Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Opis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti bolo pôvodne plánované koncom roku 2023, v súčasnosti sa predpokladá spustenie premávky električiek až v závere mája 2025. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,9 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Jungmannova (posunutá bližšie k Rusovskej ceste)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Pajštúnska (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lúčanka (pri dnešnej zastávke Lúčanka)
  • Južné mesto (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Zároveň bude existujúca zastávka Farského prebudovaná na združenú zastávku pre električky a autobusy vybudovaním autobusových nástupíšť vedľa električkových nástupíšť, čím sa cestujúcim zjednoduší prestup medzi električkami a autobusmi.

Priebeh projektu a aktuálny stav (k 12/2025)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúčalo realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom bolo pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení (BSK, OÚ Bratislava, MČ Petržalka a ŠSÚ Bratislava). Jednotlivé vydané stavebné povolenia nadobudli právoplatnosť od novembra 2020 do marca 2021.

V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby (po zapracovaní požiadaviek mesta doplnená do augusta 2020). Pôvodne sa predpokladalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa v 8/2020, ale pre predĺženie kontroly podkladov na MDV SR bola súťaž vyhlásená až 20. októbra 2020, lehota na predkladanie ponúk bola po viacerých predĺženiach stanovená na 23. marca 2021. Projektová dokumentácia a súťažné podklady sú dostupné na portáli Josephine.

Víťazom súťaže na zhotoviteľa sa stalo Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA), ktoré chce trať postaviť za 89 503 193 € s DPH. Magistrát hlavného mesta podpísal zmluvu so zhotoviteľom 4. novembra 2021 a následne 18. novembra mesto odovzdalo stavenisko zhotoviteľovi. Sprevádzkovanie trate sa očakávalo na konci roka 2023 a dokončenie všetkých stavebných prác do februára 2024.

V prvých mesiacoch výstavby prebehol výrub stromov v koridore trate, zbúral sa tunel nedostavaného metra v Janíkovom dvore a odstránila sa ornica z koridoru trate. Realizovali sa aj preložky mnohých inžinierskych sietí v trase koridoru. Koncom zimy 2021/2022 sa začala výstavba základov dvoch mostov ponad Chorvátske rameno. Postup prác v prvých mesiacoch viazol, zhotoviteľ včas nesplnil dve z troch prác na mostných objektoch, ktoré zahŕňal míľnik č. 1. V máji 2022 sa práce na stavbe prakticky zastavili, najmä z dôvodu zvýšenia cien stavebných materiálov a energií zhotoviteľ odmietol pokračovať v stavbe za pôvodnú cenu. Práce boli obnovené v auguste 2022 po podpísaní dodatku k zmluve o dielo, ktorý umožňuje štvrťročne navyšovať cenu vykonaných prác zohľadnením nárastu trhovej hodnoty prác. Zároveň zo združenia zhotoviteľov odišli spoločnosti Cedis a Hant BA.

V druhej polovici roka 2022 pokračovali práce preložkách inžinierskych sietí, dokončovalo sa odstraňovanie tunela rýchlodráhy v Janíkovom dvore, začali sa práce na úprave terénu pod koľajový spodok, betónovali sa základy stožiarov trakčného vedenia a pokračovala výstavba dvoch mostných objektov. V Janíkovom dvore prebehli práce na zakladaní haly denného ošetrenia (hlbinné pilóty). Na Rusovskej ceste pri budovanom moste sa vybudovala dočasná obchádzková trasa ponad Chorvátske rameno. Míľnik č. 2 (piliere a opory mostov, kompletný koľajový spodok) nebol k plánovanému termínu 18.11.2022 ani zďaleka splnený. Do októbra 2022 zhotoviteľ vyfakturoval práce vo výške 4,72 % zo zmluvnej hodnoty diela, do konca júla 2023 sa táto hodnota zvýšila na 16,3 % (12,17 mil. €). Prehľad fakturovaných prác do konca roka 2022. V máji 2023 nebol splnený ani tretí míľnik (vybudovanie nosných konštrukcií všetkých troch mostov).

