Ad: autobusy
Ak smiem zo svojho osobného pohľadu zhodnotiť situáciu, divízia autobusy sa nachádza azda v najkritickejšom období. Každá z dopravných prevádzok sa borí zo špecifickými ťažkosťami často obrovského formátu - a chce to často nie veľkú, ale úžasnú mieru či dávku pevných nervov toto všetko zvládnuť- aby bola zachovaná nielen profesionalita, ale i súdržnosť, kolegialita...a v najväčšej miere VIERA v SEBA A VO VLASTNÝCH ĽUDÍ. Je to všetko o práci s ľuďmi. Nemám teraz na mysli cestujúcich - ale ľudí pracujúcich na DA. Každá zo štyroch DP sa denne borí so svojimi vlastnými špecifickými problémami, ktoré sú často vyhranené či priamo na hranici riešiteľnosti - a ja (so značnou dávkou osobnej -a tým značnej neprofesionálnej ?- hrdosti) obdivujem súdržnosť divízie v takýchto kritických chvíľach. Či v hľadaní schodnejších riešení, alebo schopnosť ľudí z prevádzok za sebou stáť. Nie je to vždy jednoduché - pretože: koľko ľudí, toľko názorov. Niekedy sú názory natoľko protichodné, že to chce značnú dávku diplomacie, aby sa našli riešenia, či aby bol "vlk sýty i koza celá". Ale všetko je to hlboko ľudské a pochopiteľné - nikto nie je dokonalý. Keby to tak bolo, (ako som už spomínala nedávno) ligotali by sme sa na slnku ako správne technické odliatky. ? Možno tú dávku osobnej hrdosti pociťujem preto, aké množstvo ľudí "mojej" divízie dokáže priznať chyby i vlastnú nedokonalosť. Som len obyčajný malý človek v sukniach - a nemám možnosť chod udalostí či problémy DA nejak ovplyvniť či zmeniť. Viem však, že ľudia (či už na divízii autobusy, ED, technickom rezorte či na iných miestach) áno. Tým, že dokážu veriť vo vlastnú profesionalitu a v dobro spoločnej veci, i keď majú často pocit, že je to nad ich sily.
Ak smiem zo svojho osobného pohľadu zhodnotiť situáciu, divízia autobusy sa nachádza azda v najkritickejšom období. Každá z dopravných prevádzok sa borí zo špecifickými ťažkosťami často obrovského formátu - a chce to často nie veľkú, ale úžasnú mieru či dávku pevných nervov toto všetko zvládnuť- aby bola zachovaná nielen profesionalita, ale i súdržnosť, kolegialita...a v najväčšej miere VIERA v SEBA A VO VLASTNÝCH ĽUDÍ. Je to všetko o práci s ľuďmi. Nemám teraz na mysli cestujúcich - ale ľudí pracujúcich na DA. Každá zo štyroch DP sa denne borí so svojimi vlastnými špecifickými problémami, ktoré sú často vyhranené či priamo na hranici riešiteľnosti - a ja (so značnou dávkou osobnej -a tým značnej neprofesionálnej ?- hrdosti) obdivujem súdržnosť divízie v takýchto kritických chvíľach. Či v hľadaní schodnejších riešení, alebo schopnosť ľudí z prevádzok za sebou stáť. Nie je to vždy jednoduché - pretože: koľko ľudí, toľko názorov. Niekedy sú názory natoľko protichodné, že to chce značnú dávku diplomacie, aby sa našli riešenia, či aby bol "vlk sýty i koza celá". Ale všetko je to hlboko ľudské a pochopiteľné - nikto nie je dokonalý. Keby to tak bolo, (ako som už spomínala nedávno) ligotali by sme sa na slnku ako správne technické odliatky. ? Možno tú dávku osobnej hrdosti pociťujem preto, aké množstvo ľudí "mojej" divízie dokáže priznať chyby i vlastnú nedokonalosť. Som len obyčajný malý človek v sukniach - a nemám možnosť chod udalostí či problémy DA nejak ovplyvniť či zmeniť. Viem však, že ľudia (či už na divízii autobusy, ED, technickom rezorte či na iných miestach) áno. Tým, že dokážu veriť vo vlastnú profesionalitu a v dobro spoločnej veci, i keď majú často pocit, že je to nad ich sily.
Zdenko
8: 7110/1, 7075, 7078
9: 7755+56, 7925+26
93: 4510/3
94: 481?/8
95: 1302
Mickey: dnes som videl minimalne tri dlhe 201.
Re #24065 COLOR: Ten vyraz bol dobry. Paci sa mi.