divadle hrobové ticho, že ani herci nič nevraveli a ani hudba nehrala. A to sa veľmi často nestávalo. A či ma to rušilo? Ani nie.

P.s napadá mi ešte taká otázka. Čo som si všimol, voči električke sa vyhraňuje hlavne časť súboru činohry. Kedže v historickej budove sa hrávajú ročne 1, max. 2 inscenácie, je na mieste otázka, koľkí z tých hercov majú vôbec reálnu skúsenosť z pódia čo sa týka hlasitosti električky.
Reakcia na: Melange #521:
Ozaj, ked vidim tu tvoju sodomisticku vizualizaciu, nedalo mi a na Google street View som si zobrazil cast elektrickovej trate v Bordeaux, ktora vedie popred samotne divadlo (kusok od zastavky). Budova vlavo je Grand Theatre. Na tomto mieste som bol osobne. Ak by bola pravda to, co ty a ti vasi umelci rozpravate, potom by takato trat nikdy nemohla byt postavena. Nech sa paci, kludne zober tie nepodarene vizualizacie Bratislavskych elektriciek a s rovnakou hustotou ich napasuj do tohto obrazku a potom si tie dva medzi sebou porovnaj. Elektricky v Bordeaux maju na kazdej linke pocas spiciek interval kazde 2 minuty, cize podla tvojej logiky sa tu musia zhlukovat minimalne takisto, ako by si to chcel pred SND. Ak je nejaky clovek na trati, nevsimaj si ho, to su holt uz lateralne straty....
Ked na tom budes robit,schvalne si vsimni, ci je toto namestie aspon tak rozdelene ako to nase (nie je), ci tu hrozi pohyb chodcov skor popri trati alebo krizom cez nu (vzhladom na prevadzky oproti je rozhodne vyssi pocet ludi prechadzajucich cez trat, co je v rozpore s pohybom ludi pri Eurovei), no a samozrejme si skus vsimnut aj celkovy pocet ludi a velkost priestoru na "kulturne ucely" a "stretavanie ludi" medzi budovou a elektrickovou tratou. Takuto skupinu ludi som na nasom namesti videl nanajvys pri konani nejakej akcie. Vacsinou je tam par kusov. Ale na dalsom obrazku je ich este viac.
Takze myslis, ze tu by neboli argumenty proti elektricke pred divadlom? Alebo ze by v Bordeaux krvavo potlacili protesty a elektricku napriek tomu postavili vsetkym natruc?

https://tinyurl.com/y6oyvl2j

A na tomto obrazku si vsimni, kolko ludi je na tom mieste podvecer a ako sa pohybuju (pricom zaroven sleduj, ako velmi im zily trha ta hrozna, fyzicky aj psychicky priestor trhajuca elektricka):
https://tinyurl.com/y4av7k6q

Aby si nepovedal, nasiel som ti aj zaber s tou hroznou obludou. Mimochodom, sedemclankovy Citadis sa za obludu uz povazovat da, je totiz podstatne dlhsi ako tie smiesne patclankove, co sme nakupili u nas. Zvlastne, ze sa mi nepodarilo najst ani jeden zaber aspon dvoch elektriciek za sebou, kedze podla toho, co tvrdis, by malo byt zhlukovanie v podstate konstantnym javom na takomto mieste. Asi som sa len malo snazil.
https://tinyurl.com/y6q2c6c8

Na zaklade tohto smelo vyhlasujem: BUSTED!