Začiatkom marca 2023 získalo hlavné mesto nenávratný finančný príspevok z eurofondov pre práce, ktoré budú zrealizované do konca roka 2023. Zvyšok prác môže byť financovaný z Programu Slovensko alebo Plánu obnovy a odolnosti. Aktualizovaný harmonogram výstavby počítal s ukončením prác do konca septembra 2024. Lehota výstavby bola dodatkom k zmluve z konca septembra 2023 predĺžená z pôvodných 820 dní na 1047 dní. Ako sa zakrátko ukázalo, aj nový termín ukončenia bol čisto iluzórny.

Do konca roka 2023 bola vybudovaná na viacerých úsekoch časť betónových dosiek pre koľajovú trať a začalo sa s budovaním prvých metrov koľajovej trate v úseku medzi Pajštúnskou a Šintavskou. Začiatok roka 2024 poznačilo nepriaznivé mrazivé počasie, počas ktorého sa práce opäť spomalili. Naďalej prebiehala výstavba nosnej konštrukcie združeného mosta na Rusovskej ceste. Pozdĺž koridoru trate boli ukladané káblové vedenia a inštalovala sa technológia v nových meniarňach. Pokračovali zemné práce na križovatkách Jantárovej cesty s Lietavskou a Betliarskou ulicou. Práce prebiehali aj na budovaní električkovej haly v Janíkovom dvore. Pod mostom na Panónskej ceste sa likvidovali posledné betónové zvyšky nedostavanej rýchlodráhy.

Len aby sa zhotoviteľ nezbalil a neodišiel zo stavby, v marci 2024 sa ním vedenie mesta dohodlo na predĺžení lehoty výstavby o dalších 320 dní na celkových 1367 dní s požiadavkou, aby električková trať bola pripravená na predčasné užívanie do polovice decembra 2024. Ostatné objekty diela môžu byť dokončené do polovice augusta 2025. Pre nedokončenie celého koľajového zvršku k 15.12.2024 sa nepodarilo zhotoviteľovi splniť ani opakovane predĺžený termín míľnika č. 4.

K 16. decembru 2024 bola dokončená koľajová trať (okrem časti koľajiska v obratisku a vrchného krytu na viacerých úsekoch) a trolejové vedenie. Prvá skúšobná jazda električky (skúška prejazdnosti) bola vykonaná 18. decembra 2024. Dokončenie električkovej trate do stavu, aby mohla byť uvedená do prevádzky, sa očakáva v jarných mesiacoch roka 2025. Električky by mali po novej trati začať premávať do konca mája 2025, keď bude všetko potrebné hotové. V druhej polovici júna boli postupne vydávané povolenia na užívanie stavebných objektov, najdôležitejšie povolenie pre samostnú električkovú trať vydal BSK dňa 30.6.2025.

Pravidelná premávka električiek na novej trati začala 27. júla 2025. Nedokončené objekty stavby, vrátane haly denného ošetrenia a kontroly električiek, budú dokončené dodatočne. 

V novembri 2025 mesto so zhotoviteľom podpísali dodatok k zmluve, ktorým sa termín výstavby predĺžil do 31. marca 2026.

Letecký pohľad na stavenisko v júli 2025 zachytáva nasledujúce video (Michal Feik, BSK):

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,9 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 60 km/h
  • Termín výstavby: 11/2021 - 3/2026
  • Zmluvná cena výstavby: 89 503 193 € s DPH (pôvodná); od roku 2022 je priebežne upravovaná, k marcu 2026: 121 113 822 €
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ (1. fáza - NFP 18,197 mil. €), Program Slovensko (2. fáza - NFP 63,553 mil. €), štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Združenie Reming Consult, a. s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.
  • Zhotoviteľ: Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA)

Opis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno.

