Po liberalizácii trhu v oblasti dopravy sa na Slovensku stále viac objavujú zahraniční dopravcovia, ktorí postupne preberajú výkony slovenských súkromníkov, ale aj SAD či DPB.
Určite ste už zaregistrovali väčšie množstvo krásnych moderných autobusov rakúskeho dopravcu, ktorý zabezpečuje dopravu zamestnancov pre istú nemenovanú automobilku v Devínskej Novej Vsi. To bol však iba začiatok. Krátko po tomto kroku nasledoval krok oveľa razantnejší, ktorý obyvatelia Petržalky privítali, mestský dopravný podnik z toho naopak radosť nemal - viedenský dopravný podnik totiž získal koncesiu na prevádzkovanie hromadnej dopravy osôb autobusmi, pričom získal od mesta priestory vozovne Petržalka a prebral všetky linky MHD jazdiace do Petržalky. Je viac než jasné, že po tomto kroku bude nasledovať krok ďalší - celkové prevzatie prevádzky MHD v Bratislave viedenským dopravným podnikom. Ten sa už dôsledne pripravuje - do Bratislavy dôjdu stovky nových nízkopodlažných autobusov, trolejbusov, údajne je už vo výrobe prototyp nízkopodlažnej hi-tech električky typu ULF (aké poznáme práve z Viedne) na bratislavský metrový rozchod koľají.
Pre obyvateľov Bratislavy tento počin bude znamenať obrovský skok v kultúrnosti cestovania, konečne sa rozlúčia s historickými Ikarusmi 280, Karosami, CNG Karosami, Ikarusmi 415 a 435, TAMbusmi a SORkami, dopravopatom budú istotne chýbať historické vozidlá z produkcie ČKD typu T3 a K2, ktoré budú nahradené vozmi typu E1 a už spomínanými ULF-ami pre petržalskú električkovú pomalodráhu. Postupne sa rozlúčime aj s trolejbusmi typu 14 Tr a 15 Tr, naopak fanúšikovia dopravy určite privítajú zrekonštruovanie historických vozidiel Škoda 9 Tr a Škoda-Sanos. Všetkým budú určite chýbať špinavé posprejované vozy jazdiace v náhodných časoch. Budeme si musieť zvyknúť na krásne čisté moderné nízkopodlažné vozidlá. Len škoda, že Bratislavčania si ich aj tak zase pretvoria, teda prekreslia a presprejujú pod obraz svoj...
Keď už sme sa rozlúčili aj s pánmi z riaditeľstva súčasného vedenia DP, logicky sa nám naskytáva otázka čo s nimi bude ďalej? Kam sa poberú odborníci na dopravu, rokmi ostrieľaní profesionáli, z ktorých mnohí zasvätili celý svoj život skvalitňovaniu systému MHD - v duchu hesla: "Za ešte lepšiu dopravu, nazdravie!". Odpoveď na túto otázku vám prináša práve toto sci-fi.
Keď ľudia v riadiacich funkciách zistili že im v Bratislave zvoní umieráčik a v kancelárii telefón, na druhom konci ktorého čaká pevecký súbor magistrátu, aby im mohol zaspievať krásnu to pieseň "Time to Say Good Bye!", začali (sa) biť na poplach a rýchlo hľadať zadné vrátka. Nebolo to veru ľahké, niektorí ich nenašli, iní sa zamkli vo vedľajšej miestnosti či na WC, jeden ujo dokonca vyskočil von oknom. Ale keď spoločne dopili asi desiatu fľašu (ovocného džúsu samozrejme) napadla ich jednak geniálna myšlienka a neskôr aj opica, ktorá sa tam vzala nevedno odkiaľ.
Tou geniálnou myšlienkou bol návrh, aby miesto prevádzkovania neziskovej a nezaujímavej mestskej dopravy prevádzkovali zimné lyžiarske stredisko! Návrh vznikol z povzdychu jedného z účastníkov píťingu, že by chcel ísť s rodinou do Rakúska na lyžovačku, ale zo svojho skromného platu si to nemôže dovoliť. Preto sa ostatní v duchu iného hesla - "Jeden za všetkých, všetci za jedným!" rozhodli ísť na lyžovačku do Álp spoločne. A tak hútali a hútali ako to zariadiť, aby ich lyžovačka vyšla čo najlacnejšie, až dospeli k záveru, že najlacnejšie by to bolo vtedy, keby lyžiarske stredisko sami vlastnili. Od myšlienky k realizácii tohto vskutku odvážneho projektu bol teda len krok (na rozdiel oproti počtu krokov na toľko potrebné WC).
