Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Popis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najneskôr koncom roku 2023. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,78 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Chorvátske rameno (dnes približne zastávka Jungmannova)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Stred (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lietavská (medzi pôvodne navrhovanými zastávkami Lietavská a Juh)
  • Janíkov dvor (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Aktuálny stav (k 5/2020)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúča realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom má byť pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení. V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby a teraz bude nasledovať výber zhotoviteľa stavby (predpoklad do konca roka 2020). Mesto sa tiež bude uchádzať o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre financovanie stavby (predpoklad schválenia žiadosti o NFP do leta 2020).

Samotná realizácia stavby sa v zmysle schváleného harmonogramu predpokladá v termíne jar 2021 až leto 2023.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,78 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 50 km/h
  • Predpokladaný termín výstavby: 5/2021 - 7/2023
  • Predpokladané náklady: budú stanovené po opakovanej štátnej expertíze
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Reming Consult, a. s.

Popis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012. Navrhnuté sú dva varianty, ktoré sa líšia spôsobom križovania električkovej trate s Pajštúnskou ulicou a rôznym riešením zastávky Lietavská (Lúčanka). Preferovaný je variant č. 2, ktorý je zobrazený v nasledujúcej časti textu.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno. Hoci sa pôvodne hovorilo o „rýchlej električke“ a slovenská legislatíva električkovú dopravu umožňuje prevádzkovať bez špeciálnych zabezpečovacích zariadení rýchlosťou 60 km/h, trať je navrhnutá na rýchlosť 50 km/h.

Na medzizastávkových úsekoch bude kryt električkovej trate zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. V priestore zastávok a priecestí sa uvažuje s pevnou jazdnou dráhou s betónovým krytom. V obratisku by sa mal využiť otvorený zvršok so zakrytím drveným štrkom.

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom mimoúrovňové kríženia budú zabezpečené na križovatkách s Pajštúnskou ul. (variant č. 2) a Panónskou cestou (oba varianty). Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Prvou úpravou je odstránenie jednej z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Pribudnúť by tak mal prestupný uzol, v ktorom by autobusy liniek 8499 mali zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť.

K už existujúcej trati sa doplní chýbajúca cyklistická komunikácia. Rusovskú cestu projekt navrhuje rozšíriť a presunúť severne vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Chorvátske rameno. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: zelená = existujúca električková trať, červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne budú stúpať na most cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach dnešných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Aj keď na električkovom moste bude chodník, pešie spojenie oboch brehov Chorvátskeho ramena bude komplikovanejšie vzhľadom na to, že prístupy budú zabezpečené výlučne rampami a bez priechodov cez električkovú trať.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Križovatka ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta je navrhnutá variantne. V prvom variante je navrhnutá ako úrovňová so zasypaním zárezu pôvodne hĺbeného pre metro. Druhý variant počíta s klesnutím trate pod úroveň terénu a s mimoúrovňovým križovaním cestnej komunikácie, ktorá by mala viesť po moste ponad trať.

Električková zastávka s pracovným názvom Stred je v 1. variante umiestnená za križovatkou, v 2. variante pod Pajštúnskou ulicou, pričom bezbariérový prístup na ňu by mal byť zabezpečený výťahom. Autobusy liniek 9899 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Súčasťou výstavby by malo byť rozšírenie Pajštúnskej ul. do plného profilu. Ako samostatná investícia má byť vybudovaný nový most cez Chorvátske rameno na Kutlíkovej ul.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

Tento úsek bol spracovaný variantne – v prvom variante sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie, pričom na električkovej trati vzniknú celkovo tri priecestia. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti má vzniknúť električková zastávka s pracovným názvom Lietavská. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

V druhom variante sú v tomto úseku navrhnuté jazdné pruhy po stranách električkovej trate, z ktorých sa oddeľujú buspruhy do prestupného uzla medzi električkami a autobusmi liniek 9899. Celý úsek by takto slúžil ako veľká kruhová križovatka s dvomi križovaniami električkovej trate a bezkolíznym prestupom medzi električkami a autobusmi.

V rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie došlo k úprave oboch variantov a vznikol variant 2m, pričom navrhované riešenie prebralo väčšinu riešenia z 1. variantu, a to najmä nutnosť prechádzania cez cestu pri prestupovaní z električky na autobus.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku je navrhnutá zastávka s pracovným názvom Janíkov dvor pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky by malo byť možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala by mala mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov. V projekte je zobrazená aj priestorová rezerva na prípadnú vozovňu električiek, jej výstavba však nebude súčasťou tejto stavby.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, ružové = odstavná hala pre 12 električiek, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy, svetlomodré = výhľadové komunikácie Južného mesta a výhľadová vozovňa električiek
Vizualizácia, ako by mohla vyzerať električková trať v Petržalke (© bratislava.sk)

Očakávané zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pôvodný projekt počítal s výstavbou viacerých úsekov naraz, no možná je aj postupná výstavba od Bosákovej smerom na juh tak, aby bolo možné električkovú linku predlžovať vo viacerých etapách. Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek.

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú budú predĺžené električkové linky 1 a 3 z dočasnej konečnej pri Nám. hraničiarov. Predbežne sa počíta so spoločným intervalom električiek 4 minúty v pracovných dňoch a 7,5 minúty cez voľné dni a večer.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.

Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: martinah #318:
Esteze s presunom mozno 1 kilometra cesty a zjednotenim bus/tram zastavok pri TPD sa caka az na druhu fazu, lebo to bude “onedlho”...
Mi to uz pripomina stavbu dlhodielskej Tbus trate, kde sa obratisko tiez dorabalo dodatocne.
Reakcia na: lumbert #322:
Ale kolko generacii projektantov z takej pripravy metra bude bez problemov zit. 😃
Reakcia na: martinah #318:
Tí ľudia sú neskutočne nemožní... 😁
Myslím, že každému je jasné, že sa to nestihne...
Viete si predstaviť, koľko desaťročí by trvala byrokratická administratívna príprava takého metra? 😃 😃
Reakcia na: martinah #318:
Inak, len som to nezachytil, alebo sa naozaj zatiaľ nikde nezmienili o tom, v akej fáze je povolenie podľa vodného zákona - na zásahy do ramena?
Reakcia na: kecho #319:
...a do 2027 stihne odpadnúť všetko, čo je kolísavé? 😀 Či vystačíme si s nesvietiacimi prístreškami a hrboľatými povrchmi?
Reakcia na: martinah #318:
Nakoniec to bude ako s tratou a mostom - oficialne sa to dokonci 31/12/2023 a dalsieho pol roka tam budu odstranivat nedostatky... A pred volbami 2026 slavnostne prestrihnu pasku...
Reakcia na: kecho #316:
V územnom rozhodnutí uvádzajú SO "združený most Rusovská cesta" a "oporný múr pri moste Rusovská cesta", ale v žiadosti o stavebko už nič také nie je (povoľuje niekto iný?). V každom prípade, rameno v súčasnej podobe nemôže zostať, lebo v trase predĺženia je dočasný presyp (ktorý by aj bez eliny bolo treba riešiť, keďže rok čo rok vyháňa zvieratá migrovať cez križovatku...)
Bude sa na Jungmannovej presuvat aj Chorvatske rameno? Lebo kedysi sa spominalo aj to, ale zrazu je okolo toho dost ticho...
Reakcia na: Maremi #314:
Kde si bol, ked sa protestovalo proti subeznej stvorprudovke? ;-P
To skutočne neprepoja jantárovú aspoň dvojprúdovkou ? Ach jaj
Nový úsek električkovej trate: celková dĺžka 4,389 km a na ňom 7 električkových zastávok... to je priemer 0,627 km. Osobne si myslím, že na takýchto krátkych úsekoch je asi zbytočné žmýkať z 0 na 60 a brzdiť o držku do nasledujúcej zastávky. A za dažďa alebo na nejakom lístí už vôbec nie. Jedine, že by v budúcnosti boli na znamenie. Ale napr. taký úsek cez tunel... (jasné ozvú sa, že hoteloví hostia majú hluk), úsek medzi Sad.J.K. - po estakáde k Farského, opravený úsek (s preferenciou) medzi Most SNP - Chatám S.
Reakcia na: Mhr1 #311:
Pise sa tam o prevadzkovej rychlosti, cize tipujem predpis DPB. Konstrukcna rychlost trate moze byt vyssia.
Len preboha prečo 50 km/h? Veď 60-ka by mala byť štandardom, resp. stavba na 70 km/h s tým, že zatiaľ je povolených 60 km/h. Kto je brzdou? KDI či samotný DP?
Reakcia na: lumbert #308:
Podla mna aktualny stav, ked je k 24.3.
Čo bolo doplnené v aktualizácii 26.03.2020?
Reakcia na: kecho #306:
Vylucene to nie je.
Reakcia na: lostrail #304:
Zeby komunalne volby 2022 a Vallo tyzden pred ich terminom slavnostne poklepe po zakladnom kameni? 🙂