Reakcia na: Jozef #2098:
Pod inou filozofiou zabezpecena dopravy v spicke som myslel to, ze v PO sa vypravuje viac A, a T maju celodenne rovnake alebo malo rozdielne intervaly. V Ziline je vyraznejsie posilnenie T v spicke.
Podla mna nie je podstatne, kolko je kde liniek, ale ci je na dolezitych usekoch (zvacsa zatrolejovanych) atraktivny interval. A ked sa spoje viacerych liniek akosi nedari prekladat, tak je lepsie menej liniek a lepsi interval. Pocet cestujucich v sedle ovplyvnuje aj tarifa.
K energetike:
cas platnosti spickovej, vysokej a nizkej tarify sa tyka len odberatelov zo siete vvn. Ak DP odobera EE z 22 kV, tak ma len vysoku a nizku tarifu. Sadzba sa da tiez vybrat rozna. :
Dohodne sa technicke maximum a mnozstvo energie. Za 15-minutove mesacne maximum sa moze platit A) podla nameranej hodnoty (vacsia cena); alebo

Cim je dlhsi cas vyuzitia maxima, tym sa platba za vykon "rozpocita" na viac kWh a EE je postupne lacnejsia.
Cas vyuzitia maxima moze ovplyvnit nerovnomernost odberu a cas trvania odberu.
Kazde mesto je inac rozlozene a moze byt pre neho vhodne nieco ine. Ja som rad, ze v Ziline sa ***** zabezpecuje trolikmi. Svojho casu bola v Presove spickova trolejbusova linka 30, na ktorej zacali postupne jazdit autobusy (dnes sucast inej linky). Ak sa pridanym spojom nezvysi vykonove maximum, tak palivove naklady na T su asi tretinove ako u A . Kedze dnes je vysoka cena nafty, tak by aj mna zaujimalo, ako dlho by mal trvat spickovy odber EE, aby sa to trolejbusmi oplatilo v porovnani s A. {20-krat do mesiaca by mala ***** trvat kolko minut ?}
Na vypocet by boli potrebne presne udaje z DP.
Papyr