Na internete vyhľadali lyžiarske strediská v rakúskych Alpách, ktoré boli na predaj. Veľa ich veru nebolo, vlastne iba jedno jediné - pri mestečku Kaprun. Na predaj bolo už dlhšiu dobu, no nikto oň neprejavoval záujem. Zdalo sa totiž, ako by bolo zakliate. Okrem drobných úrazov lyžiarov sa v ňom každý rok stane nejaká veľká tragédia, pri ktorej zahynie veľa ľudí a prevádzkovateľ tohto strediska následne končí bankrotom. Možno si ešte spomeniete na požiar pozemnej lanovej dráhy v tuneli 11.11.2000, pri ktorom zahynulo 155 ľudí, neskôr nasledovali podobné tragické incidenty. Na(ne)šťastie nikto z dotyčných ľudí z DP nevedel nemecky, tak došlo k tomu, že Dopravný Podnik Prešporok celkom lacno odkúpil rozľahlé lyžiarske stredisko v Rakúsku.
Magistrát na svojej schôdzi 32.12.2005 definitívne rozhodol, že od 1.1.2006 prevádzkuje MHD v Prešporku dopravca Wiener Linien, konkrétne jeho dcérska spoločnosť "Pressburger Linien". Bývalý dopravný podnik si však názov zmeniť odmietol s odvolaním sa na dlhoročnú históriu, tradíciu a kultúrne dedičstvo. Akurát do loga zapasovali miesto bratislavského znaku vkusný čierny otáznik, nakoľko páni nevedeli, aký znak tá dedina Kaprun vlastne má.
Nasledoval teda odsun ťažkej vojenskej techniky (Ikarusy 280) zo Slovenska do Rakúska cez Maďarsko (tam predali všetky už nepotrebné Ikarusy 280, 412, 415 a 435) aby bolo za čo nakúpiť vodku, lieh a inú nemrznúcu zmes, keďže v Alpách je predsa len o niečo chladnejšie ako v Bratislave.
A ako (by) to vlastne celé vyzeralo? Celkom jednoducho - ex DP Prešporok, teraz už oficiálne "DP?" prevzal kompletne zariadené a vybavené lyžiarske stredisko, spustil masívnu a riadne drahú reklamnú kampaň v médiách - niektorí notorickí neprajníci síce tvrdili, že kampaň by mala v Rakúsku väčší úspech, keby bola v nemeckom jazyku a nie slovensky... - ale hlavné je, že do strediska reklama ľudí predsa len prilákala. Zväčša rodinných príslušníkov zamestnancov DP a ich známych, ale aj to je úspech. Akurát vodiči sa sťažovali na snehové záveje a tiež na fakt, že zo dňa na deň sa museli kvôli práci presťahovať z Bratislavy do ubytovne v Kaprune, a tiež frflali, že boli zvyknutí na svoje zadelenie a trasy liniek, a tu v Kaprune a okolí, kde teraz majú jazdiť, sa nevyznajú, navyše ani miestni im neporadia, lebo nikto z nich nehovorí normálnym slovenským jazykom! Na druhú stranu si však pochvaľovali čistejší vzduch, menej agresívnych cestujúcich a ubudlo tiež dôchodcov dennodenne sa voziacich za lacnými rožkami do hypermarketov.
My z iMHD sme si samozrejme nemohli nechať ujsť vlak do Viedne a ďalej do Kaprunu, aby sme sa na vlastné okále presvedčili o kvalitách nášho-vášho DP? pri prevádzkovaní lyžiarskych vlekov, sedačkových i kabínkových lanoviek, pozemnej lanovej dráhy i miestnej úzkorozchodnej horskej električky. Prinášame Vám teda pár exkluzívnych postrehov a fotografií z našej návštevy lyžiarskeho raja v Kaprune: (pôvodne bolo fotiek vyše stovky, ale naše digitalisy nevydržali mínusové teploty...)
