Diskusné fórum › Dispečerské fórum

Ja som napísal, že L7 vozila minimum cestujúcich medzi Blumentálom a hl. st. v rannej špičke obojsmerne (tzn. že minimum ľudí s ňou jazdilo aj zo stanice na Blumentál) a že teda dopyt na prestup na Blumentáli smerom východné radiály až taký veľký nebol a za tým si stojím.
Rovnako ako že L2 na hlavnú stanicu ku koncu svojej existencie jazdila prinajlepšom poloprázdna a cestujúcimi z troch radiál, ako naznačuješ, sa v praxi neplnila.

L2 sa predsa plnila troma radiálami. Tak aká drobná úseková frekvencia. To ako by sa mohlo zlepšiť cestovanie zo stanice sa tu toho napísalo viac ako dosť. Roky sa s tým nič nerobí.
L7 sa išla na stanicu, iba otočiť a ranný int. 4min.nebol robený pre úsek STU - Stanica. Väčšina by s ňou išla ďalej do centra ak by tam šla. Ono ani ranná L1 nie je smer stanica vyťažená.

Lenže ostatné linky idúce na stanicu sa napĺňajú aj inými cestujúcimi, zatiaľ čo L2 by vozila ľudí iba z/na stanicu a drobnú úsekovú frekvenciu.
Rozoberme si to na drobné:
- Preplnená Šancová: nastáva v špičkách pracovných dní, keď je kapacitne MHD všeobecne na hrane. Zriadiť L2 na úkor nejakej inej linky idúcej do centra by zákonite znamenalo preťaženie tejto inej linky. Navyše v nedávnej minulosti v rannej špičke napriek zápcham dopyt po spojení električkou nebol taký veľký, ako by sa mohlo zdať, pretože L7 v štvorminútovom intervale vozila obojsmerne medzi hl.st. a Blumentálom minimum cestujúcich, a to sa dalo prestúpiť na Blumentáli na hrane na často jazdiacu L9. Poobedný dopyt neviem, ale pri intervale 10 minút by som čakal, že to nejaká sláva tiež nebola.
- Umožnenie príjazdu na hlavnú stanicu električkou zo západnej strany mesta pre tých cestujúcich, ktorým by to vyhovovalo: Na Radlinského je možné vybudovať nástupište STU oproti tomu v smere na Obchodnú aj smerom k Blumentálu a vznikne pohodlný prestup L1 - L9
- Nárazový dopyt po príchode vlakov: Dá sa lepšie riešiť posilnením existujúcich liniek v exponovaných časoch hoci aj v časti trasy. Napríklad ja by som na hlavnú stanicu cez víkendy poobede viedol L31 namiesto na Blumentál (a najlepšie aj v piatky poobede, len to by už miatlo bežných cestujúcich - neštudentov). Ďalším adeptom by mohla byť zachádzka L64 vo vybraných časoch...

Na N. Mesto ide toho omnoho menej ako na Vinohrady. Nedele max. 1x do hodiny smer D.S.

Vajnorská južne od podjazdu pod traťami tú možnosť má- vieš sa zviezť z NM 4-kou.
Ružinov-ak cestuješ na Tomášikovu alebo západnejšie, tak z NM 50-tka.
Otázkou zostáva Vajnorská severne od podjazdu pod traťami(ale tam je osídlenie pomerne ďaleko od električiek), Ružinov východne od Tomášikovej a okolie Saleziánov.

Práveže v špičke som vždy a nielen ja volil prestup električka - električka na Blumentáli ako sa krokom plaziť po Šancovej v preplnenom trolíku alebo buse. No a v nedeľu sa zo stanice tlačiť v linke, ktorá nemá nijak prispôsobený interval na zvýšený dopyt a ani žiadna záloha nečaká pre vypravenie zdvojeného spoja.
Pod stanicou si ešte vypočuť od ľudí, ktorý sa nedostanú do spoja aký som vydr... CPčkar... Preto volím pokiaľ sa dá prestup vlak - vlak po Vinohrady a tam prestup.. No Vajnorská a ani Ružinov takú možnosť nemajú. Kľudne by som tú L2 nechal v prevádzke do cca 21:00 - 21:30, aby nedajbože to nevozilo vzduch, ktorý v tom čase vozí aj L1. Pomohlo by to aj L4, ktorá by nemala ten otrasný večerný interval 10-20 min. ako prípoj k regio na Zlatých.

"nechceme mať všade rôzne alternatívne a záložné spojenia?"

Áno!

Ale pri 2-linkovom variante by e-7 mohla jazdiť do centra, lebo pri 8-min. intervale by zasa toľko vozov v centre nebolo, veď to tak aj jazdilo. Rovnako, ak by dnes mala e-3 interval 4 min. a e-1 tiež 4 min. do Petržalky, e-7 by len doplnila e-3 na 2 min. interval na opačnom konci, čo máme ráno aj dnes.

