Na margo diskusie týkajúcej sa problematiky zisku z prevádzkovania služieb vo verejnom záujme. Zisk by mal byť určité ekonomické vyjadrenie rizika, ktoré podnikateľ (v tomto prípade dopravca) podstupuje. Otázne je, aké riziko podstupujú dopravcovia na Slovensku pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme – to ovplyvňuje nastavenie zmluvných podmienok, na čom sa objednávateľ s prevádzkovateľom dohodne.
Túto problematiku dobre analyzuje nasledovný článok: http://lnk.sk/bmp
Modelov nastavení je veľa, samozrejme vôľa s ich implementáciou u nás je rôzna a väčšina objednávateľov sa drží pre nich najhoršieho nastavenia.
Zisk ako taký nepovažujem za niečo neprijateľné (aj keď ide o verejnú službu), ale mal by reflektovať rozloženie rizika medzi zmluvnými stranami. Najhorší model pre objednávateľa je stanovenie zisku ako pevnú percentuálnu čiastku z ekonomicky oprávnených nákladov s tým, že celé nákladové aj výnosové riziko preberá objednávateľ. V takomto zmluvnom modeli nie je motivácia na znižovanie nákladov zo strany dopravcu (prečo by si zmenšoval možný zisk, ktorý priamo závisí od nákladov, navyše keď všetky náklady mu objednávateľ doplatí), nie je motivácia na zvyšovanie tržieb (prečo by mal dopravca naháňať cestujúcich, keď mu nakoniec objednávateľ všetko zaplatí). A to je presne o tom, čo som tu už vytýkal – ak nie je motivácia na prilákaní cestujúcich na strane dopravcu (to je pri takomto nastavení vyslovene len jeho dobrá vôľa), túto vec by mal prebrať objednávateľ – mesto. Ale nemusím pripomínať postoje Mesta Banská Bystrica.
Túto problematiku dobre analyzuje nasledovný článok: http://lnk.sk/bmp
Modelov nastavení je veľa, samozrejme vôľa s ich implementáciou u nás je rôzna a väčšina objednávateľov sa drží pre nich najhoršieho nastavenia.
Zisk ako taký nepovažujem za niečo neprijateľné (aj keď ide o verejnú službu), ale mal by reflektovať rozloženie rizika medzi zmluvnými stranami. Najhorší model pre objednávateľa je stanovenie zisku ako pevnú percentuálnu čiastku z ekonomicky oprávnených nákladov s tým, že celé nákladové aj výnosové riziko preberá objednávateľ. V takomto zmluvnom modeli nie je motivácia na znižovanie nákladov zo strany dopravcu (prečo by si zmenšoval možný zisk, ktorý priamo závisí od nákladov, navyše keď všetky náklady mu objednávateľ doplatí), nie je motivácia na zvyšovanie tržieb (prečo by mal dopravca naháňať cestujúcich, keď mu nakoniec objednávateľ všetko zaplatí). A to je presne o tom, čo som tu už vytýkal – ak nie je motivácia na prilákaní cestujúcich na strane dopravcu (to je pri takomto nastavení vyslovene len jeho dobrá vôľa), túto vec by mal prebrať objednávateľ – mesto. Ale nemusím pripomínať postoje Mesta Banská Bystrica.
irizar
Tie tvoje a Duncove elaboraty maju jednu chybu krasy. A sice ze sme na Slovensku a nie v Nemecku. Tu bude mestska/statna firma VZDY len trafikou pre spravnych kamaratov, prezamestnana neschopakmi a nakupujuca za predrazene ceny pri kazdej prilezitosti. Sukromna firma moze byt taka (to vy bystricania asi viete najlepsie) alebo nemusi (Arriva Nitra). Statna firma za hovno bude stat vzdy. ZSSK je krasny priklad. Dunco sa rozculuje ze autobus stoji cestujuceho viac ako vlak, ale kolko stoji na dotaciach v porovnani s autobusom, o tom uz chlapec takticky mlci. O mizernej kvalite sluzby nehovoriac...