Vrchný kryt električkovej trate bude prevažne zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu (rozchodníky), v miestach priecestí, priechodov a v koncovom úseku od zastávky Janíkov dvor po obratisko bude betónová úprava povrchu. Zastávkové prístrešky budú mať bezúdržbovú zelenú strechu a ich súčasťou bude integrovaný technologický panel s odpadkovými košmi, automatom na lístky, elektronickou informačnou tabuľou a elektrickými rozvádzačmi. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. Veľká pozornosť bude venovaná aj zelenej výsadbe v okolí trate (stromy, trávniky, lúky, trvalkové záhony).

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom všetky kríženia s cestnými komunikáciami budú riešené úrovňovo. Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Odstránená bude jedna z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Na zastávke Farského preto pribudne prestupný uzol, v ktorom budú autobusy liniek 84 a 99 zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť. Násyp električkovej trate medzi zastávkami Bosákova a Jungmannova bude zatrávnený.

Rusovská cesta bude rozšírená a presunutá severnejšie vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno, ktorý bude slúžiť pre električkovú aj cestnú dopravu. Tento most nahradí pôvodný provizórny presyp Chorvátskeho ramena.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Jungmannova. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na Rusovskej aj Jantárovej ceste pre pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne prejdú mostom cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach pôvodných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Pôjde o najdlhší most na trase, ktorý bude dlhý 111 metrov. Na moste bude zároveň aj chodník a cyklochodník.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Za úrovňovou križovatkou ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta sa nachádza električková zastávka s názvom Pajštúnska. Autobusy liniek 98 a 99 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Pred Technopolom bude na Kutlíkovej ulici vybudovaný aj nový cestný most ponad Chorvátske rameno, ktorý umožní rozšíriť Kutlíkovu a Pajštúnsku na štvorpruhovú komunikáciu a nahradí doterajší nevyhovujúci provizórny stav komunikácií.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

V tomto úseku sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie. Električková trať bude úrovňovo prechádzať križovatkami Jantárovej cesty s Lietavskou ulicou a s Betliarskou ulicou. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti vznikne električková zastávka Lúčanka. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku vznikne konečná zastávka Južné mesto pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky bude možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Na moste budú vybudované nové autobusové zastávky, ku ktorým budú zriadené prístupy od zastávky električiek.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Obratisko bude pripravené na prípadné predĺženie trate južným smerom. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala bude mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov.

Napájanie trate bude zabezpečené z existujúcej meniarne Bosákova a novej meniarne Panónska, ktorá bude vybudovaná pri zastávke Janíkov dvor. Pre napájanie haly denného ošetrenia pri obratisku sa vybuduje samostatná meniareň.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pre komplikovanosť stavby nebude možné uvádzať jednotlivé časti električkovej trate do prevádzky postupne, ale až po dokončení celej výstavby.  Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek. 

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú v Janíkovom dvore bude predĺžená linka 3 z doterajšej konečnej Jungmannova. Spočiatku sa plánuje v čase špičky prevádzkovať električky na petržalskej radiále v intervale 2,5 minúty, pričom prepravná kapacita má byť neskôr zvýšená aj plánovaným nákupom dlhších električiek.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Linka 3 zároveň zabezpečí spojenie Rače a Petržalky namiesto linky 59. Ostatné linky zostanú bez podstatných zmien.

Koncept obsluhy Petržalky je založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie slúžia ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov sú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú aj naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžeme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Aprilovy vtip z MNV - most pri Technopole bude do konca aprila 😀 Nastastie neupresnili rok.