Priamo od železničnej stanice premávajú tzv. Skibusy, ktoré spájajú viaceré mestečká v okolí Kaprunu so samotným lyžiarskym strediskom a s rozľahlými parkoviskami typu P+P (park and pay), Slovákom nechválne známe pod pojmom platené parkovisko. Túto miestnu lyžiarsku hromadnú dopravu zabezpečujú rôzne typy autobusov - od nám známych vozidiel značky Vrakosa až po vozy rakúskeho výrobcu Gräf und Steuer (na snímke zachytený voz #3189 - ex vozovňa Krasňany) na priestranstve pred údolnou stanicou lanovej dráhy spájajúcej údolie s lyžiarskymi svahmi. O kus ďalej pózovali dva krásne vyčistené vozy na lokálnej linke 99, ktorá spája lyžiarske stredisko so sídliskom Petržpanelhäusern, želelzničnou stanicou, hypermarketom Teuerlügen a nakoniec lyžiarmi toľko vyhľadávanou nemocnicou. Neskôr sa nám na tom istom mieste podarilo zachytiť exkluzivitu miestneho vozového parku - prototyp 15-metrového vozidla populárneho českého výrobcu SOS Libchavy.
Boli sme samozrejme zvedaví aj na nešťastne preslávenú pozemnú lanovú dráhu. Kúsok od jej dolnej stanice - na okraji parkoviska - nás zaujala skupina krížov, tvoriacich pamätník 155 obetiam požiaru lanovky. Pocit ľútosti a smútku v nás znásobovala aj o kus ďalej odstavená Vrakosa s evidenčným číslom 3003.
Ostali sme veľmi (ne)príjemne prekvapení, keď sme videli, že lanová dráha je po generálnej rekonštrukcii (nový lak) a v premávke! Keďže pôvodné vozidlo zhorelo v tuneli do tla, nahradilo ho špeciálne upravené vozidlo typu K2. Od náhodného okoloidúceho pána s ryšavými vlasmi sme sa dozvedeli, že toto vozidlo je bezpečné, pretože K2 v tuneli nezvykne horieť. A keby aj, v kabínke vodiča sa nachádza hasiaci prístroj a dvere na K2 sa dajú otvoriť veľmi ľahko, občas sa dokonca otvoria samé - ako sme mali možnosť sami vidieť. Príjemné spomienky na jazdu lanovkou K2 budú mať určite dvaja mladíci, ktorí takto z vozidla vypadli, žiaľ práve v čase keď sa nachádzalo na 30 metrov vysokom moste. Pád prežili bez vážnejších zranení, no v snehu ich vzápätí prešiel ratrak.
Napriek možnosti vyviezť sa hore do vrchu visutou lanovkou, ktorá má trasu súbežnú s "Kachnodráhou" sme sa rýchlo rozhodli pre pozemnú tunelovú lanovku. Dôvod? Stačilo, že sme videli, v akom technickom stave sa celá visutá lanovka nachádza - z dôvodu svojpomocnej údržby DP...
Vyviezli sme sa teda hore na kopec a pustili sa do dokumentovania i lyžovania. Pobrali sme sa smerom k sedačkovej lanovke. Pred vstupom bolo treba označiť si cestovný lístok. Keďže sme nikde nevideli nikoho z personálu, chvíľu sme váhali nad jazdou na čierno. Z cestovného poriadku sme sa dozvedeli, že jazda trvá 11 minút, čiže nám 10 minútový lístok za 2 EUR nestačil, bolo treba zakúpiť si pri automate polhodinový za 5 EUR. Automatov bolo síce dostatok (tak zo 10), no polovica nefungovala a pri zvyšných sa tvorili dlhé rady lyžiarov. Strkať mince v lyžiarskych rukaviciach do automatu veru vyžaduje dostatočnú dávku šikovnosti a trpezlivosti. Po ani nie polhodine čakania v rade sme si lístky označili v červenom označovači, aké sa používali vo vozidlách bratislavskej MHD a konečne sme nasadli. Prekvapilo nás, že na jednom zo stĺpov sa nachádzal ešte jeden označovač - zrejme pre tých, čo si dodatočne rozmyslia jazdu na čierno. Fór je však v tom, že tento označovač sa nachádza na stĺpe vo výške asi 6 metrov, a na označenie lístka je treba riadne sa nakloniť, pričom reálne hrozí vypadnutie zo sedačky. V takom prípade je v pohotovosti profesionálna záchranná služba, za použitie ktorej je ale treba zaplatiť 1400,- korún - takzvaný poplatok za nešikovnosť. Spravili sme teda dobre, keď sme si lístky označili dole pred vstupom na lanovku. Na hornej stanici totiž čakala dvojica sympatických pánov, ktorých si možno pamätáte z cesty električkou na Hlavnú stanicu v Bratislave. Keďže sme lístky mali v poriadku, vrhli na nás iba škaredý pohľad a hneď sa venovali skupinke po nás idúcich rakúskych lyžiarov.
