Discussion Forum › General Discussion

Odporovému hrozilo, novodobému prakticky nie - jedine, že by to niekto robil pravidelne, tak tie prúdové nárazy nerobia dobre staťákom a pomocným pohonom.
Vzdelanie možeme doplniť medzi sviatkami v PO:-).
I.

Ad 7: Koniec miestneho obmedzenia rýchlosti.
I.

Keď neuvidíme, tak sa nahmatáme u očného:-).
I.

Aha, dosledok čítania "odspodu" - vysvetľujem už vysvetlené:-).
I.

Prúd závisí od tvrdosti zdroja a od odporu. VN z TV Ťa nezabije, lebo zdroj je makký - je stavaný rádovo na mA. 220 V zo zásuvky som skúšal od detstva a som tu:-). Dráhová meniareň či napájačka je dostatočne tvrdá.
I.

Do Bratislavy chodím pravidelne skoro každý druhý týždeň. Kontakt na mňa majú fobust, d3ko, Anndy, BigMac, možno aj ďalší. Rád sa zúčastním.
I.

Víte jak se česky dříve říkalo spisovně např. kapesníku? Nosočistoplena...:)

Akože nedostal som žiadnu informáciu, že je schôdza!!!!!!! No a ďalej, kto nebol na schôdzi dobrovolne ho vyškrkli z evidencie??? hmmm toto už je sila. No neviem síce ako budeme chodiť bez tej karty, ale nech sa páči nech si ju nechajú na Pamiatku. Aj tak som s ňou mal iba problémy. Dokonca som si urobil cestu navyše keď mi povedali, že s tou kartou nemôžem vstúpiť. Ten KLUB vedie nesprávny človek, tým sa samozrejme nechcem nikoho dotknúť, ale nech si niekto uvedomí a zamyslí sa nad tou otázkou, že čo ten klub môže? Veď pre nás to nemá žiadny osoh. Práve naopak asi mi členovia musíme do klubu donášať. A platiť a robiť referáty. Heeee veď ja si veľmi rýchlo prehovorím z pánom M. A čim skôr tým lepšie. Treba mu zopár vecí vyjasniť.

Resp. buďme radi, že aj my nemáme taký úrad, ktorý by NÁM všetky, ale fakt všetky, ale fakt všetky cudzie slová prekladal do islandčiny

Na Islande maju zvlastny Urad, ktory VSETKY ale fakt a naozaj VSETKY cudzie slova preklada do Islandstiny, tak budme radi ze mame len Ustav Ludovita Stura

Ved hej, mne len ide o to, ze takto je to pri vyskyte nejakeho noveho spisovneho vyrazu vzdy. A podla mojho nazoru da cas jazykovedcom za pravdu -- tak, ako vzdy doteraz. Tym netvrdim, ze je to dobre alebo zle (som to ja ale alibista ). Musim vsak priznat, ze osobne proti vyrazom smerovac ci prepinac vobec nic nemam, aj ked ich nepouzivam zdaleka tak casto ako router ci switch.

neviem, ja problem nemam ani s vyslovnostou a ludia okolo mna mi (zvycajne) rozumeju o com vravim (to je ak sa nemylim to podstatne). Ak by som im zacal nieco kecat tou jazykovednou slovencinou, tak by na mna asi najprv cumenli ze o com tocim a podom by ma asi zabili ze preco im ublizujem... (teraz sa nehadam o tom, ze sa tieto slova daju prelozit, ale o tom, ze tie slovenske (takmer) nik nepouziva, malokto pozna ale proste neaki experti si povedali ze to ma byt takto...)

V tom pripade mas opat problem s vyslovnostou, kedze by sa jednalo o specificke vynimky. (Alebo hadam nechces, aby ludia router cital ako router? )

Podobny problem bol pri slovach software a hardware -- co z toho vzniklo? Pomerne lahko sklonovatelne a vyslovovatelne slova hardvér a softvér (co su dvojtvary ekvivalentne s hardware a software). Dnes sa vsak uz nikto nepozastavuje nad slovami dizajn a sprej (nehovoriac o takom pulóvri alebo svetri) -- rovnako bezne budu o par rokov aj hardver a softver. To vsetko su slova, ku ktorym slovensky ekvivalent neexistoval. Nemozes ale popriet, ze router v skutocnosti _je_ smerovac, switch _je_ prepinac, pointer _je_ smernik a podobne...

relativne bezne tieto slova pouzivam a aj "sklonujem" (aj ked sa nezamyslam nad tym ako) a da sa to... urcite keby sa s tym jazykovedci pohrali, nebol by s tym ziaden problem (router, routra, routrom, routru,...) akurat ze ani nam musia (asi) z principu zneprijemnovat zivot...