https://www.asb.sk/aktualne/petrzalka-sa-docka-mosta-pri-technopole-aj-haly-pre-elektricky
Reakcia na: Jardo #2042:
Ale hlavne je, ze nechybaju kocky okolo stlpa, ved preco niekomu nevyvtrnut clenok, ked to je take fasa vyzerajuce. O tom, ze ten stlp mohli zapichnut do zeme z druhej strany mimo chodnika ani nesnivam.
Reakcia na: kecho #2041:
Takisto aj na zastávke Veľký Draždiak je taký teleport .A na zastávke Šintavská je teleport na Jungmannovu
Mesto po rokoch objavilo, že pod dočasnou cestou na Jungmannovej sa skrývalo parkovisko, a napriek tomu že projekt električky na to nemyslel, teraz ho slávnostne odhrabali a sprístupnili:
https://www.facebook.com/share/1MyZTDRVyo/
Reakcia na: bobitwo #2038:
Tie plániky tuto hore na stránke vidíš? Vieš čo znamenajú tie zelené kružnice na nich popri chodníkoch a cestách? Ak na to dobre nevidíš, tak pravý klik na plánik a "Zobraziť obrázok", otvorí sa na celej obrazovke a ešte sa dá zväčšiť. To som zasa natrafil na jedného...
Reakcia na: PotPalo #2037:
Ja chápem to, že niekto ich tam zasadil v rozpore s územným plánom, keďže to má byť zastavaná plocha.

Ak potrebuješ altánok, odporúčam Malý Draždiak, či mestský lesopark.
Reakcia na: bobitwo #2034:
Ty zasa nechápeš, že keď tam už nasadili okolo električky kopu stromov, tak to asi zastavať neplánujú, predsa ich zasa nevyrúbu. Takže miesto napríklad pre altánok by tam bolo. Alebo si myslíš, že tie stromy tam sadia iba dočasne a za pár rokov ich vyrúbu a miesto zastavajú?
Reakcia na: kecho #2032:
Áno, o týchto smeráckych praktikách minulých aj súčasných vedení všetci vieme. Moja reakcia bola iba na klamstvá súdruha PotPala, ktorý určite vidí v roku 89 najväčšie zlo a akýkoľvek obchod, ktorý sa po tomto roku udial, je krádež.
Reakcia na: PotPalo #2031:
Skôr ty stále odmietaš pochopiť, že Bratislava je mesto, nie nejaká samota pri lese. Tá zelená plocha na ktorú sa odvolávaš je v skutočnosti priestor, ktorý vznikol tak, že tam bola stavebná uzávera 40 či koľko rokov a to čo tam je teraz výsledok 40 rokov nič nerobenia. Všetko sú to náletové dreviny, bratislavská samospráva to má problém pokosiť 2x za rok, pritom by sa to malo aspoň 5x ročne kosiť. V momente, keď sa postavila koľajová doprava, tak blízke okolie malo byť dobudované.
Reakcia na: kecho #2032:
Celá situácia okolo Lida je extrémne podozrivá. Navyše samospráva Petržalky je úplne vynechaná z celého projektu Lido a mestská samospráva sa snaží držať tú petržalskú čo najďalej, aby nemohla do daného projektu zasahovať. Z akého titulu je Petržalka vynechaná, ak sa to má stavať na jej území?
Reakcia na: shaggy #2029:
Tu niekto stále nevie pochopiť, že z Bratislavy sa nedá spraviť New York. Nemáme metro, terén tiež nieje rovina, a navyše tu žijú aj ľudia. Máme históriu, nie ako iné veľkomestá kde sa ľudia prisťahujú, zarobia peniaze, a idú ďalej. Tu sa nedá aplikovať že prídem, zastaviam územie, a odídem so ziskom. Tisíce ľudí v okolí ktorých sa to týka s tým nemusia súhlasiť, znamenalo by to zhoršenie ich životných podmienok. A čo demokracia? Už neplatí, že Vox populi, vox dei? A odbiť tisíce ľudí že keď sa im nepáči môžu sa odsťahovať, to nieje tak náhodou sebecké? Čo mi to len pripomína... prídeme, vyvraždíme pôvodné obyvateľstvo, a územie je naše.

