Discussion Forum › General Discussion

No tak to nedám na vozy, ktoré robia vždy tú istú službu, nie?

Re #22939 Esičko: No neviem, chodím cez grinavu pravidelne a je tam spravená reko perónov, štrk bol vybratý hodne hlboko, nové kolaje a tak. Okrem iného na pripomienkovanieje už daný projekt prebudovania na 160km/hod BA - Kúty a po Žilinu by to malo byť v 2008. Z fondou EU bolo na to daných hodne prachov a ešte bude.

Galiyosha a Vladimír: Prečo chcete Slovenčinu pripraviť o rôznorodosť a krásu nespisovnosti. Viete si predstaviť Bratislavčana ako hovorí NIE, MAĽOVAŤ a AĽE BA etc. Ja nie, chýbalo by mi to. To už nehovorím a malokarpatskom nárečí a slovách ako písek, míšačka, táčky(fúrik), húla(dlhá palica), burčák, húra(povala), zažni či rozžni, vajgel(ohorok), slépka, štek(palica na priviazanie rastliny), svíčka a iné nádherné slová.

sarko: Za slovo POSILŇOVŇA by som vraždil. To ako už väčšiu blbosť vymyslieť nevedeli.

Vladimír: Prečo teda nepoužívame slová ako "koniectýždňa" namiesto víkend a iné. Veď sú rovnako prebraté ako tie české výrazy.

*****i: No zmena je to pretože sa niečo mení a to ľudia na pracovisku. Ale šichta je krajšie.

m@rtin: Mám pocit, že nosočistoplena bola stvorená práve na odstránenie českého kapesníku zo Slovenčiny. Až potom ich napadla vreckovka. Ale môžem sa mýliť.

To si píš, že stykačom a hlavne ZR to vadí viac ako elektronike. Skús švihnúť sekciu s káčerom vlnitoplechým pred vytočením ZR a uvidíš tie divy:-).
I.

Trochu inak. NJ vypne len riadiace a silnoprúdové obvody. Takže netreba odbrzďovať, to práve v prípade skapatých bateriek. Zapneš NJ a ideš. V prípade 2. vozu navyše ZS, ktorý zabezpečí v prípade roztrhnutia súpravy padnutie koľajoviek.
I.

Ad 7: Koniec miestneho obmedzenia rýchlosti.
I.

Keď neuvidíme, tak sa nahmatáme u očného:-).
I.

Aha, dosledok čítania "odspodu" - vysvetľujem už vysvetlené:-).
I.

Prúd závisí od tvrdosti zdroja a od odporu. VN z TV Ťa nezabije, lebo zdroj je makký - je stavaný rádovo na mA. 220 V zo zásuvky som skúšal od detstva a som tu:-). Dráhová meniareň či napájačka je dostatočne tvrdá.
I.

Do Bratislavy chodím pravidelne skoro každý druhý týždeň. Kontakt na mňa majú fobust, d3ko, Anndy, BigMac, možno aj ďalší. Rád sa zúčastním.
I.

Nie, ten kto za cely rok nebol na schodzi, nezaplatil a nenapisal Co takto spravit klubove desatoro?
Zaplatis
Napises
Prides
Budes poslusny
Budes verit v socializmus
Budes dochvilny
Neskritizujes
Neopytas sa
Nebudes decko
...??? ;-P

Víte jak se česky dříve říkalo spisovně např. kapesníku? Nosočistoplena...:)

Akože nedostal som žiadnu informáciu, že je schôdza!!!!!!! No a ďalej, kto nebol na schôdzi dobrovolne ho vyškrkli z evidencie??? hmmm toto už je sila. No neviem síce ako budeme chodiť bez tej karty, ale nech sa páči nech si ju nechajú na Pamiatku. Aj tak som s ňou mal iba problémy. Dokonca som si urobil cestu navyše keď mi povedali, že s tou kartou nemôžem vstúpiť. Ten KLUB vedie nesprávny človek, tým sa samozrejme nechcem nikoho dotknúť, ale nech si niekto uvedomí a zamyslí sa nad tou otázkou, že čo ten klub môže? Veď pre nás to nemá žiadny osoh. Práve naopak asi mi členovia musíme do klubu donášať. A platiť a robiť referáty. Heeee veď ja si veľmi rýchlo prehovorím z pánom M. A čim skôr tým lepšie. Treba mu zopár vecí vyjasniť.