Jazdil som linku 2 a pamätám si čo sa ňou viezlo. Linka 2 posilňovala interval na Vajnorskej radiále medzi Krížnou a Zátiším na 4 minúty, ale dopyt bol už od/do centra, preto linka 4 bola výrazne preplňovaná a linka 2 až tak vyťažená nebola. Aktuálny stav, keď ide linka 4 z mesta v 4/5 min. intervale, je oveľa atraktívnejší.

Následne sa po zavedení 1LV ponechala linka 2 v int. 15 min. na spojenie Blumentál – Hlavná stanica, nie kvôli novomestskej stanici. Z Ružinova, Vajnorskej aj Rače sa dá prestúpiť na trolejbus a autobus na stanicu. Prestup na hrane na linku 2, nechceme mať všade rôzne alternatívne a záložné spojenia alebo sa rovno vrátiť k 3LV a dogme z každej radiály priame spojenie na stanicu?

Na Vajnorskej však už bola kapacita predimenzovaná. Linka 7 sa potom po prázdninách vrátila a logicky linka 2 skončila. Prečo jazdila linka 7 na stanicu a nie do mesta už bolo viackrát vysvetlené. Aj mne by sa viac pozdávalo, ak by linka 7 jazdila do mesta, ale už by tam bolo priveľa vozov, ktoré by sa vzájomne zdržiavali. Bolo by to aj na úkor presnosti iných liniek. Osobne si myslím, že linka 7 by bola najvhodnejšia v trase Rača – Blumentál s otáčaním vozov na koľajovej spojke za Blumentálom.

a na druhej strane ružinovskeho parku Šmidke komunista a ako spolu si rozumejú komunista a nacionalisticky predstavitel

Jazdila prázdna večer a možno v sedle ako kopec iných liniek zo stanice okrem nedele. No v špičke prázdna určite nejazdila.
Na to máš fakt krátku pamäť. Je fakt nezmysel pokiaľ máme naťahané kolajnice od východných radiál na stanicu, aby tam nič nejazdilo a nedalo sa ani normálne na aspoň jednu linku prestúpiť na hrane.

Asi toho nemáme príliš veľa, keď musíme mať centrálny ružinovský park pomenovaný po, jemne povedané, rozporuplnom ľudáckom farárovi.

Ja by som ho nazval Mostom ing. Viliama Šestinu, keďže na pamiatku jeho donkichotovského boja za Jediný Správny Rozchod je na ňom položená štvorkoľajnicová spleť.

Fakt nemáme nič iné okrem Štúra a Štefánika, že do zblbnutia opakujeme tieto názvy v meste?

a ja napriklad ani neviem preco sa kosicky most neostal volat kosickym (v pokracovani kosickej ulice, povodny stavebny nazov) ale museli po jeho dokonceni vymyslat nejaku anketu miesto pouzitia uz v tom case zauzivaneho pomenovania
a rovnako tak to je s novym mostom.... v case jeho vystavby ho obyvatelostvo volalo novym a u povodneho obyvatelstva toto pomenovanie ostalo tak aj ked ho strana a vlada pomenovala inak....

tak ale premenovavanie ma toto mesto tazko vpisane v historii, pred 110 rokmi by si este nejaku bratislavu na mape hladal uplne marne... a aky to asi ma vplyv na vnimanie historie mesta radsej sa nebudem ani zamyslat....

Fakt je ale ten, že ak by nebol premenovaný, malo by to skôr opačnú logiku - najstarší most by niesol názov Nový, zatiaľ čo (istý čas) najnovší most by niesol názov Starý. Takto platilo len to druhé. Trochu ma prekvapilo, že počas výstavby električkovej trate do Petržalky (1. časti) neprebehlo hlasovanie o novom názve Starého mosta, tak ako v prípade Mosta Apollo. Názvov by bolo - Staromestský, Električkový, Centrálny, Štúrovcov (ústí na Štúrovu a z druhej strany na okraj parku pomenovanom po ďalšom štúrovcovi), Zelený (odkaz nielen na farbu, ale aj na to, že slúži výlučne zeleným druhom dopravy), názov po niektorom z našich významných vynálezcov (napr. Štefan Anián Jedlík, ktorý ako prvý na svete skonštruoval elektromotor), Štefánikov most (tento názov niesol krátko aj v minulosti a je celkom paradoxné, že hlavné mesto ČR má po ňom pomenovaný most, ale hlavné mesto SR nie)...

#2562 nehoda pred zastávkou Ovčiarska

Áno, bohužiaľ, je to nápad vtedajšej starostky Starého mesta, ktorá si na názov Nový most nevedela zvyknúť (skleróza?). Pritom nešlo o súdružku, ale o pani za niektorú zo súčasných opozičných strán. Lenže primátorom bol vtedy SDĽ Ftáčnik, ktorý sa toho rád chytil, a tak to poslanci prekrstili naspäť na SNP. Pritom len pár rokov predtým bolo prijaté rozhodnutie, že bratislavské mosty nebudú mať politické mená, ale logické (najstarší = Starý a po skoro 100 rokoch prvý nový = Nový) a ostatné podľa lokality. Preto majú aspoň tie ďalšie logické mená a každý hneď pochopí, kde sa nachádzajú.