Reply on: intony #98750:
Ak by navrhovana elektricka do Petrzalky bola dobrym dopravno-urbanistickym riesenim, podporoval by som ho. Nakolko tomu tak nie je, podporujem lepsiu a realnu alternativu.Renesancia elektriciek nie je vseobecnou tendenciou ale znovupresadzovanym riesenim ako jedneho subsystemu dopravy v nasadzovanom meste. mnejedna sa o take ad hoc riesenia akym je navrhovana elektricka do Petrzalky.
Re #98751 intony: Presne tak. Prekladky ciest, podchodov, nadchodov atd, castokrat nutene zabery pody a pripadne vyvlastnovanie atd. To su rozne vyvolane naklady, ktore v konecnom dosledku predrazuju riesenie na uroven, ktora je vyssia ako v pripade tunela. Nehovoriac o tom, ze v CMO ma byt pod zemou aj tak.
Ano, vsetky tieto naklady v pripade trolejbusu odpadaju, lebo sa vyuziva existujuca cestna infrastruktura, jedinym nakladom je trolejove vedenie, ktore nevyzaduje vyvolane investicie.
Re #98753 Solider: V pripade lahkych vlakov sa hovori o intervale cca 4-5 minut. O intervale 90s sa hovori v suvislosti s elektrickou.
Re #98754 intony: Neviem o tom v akom stadiu pripravy je tato trat. Ale ak bol len vypisany tender, tak stale absentuje nielen projekt, ale i zamer. Nehovoriac o tom, ze nie su zatial vyclene prostriedky na realizaciu.
Pre lokality Mlynskych niv, Prievozskej a Dostojevskeho existuje len projekt lahkej mestskej supravy, elektricka absentuje co i len v podobe uvah.
Re #98755 intony: Zrusenie elektricky do Petrzalky v minulosti nevnimam nijako dramaticky. Nie som dogmaticky ani emocionalne fixovany na tento konkretny subsystem MHD.
Dopravno-urbanisticke riesenie Karlovky, Dubravky ale aj Ruzinova je ine ako dopravno-urbanisticke riesenie Petrzalky a uplne ine ako navrhovne dopravno-urbanisticke riesenie navrhovanej elektricky do Petrzalky. Odlisuje sa kompoziciou uzemia a umistnovanim stavieb. Preto porovnavanie nie je na rovnakej baze a teda su to neporovnatelne priklady.
Re #98757 intony: Preferujem systematickost a rychlost spojenia pred bezprestupnostou.
Neprestupnost je navyse aj tak nezabezpecena do rozvojovej oblasti Mlynskych niv, Prievozskej a Dostojevskeho.

tr3mp
Vysvetlenia Tvojho mylného tvrdenia môžu byť:
- nepreštudoval si si poriadne zámer, na ktorý odkazuješ
- preštudoval si si zámer, ale máš problém s čítaním, prípadne porozumením textu (o čom by svedčilo aj to, že pri všetkej svojej namyslenosti a používaniu cudzích slov v prejave, nie si schopný korigovať ani základnú gramatickú chybu, na ktorú si neustále upozorňovaný - "plytkom tunelY")
- dobre vieš, že Tvoja argumentácia je scestná, ale celú túto diskusiu berieš len ako tréning komunikácie - presviedčania ľudí o svojom názore, bez snahy svoj názor korigovať, nezávisle od toho, či je pravdivý alebo nie (čo ideálne na budúcu politickú kampaň, nechystáš sa náhodou kandidovať?) ?
K Tvojim príspevkom:
#95649 "Omyl, vylucenie priechodnosti Vajanskeho - Dostojevskeho nesuvisi ani tak s intervalom elektricky a teda pripadneho semaforu, ale s najazdovou rampou na Stary most, ktora moze mat len isty maximalny sklon a teda tu vznikne fyzicka bariera, ktoru sa neuvazuje nejako podtunelovat, ci inak prekonat, ale sa uvazuje dopravu presmerovat cez Novy most a Appolo..."
a doplneniu:
#95655 "Rampa samotna. Maximalny sklon pre zeleznicnu trakciu je, myslim, 12°, a to by ta rampa koncila dakde pri Medenej alebo Tallerovej.
Jedna z príloh dokumentu, na ktorý sa sám odvolávaš, vyvracia Tvoje tvrdenia - konkrétne 1716554_Pozdlzny_profil_Variant1_estakadny.pdf (vybral som estakádny ako prvý v abecede, ale Šafárikovo nám. je totožne riešené je aj pre povrchový a polozapustený variant).
Na obrázku http://hrady.sk/imhd/safnam.png je jasne vidieť, že:
1. rampa vedúca zo Starého mosta bude končiť už v úrovni križovania s Vajanského nábrežím (žiadna Tallerova, žiadna Medená)
2. S Vajanského nábrežím je navrhnuté križovanie
A ešte špeciálne pre Teba ako absolventa Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava (finančná a ekonomická matematika) bonus v podobe úlohy zo stredoškolskej matematiky: aké veľké stúpanie v percentách predstavuje 12°