L60 - piatok 13.5., spoj o 9:30. Nastúpil som na zastávke Západ-Nemocnica spolu s jedným cestujúcim, ktorý sa narýchlo pozrel na CP tejto linky.
Na nasledujúcej zastávke sa na nás pozerala plná zastávka čakajúcich cestujúcich na električku L6, ktorá tu mala prísť o 2 minúty. Keby cestujúci smerom na Krajský úrad, Dom umenia a Nám. osloboditeľov "tušili", že namiesto stráveného času 14 minút v električke sa týmto autobusom odvezú na zastávku Dom umenia za 6 minút a na Nám. osloboditeľov za 7 minút, určite by sa s týmto spojom zviezli všetci. Vodič mal nastavené akustické hlásenie zastávok, ale keďže neotvoril dvere, lebo nikto nevy/nastupoval, namiesto ťuknutia do terminálu BUSE prepol prepínačom predných dverí, ktoré len na sekundu zasyčali.
Na zastávke Dom umenia sme prefrčali okolo plnej zastávky električky a zastavili pred IGK, z ktorého sa rojila rozvetvená rodina. Vodič sa nechápavo obzeral, kde tu má autobus zastávku... Vodič opäť prepol prepínačom prvých dverí, aby sa mu prehodila zastávka, obišiel IGK a vyrazili sme smerom k ďalšej zastávke.
Na počudovanie, na zastávke Mestský magistrát sa už všetky dvere na viac ako jednu sekundu otvárajú a sebavedomo nastupujú až traja cestujúci. V tejto chvíli sa nachádzame v počte 5 ks.
Na zastávke opäť zasyčíme prednými dverami a vyrážame na zastávku Dom umenia.
Na zastávke Dom umenia oní traja cestujúci svorne vystupujú, spokojní, že tie 2 zastávky mali celý autobus len pre seba.
Na zastávke Nám. osloboditeľov vystupujem spoločne s cestujúcim, s ktorým som nastupoval pri Starej nemocnici a o ďalšej pereputi tohto spoja už netuším...
Na nasledujúcej zastávke sa na nás pozerala plná zastávka čakajúcich cestujúcich na električku L6, ktorá tu mala prísť o 2 minúty. Keby cestujúci smerom na Krajský úrad, Dom umenia a Nám. osloboditeľov "tušili", že namiesto stráveného času 14 minút v električke sa týmto autobusom odvezú na zastávku Dom umenia za 6 minút a na Nám. osloboditeľov za 7 minút, určite by sa s týmto spojom zviezli všetci. Vodič mal nastavené akustické hlásenie zastávok, ale keďže neotvoril dvere, lebo nikto nevy/nastupoval, namiesto ťuknutia do terminálu BUSE prepol prepínačom predných dverí, ktoré len na sekundu zasyčali.
Na zastávke Dom umenia sme prefrčali okolo plnej zastávky električky a zastavili pred IGK, z ktorého sa rojila rozvetvená rodina. Vodič sa nechápavo obzeral, kde tu má autobus zastávku... Vodič opäť prepol prepínačom prvých dverí, aby sa mu prehodila zastávka, obišiel IGK a vyrazili sme smerom k ďalšej zastávke.
Na počudovanie, na zastávke Mestský magistrát sa už všetky dvere na viac ako jednu sekundu otvárajú a sebavedomo nastupujú až traja cestujúci. V tejto chvíli sa nachádzame v počte 5 ks.
Na zastávke opäť zasyčíme prednými dverami a vyrážame na zastávku Dom umenia.
Na zastávke Dom umenia oní traja cestujúci svorne vystupujú, spokojní, že tie 2 zastávky mali celý autobus len pre seba.
Na zastávke Nám. osloboditeľov vystupujem spoločne s cestujúcim, s ktorým som nastupoval pri Starej nemocnici a o ďalšej pereputi tohto spoja už netuším...
