Reply on: bobitwo #4299:
Lepšie ako učiť deti že na červenú sa nechodí, je učiť deti používať mozog. Aby sa nestalo že pri poruche semafora tam na prázdnej ceste budú stáť pol dňa.
Používať mozog znamená aj to, že keď má chodec zelenú, tak tam hneď nevbehne ako ovca, ale pozrie sa či ešte nejaké auto nejde. Niekedy neskoršie pomalšie auto neprejde ešte celú križovatku a chodci už majú zelenú. To by mu skočili rovno pod kolesá. Tie 2 sekundy niekedy fakt rozhodujú.
Ike
Toto všetko ale platí len do momentu, kým nie sú v zápale hry. "Za to môžu rodičia", počúvam stále dookola. Tak by ma zaujímalo, že ako sa dá a) odnaučiť zápal hry, b) či vôbec chceme deti odnaučiť zápal hry a či by sme im tým napríklad nezobrali detstvo, teda vývojovú fázu nevyhnutnú pre ich transformáciu na vyrovnaného a odolného človeka.
A od takto prirodzenej bytosti vyžadujeme aby preberala zodpovednosť za ľudí, ktorí majú certifikát na to, že ovládajú pravidlá cestnej premávky, hoci v teréne to tak nevyzerá.
Lebo čo navrhuješ? Deti zavreté doma? Ohradené ihriská? Vodenie deti do školy za ruku do 18 rokov?
Mesto je pre ľudí, aby v ňom ľudia žili a nie pre to, aby fungovalo ako pretekárska dráha.
To nijako nevylučuje, že niektorí cyklisti sa nesprávajú ako hovada. Ale na základe početných pozorovaní zo železnej studienky, ich vysoko pravdepodobne na konci ich cesty čaká vybliskana Audi Q7, ktorej kúpa ich oslobodzuje od povinnosti dodržiavať pravidlá cestnej premávky.
Rovnako mi početné skúsenosti hovoria, že ľudia, ktorým sa nepáčia veľmi benevolentne predpisy na Slovensku a ich vymáhanie, sú často chronickí porušovatelia.
Ak si už na kapote chodca mal, tak by som sa nad sebou minimálne zamyslel.