Z hladiska slovenciny maju ale povodne anglicke vyrazy velmi velmi velku nevyhodu -- takmer sa nedaju sklonovat. Skusal si niekedy napisat rozumne vyzerajuci text s ohybanim slov router, switch, software, hardware a podobne? Ja ano, a nakoniec som skoncil tak, ze som to vsetko musel ponahradzat slovenskymi ekvivalentami, hoc mi obcas pri citani skripal chrup...

zaujimave, ja sa s tymito "slovenskymi" ekvivalentami stretam leda ak niekde v novinach (kde musia dodrziavat vyplody jazykovedneho ustavu) a aj to tam tieto slova zvycajne popletu; sam ked nieco take citam tak si to musim prekladat do tych anglickych vyrazov, aby som vedel o com je rec a zvycajne ked upozornim autorov toho-ktoreho clanku ktore obsahuje tieto "slovenske" slova na chyby, tak vysvitne ze on to sice spravne myslel ale blbo prelozil do slovenciny. A ak by si niekedy na mna zacal nieco vraviet o smernikoch, tak by som na teba asi cumel jak tela na nove vrata, pretoze som to tu teraz videl prvykrat (pricom pointre poznam, programovanie mi nieco vravi a tak ich aj pouzivam).
Myslim ze podobne je to u kazdeho z tych ludi co sa informatike venuju, a ti co sa tomu nevenuju, tak im moze byt jedno ci sa ucia im nic nevraviaci anglicky alebo slovensky vyraz. Pricom tie anglicke maju este jednu podstatnu vyhodu - nech pojdes kamkolvek na svete, budu ti rozumiet o com vravis a aj ty im budes rozumiet; kdezto pri tych nasilne splodenych slovenskych vyrazoch sa zas len budeme separovat od ostatnych a stavat bariery...

Cudoval by si sa, ale slova ako smerovac, prepinac a podobne sa uz pomerne bezne pouzivaju. Navyse, cloveku, ktory nie je odbornik, povie slovo prepinac alebo smerovac daleko viac, nez router ci switch. Anglictina moze ostat v odbornom slangu, ale v spisovnom jazyku nema co hladat. (Zamerne hovorim o slovach anglickych, nie z anglictiny odvodenych. To je rozdiel.) Uvidis, ze o par rokov ti na tych vyrazoch nic vadit nebude. Ja ked som prvy raz pocul "smerník" (= pointer), tiez som sa skoro...

Ja osobne si myslim, že v tom mala byť nejaká rovnováha. Je absurdné, aby sa reč ľudí riadila rozmarmi nejakého jazykovedného ústavu (ktorý skutočne niekedy vymýšľa aj hlúposti), ale na druhej strane je dobré, ak existuje orgán, ktorý vývoj jazyka aj trochu ovplyvňuje - usmerňuje.

ja osobne si myslim ze nasi jazykovedci to prehanaju - castokrat vymyslaju slovenske ekvivalenty nazvov, castokrat technickych, prebratych z anglictiny, pricom vyprodukuju slovensky ekvivalent niekedy aj z 2 - 3 slov neskutovnej dlzky k vyrazu ktory ma zvycajne len par malo znakov, pricom tej ich hatlanine castokrat ani nik nerozumie. Myslim si zeby sa mali radsej prisposobovat hovorovej reci (t.j. ludom) ako ich buzerovat tym co je spisovne a co nie... (fuj teglik, ale napriklad aj smerovac (router), opakovac (repeater), prepinac (switch) a kopa ineho balastu (v zatvorke je uvedene co ten "slovensky" ony vlastne znamena :-D))