Čo sa týka električky, tak celý projekt sa schválil "na čierno". Už ste zabudli ako sa všetko robilo s vylúčením verejnosti, lebo covid? Uplatňovali sa iné ako bežné postupy, a aj to tak vyzerá.

Aspoň že ten prechod pre chodcov pri Bille už konečne začali budovať, keď už hlásia že je skoro všetko dokončené.
Reakcia na: shaggy #2029:
Možností je viac. Aj taká, že si pozemky sprivatizovali po 1 korune, a neskôr ich štát za veľké peniaze odkúpil naspäť. Aj tak sa to robí. Kto je pri tom, ten sa vyzná. Niekto to nazýva šikovnosť, iný rozkrádanie. A netvrdím že to tak bolo, iba že taká možnosť existuje. Ja sa v tejto špine nemienim hrabať a zisťovať. Ako som počul, tak posielam ďalej. Dnes sa kradne rafinovanejšie, vzor autobusová stanica.
Reakcia na: PotPalo #2028:
Nie je pravda, ale mohla by byť, však?
Žijem v Petržalke celý život. Moja žena keď videla prvýkrát Petržalku, tak nechápala, že tá "betónová džungla" má toľko zelene. A nie, nie je to tá neudržiavaná plocha pri metre/električke. Tam by mala byť cesta a zástavba. Tak, ako to bolo plánované. Zelene tu je dosť.
Bratislava je veľmi rozťahaná a riedko zastavaná. Ak niekto od mesta očakáva dedinu, tak žije na nesprávnom mieste.
Reakcia na: shaggy #2027:
Je alebo nieje pravda, neriešim. Beriem v úvahu obe možnosti.

Mne len príde hlúpe argumentovať niekde kde sú hektáre voľnej zelene a stromy, že tam nemôže byť altánok, a dať sem odkaz na mesto kde nieje voľný ani meter štvorcový a žiadna zeleň. Buď je to hlúpy argument, alebo prognóza čo tu chcú spraviť.
Reakcia na: PotPalo #2026:
Vieš, prečo sa nesmie hovoriť, že sa po 89om rozkradli pozemky? Lebo je to klamstvo. Alebo sa tie rozkradnuté pozemky zázračne vrátili späť a teraz stojí na nich električka?
Stavím sa, že patríš k ľuďom, ktorí veria, že peniaze určené na Alweg v Tatrách sa použili na pražské metro.
Metro sa nebudovalo preto, lebo to bolo ekonomicky neúnosné aj pre komunistov.
Reakcia na: bobitwo #2025:
Takže sa silou-mocou chce ísť podľa komunistických plánov, správne? Metro sa nebudovalo preto, lebo po prevrate v 1989 sa rozkradli pozemky. Ale to sa nesmie hovoriť, takže akoby som nič nepovedal.

To priestranstvo je obrovské, stromy tam sú, tráva tam je, tak fakt neviem kde je problém pod tými stromami postaviť altánok 3x3 metre. Aby sa mal cyklista (alebo chodec, s ktorými sa tu ale nepočítalo) kam schovať pod strechu keď začne pršať. Ak tam po zástavbe, teda pardón, po urbanizácii nebude miesto ani pre altánok a ani tá zeleň a stromy, tak to treba rovno napísať, a nie sa tu okúňať.

Inak mne je jedno čo tam bude, ja tadiaľ jazdiť nebudem, s tým oplotením (hlavne s tým čo sa ešte má urobiť) a nebezpečnými miestami je to celé na grc. Ja si nájdem krajšiu a bezpečnejšiu trasu. Len som chcel aby to nejako vyzeralo a plnilo dobrú funkciu pre ostatných ľudí, a to nielen pre domácich ktorí idú zo slnečníc do mesta. Asi som naivný idealista.
Reakcia na: Viko #2024:
Aktuálna koncepcia sa snaží byť chrumkavá žiaľ a tlačí rozvoj Bratislavy, či Petržalky na jej kraje. Pre značnú časť Petržalky nemá električka zmysel.