Reply on: Mhr1 #256158:
akurat ze ak rozdelis sucasnu L3 na L3+7 a L3+1 (obe 1 a 7 konciace na hlavnej stanici) tak aj ak zachovas interval tak ti narastu dopravne vykony (ktore si magistrat navyse neobjednava) a zaroven sa minimalne na racianskej zhorsi situacia skrz to ze 7 smerom na stanicu od blumentala nema zaujimave ciele.... a pokial tu L7 potiahnes dalej do mesta aby to malo aspon nejaky zmysel, tak ten narast bude este pozorovatelnejsi.... pricom sucasny stav (pokial nie je nejaky pruser ktory nezvladne vcas dispecerske riadenie) je taky ze tak ako sa L3 vyprazdnuje z petrzalky do mesta od safarikovho namesta az dakam asi k blumentalu, tak sa rovnako tak zaplna zatazou smer raca kdesi od safarikovho namestia az po racismyto, takze poloprazdny alebo prazdy voz nenajdes nikde v tomto stredovom useku trasy kedze sa to plynule obmiena.... rozseknutim ziskas 2 linky s celkovo vyssim kilometrickym priebehom a zaroven vacsimi usekmi voziacimi vzduch.... sucasne riesenie je asi najmenej ekonomicky nakladne/najefektivnejsie, akurat treba popracovat na riadeni dopravy v pripade mimoriadnosti......
Autobus39
V roku 1988 sa k tomu viaže príhoda, na ktorú nezabudnem - viaže sa k električkám a 1. máju, ale pre mňa má rodinný význam.
Ja som bol vtedy asistentom na SVŠT a moja terajšia manželka bola študentkou na inej fakulte, tak som na ňu na spodku námestia čakal, keď som ju nevidel (t.j. evidentne zdrhla zo sprievodu po Obchodnej) prebehol som po ulici Čs. Armády (Špitálska) k Blumentálu a tam som hľadal v dave, našiel som ju, natlačil som sa do električky tesne za ňou a išli sme spolu až do Rače. Dodnes neviem ako som ju medzi tisíckami ľudí objavil, ale som rád, že sa tak stalo. Bol som vtedy rýchlejší a mal som lepšie oči. A možno mi pomohlo, že vysoké školy boli na konci sprievodu, tak dav už redol.