Roman Alberty
Na margo diskusie týkajúcej sa problematiky zisku z prevádzkovania služieb vo verejnom záujme. Zisk by mal byť určité ekonomické vyjadrenie rizika, ktoré podnikateľ (v tomto prípade dopravca) podstupuje. Otázne je, aké riziko podstupujú dopravcovia na Slovensku pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme – to ovplyvňuje nastavenie zmluvných podmienok, na čom sa objednávateľ s prevádzkovateľom dohodne.
Túto problematiku dobre analyzuje nasledovný článok: http://lnk.sk/bmp
Modelov nastavení je veľa, samozrejme vôľa s ich implementáciou u nás je rôzna a väčšina objednávateľov sa drží pre nich najhoršieho nastavenia.
Zisk ako taký nepovažujem za niečo neprijateľné (aj keď ide o verejnú službu), ale mal by reflektovať rozloženie rizika medzi zmluvnými stranami. Najhorší model pre objednávateľa je stanovenie zisku ako pevnú percentuálnu čiastku z ekonomicky oprávnených nákladov s tým, že celé nákladové aj výnosové riziko preberá objednávateľ. V takomto zmluvnom modeli nie je motivácia na znižovanie nákladov zo strany dopravcu (prečo by si zmenšoval možný zisk, ktorý priamo závisí od nákladov, navyše keď všetky náklady mu objednávateľ doplatí), nie je motivácia na zvyšovanie tržieb (prečo by mal dopravca naháňať cestujúcich, keď mu nakoniec objednávateľ všetko zaplatí). A to je presne o tom, čo som tu už vytýkal – ak nie je motivácia na prilákaní cestujúcich na strane dopravcu (to je pri takomto nastavení vyslovene len jeho dobrá vôľa), túto vec by mal prebrať objednávateľ – mesto. Ale nemusím pripomínať postoje Mesta Banská Bystrica.
Túto problematiku dobre analyzuje nasledovný článok: http://lnk.sk/bmp
Modelov nastavení je veľa, samozrejme vôľa s ich implementáciou u nás je rôzna a väčšina objednávateľov sa drží pre nich najhoršieho nastavenia.
Zisk ako taký nepovažujem za niečo neprijateľné (aj keď ide o verejnú službu), ale mal by reflektovať rozloženie rizika medzi zmluvnými stranami. Najhorší model pre objednávateľa je stanovenie zisku ako pevnú percentuálnu čiastku z ekonomicky oprávnených nákladov s tým, že celé nákladové aj výnosové riziko preberá objednávateľ. V takomto zmluvnom modeli nie je motivácia na znižovanie nákladov zo strany dopravcu (prečo by si zmenšoval možný zisk, ktorý priamo závisí od nákladov, navyše keď všetky náklady mu objednávateľ doplatí), nie je motivácia na zvyšovanie tržieb (prečo by mal dopravca naháňať cestujúcich, keď mu nakoniec objednávateľ všetko zaplatí). A to je presne o tom, čo som tu už vytýkal – ak nie je motivácia na prilákaní cestujúcich na strane dopravcu (to je pri takomto nastavení vyslovene len jeho dobrá vôľa), túto vec by mal prebrať objednávateľ – mesto. Ale nemusím pripomínať postoje Mesta Banská Bystrica.
PIT
Tak určite je z hľadiska účelnosti lepšie, keď verejnú službu zabezpečí mestská firma, ktorej jediný účel by bol zabezpečiť čo možno najlepšie službu a všetky protriedky by boli použité výlučne na to a nestratili by sa mimo tento účel na zisk, ktorý slúži na užívanie si niekoho, kto k nemu príde.
To je ako napr. v zdravotníctve, keď namiesto zdravotnej starostlivosti sa peniaze používajú na platenie orgánov spoločností, manažmentov, budovy, autá, reklamu, zisky a všetko možné ďalšie a akosi na zdravotnú staroslitvosť vychádza ten zvyšok a výsledok tak aj vyzerá. Teraz samozrejme nejdem rozoberať argumenty typu štát je zlý vlastník a pod. - to by sa zase popieral v prvom rade účel a ja teraz vychádzam z toho, že veci fungujú správne.
Druhá vec je, že keď nefungujú, tak je to buď o tom, že sa zlými úkonmi stráca zo štátnej firmy alebo sa naoko akože správnymi úkonmi v konečnom dôsledku stráca funkčnosť a účelnosť vecí tým, že prostriedky oplieskame neúčelne cez súkromnú firmu, ktorá to urobí ešte horšie, ale tvárime sa, že je to OK, lebo to je skvelý súkromník. Prax za posledné roky je priamym dôkazom.