Zo svahu sme odfotili aj kabínu lanovej dráhy pod vrchnou stanicou, ktorej nosné lano je síce prehrdzavené, no DP? zainvestoval kvôli imidžu radšej do montáže digitálnych transparentov na kabíny.
Z technických zaujímavostí nás nadchla kabínková lanová dráha, ktorej kabínky dodal už spomínaný český výrobca autobusov SOS.
Ten dodal aj kabínu pozemnej lanovej dráhy (podobná dráha ako už 4 roky jazdí medzi Bratislavským hradom a podhradím).
Prestávku spojenú s občerstvením sme absolvovali na vrchole kopca, kde sa nám naskytol nádherný výhľad na okolitú krajinu a tiež na dôležité lyžiarske informácie.
Uprostred svahu nás zaujala aj štýlová záchranárska stanica s pásovým záchranným vozidlom SOS 11.2
Zaujímavá je aj fotografia TAM busu 3707, ktorý stál zaviaty snehom uprostred svahu. Nepodarilo sa nám zistiť, aký účel vozidlo na lyžiarskej zjazdovke spĺňalo. Napadli nás možnosti, že je to buď bývalý (možno budúci) bufet, či odpočiváreň pre lyžiarov, alebo ho tam zabudli ľudia zo zimnej snehovej pohotovosti. Podľa všetkého si z neho deti chceli spraviť skokanský mostík.
Treba uznať, že na rozdiel od všetkého technického i personálneho vybavenia bol sneh perfektný, počasie výborné, výhľad prekrásny a vzduch krásne čistý. Teda všetko faktory, ktoré (našťastie) prevádzkovateľ nedokáže ovplyvniť. Lyžovačku sme si teda riadne vychutnali. To, že je čas prestať a zísť dole do doliny nás upozornilo stmievanie a tiež snežné pluhy, ktoré sa o pol šiestej večer vyrojili nikto nevie odkiaľ (keďže ich celý deň nebolo vidno). Pluhy sa s blikajúcimi majáčikmi pustili do zarovnávania svahu. Nápadne nám pripomínali dispečerské vozidlá z Bratislavy. V modrom páse na boku mali nápis "snehový dispečing". Dole z kopca sme sa sa zlyžovali, nakoľko visutá lanovka sa medzičasom pokazila a K2ka na pozemnej dráhe sa niekde na trati vykoľajila. Prekvapilo nás, že počas nášho skoro hodinového zostupu z kopca sme nestretli oproti žiadne záložné vozidlo!
Na druhý deň sme sa namiesto lyžovačky šli previezť miestnou turistickou atrakciou - horskou električkou, ktorú DP? zaviedol po vzore Vysokých Tatier. Električka premáva na dvoch trasách označených 1 a 2 a jazdia tu bývalé vozidlá z Bratislavy. Samotný dopravný systém sa neplánovane stal turistickou atrakciou, pretože Rakúšania považovali električky typu K2 za historické muzeálne exponáty. Takže na záver jedna pekná fotečka horskej električky #7086 na zastávke Fürth - Kaprun.
Čo dodať na záver? Všetkým milovníkom adrenalínu určite odporúčame lyžiarske stredisko Kaprun navštíviť a vyskúšať všetky atrakcie. Hlavne sa poponáhľajte, kým nezavrú celé stredisko, alebo aspoň niekoho z jeho vedenia za všeobecné pohoršenie a ohrozenie. Počas písania tohto článku sme sa z médií dozvedeli, že v Kaprune lavína zabila troch ľudí, pretrhnutie nosného lana kabínovej lanovky stálo život tridsiatich ľudí, pri výbuchu autobusovej plničky CNG zahynulo 11 osôb a revíziu cetovných lístkov neprežil mladý rakúsky pár. Pozemná dráha zatiaľ funguje, ale vozidlo môže kedykoľvek v tuneli vzplanúť.
Prajeme príjemnú novoročnú lyžovačku!
Akákoľvek podobnosť s existujúcimi osobami, obcami či dopravnými podnikmi je čisto náhodná, mená skutočných alkoholických nápojov boli úmyselne zmenené.