Resp. buďme radi, že aj my nemáme taký úrad, ktorý by NÁM všetky, ale fakt všetky, ale fakt všetky cudzie slová prekladal do islandčiny

Na Islande maju zvlastny Urad, ktory VSETKY ale fakt a naozaj VSETKY cudzie slova preklada do Islandstiny, tak budme radi ze mame len Ustav Ludovita Stura

Ved hej, mne len ide o to, ze takto je to pri vyskyte nejakeho noveho spisovneho vyrazu vzdy. A podla mojho nazoru da cas jazykovedcom za pravdu -- tak, ako vzdy doteraz. Tym netvrdim, ze je to dobre alebo zle (som to ja ale alibista ). Musim vsak priznat, ze osobne proti vyrazom smerovac ci prepinac vobec nic nemam, aj ked ich nepouzivam zdaleka tak casto ako router ci switch.

neviem, ja problem nemam ani s vyslovnostou a ludia okolo mna mi (zvycajne) rozumeju o com vravim (to je ak sa nemylim to podstatne). Ak by som im zacal nieco kecat tou jazykovednou slovencinou, tak by na mna asi najprv cumenli ze o com tocim a podom by ma asi zabili ze preco im ublizujem... (teraz sa nehadam o tom, ze sa tieto slova daju prelozit, ale o tom, ze tie slovenske (takmer) nik nepouziva, malokto pozna ale proste neaki experti si povedali ze to ma byt takto...)

V tom pripade mas opat problem s vyslovnostou, kedze by sa jednalo o specificke vynimky. (Alebo hadam nechces, aby ludia router cital ako router? )

Podobny problem bol pri slovach software a hardware -- co z toho vzniklo? Pomerne lahko sklonovatelne a vyslovovatelne slova hardvér a softvér (co su dvojtvary ekvivalentne s hardware a software). Dnes sa vsak uz nikto nepozastavuje nad slovami dizajn a sprej (nehovoriac o takom pulóvri alebo svetri) -- rovnako bezne budu o par rokov aj hardver a softver. To vsetko su slova, ku ktorym slovensky ekvivalent neexistoval. Nemozes ale popriet, ze router v skutocnosti _je_ smerovac, switch _je_ prepinac, pointer _je_ smernik a podobne...

relativne bezne tieto slova pouzivam a aj "sklonujem" (aj ked sa nezamyslam nad tym ako) a da sa to... urcite keby sa s tym jazykovedci pohrali, nebol by s tym ziaden problem (router, routra, routrom, routru,...) akurat ze ani nam musia (asi) z principu zneprijemnovat zivot...

Z hladiska slovenciny maju ale povodne anglicke vyrazy velmi velmi velku nevyhodu -- takmer sa nedaju sklonovat. Skusal si niekedy napisat rozumne vyzerajuci text s ohybanim slov router, switch, software, hardware a podobne? Ja ano, a nakoniec som skoncil tak, ze som to vsetko musel ponahradzat slovenskymi ekvivalentami, hoc mi obcas pri citani skripal chrup...

zaujimave, ja sa s tymito "slovenskymi" ekvivalentami stretam leda ak niekde v novinach (kde musia dodrziavat vyplody jazykovedneho ustavu) a aj to tam tieto slova zvycajne popletu; sam ked nieco take citam tak si to musim prekladat do tych anglickych vyrazov, aby som vedel o com je rec a zvycajne ked upozornim autorov toho-ktoreho clanku ktore obsahuje tieto "slovenske" slova na chyby, tak vysvitne ze on to sice spravne myslel ale blbo prelozil do slovenciny. A ak by si niekedy na mna zacal nieco vraviet o smernikoch, tak by som na teba asi cumel jak tela na nove vrata, pretoze som to tu teraz videl prvykrat (pricom pointre poznam, programovanie mi nieco vravi a tak ich aj pouzivam).
Myslim ze podobne je to u kazdeho z tych ludi co sa informatike venuju, a ti co sa tomu nevenuju, tak im moze byt jedno ci sa ucia im nic nevraviaci anglicky alebo slovensky vyraz. Pricom tie anglicke maju este jednu podstatnu vyhodu - nech pojdes kamkolvek na svete, budu ti rozumiet o com vravis a aj ty im budes rozumiet; kdezto pri tych nasilne splodenych slovenskych vyrazoch sa zas len budeme separovat od ostatnych a stavat bariery...