Reakcia na: Roman Alberty #50088:
Mne sa osobne najviac pozdava model ktory pouziva RJSK, t.j. dopravca ma fixnu ciastku za ktoru sluzby prevadzkuje, pricom realne naklady a prijmy sa do uvahy neberu (s vynimkou poplatku za dopravnu cestu, ktory mu preplaca stat). Je na nom aby sa snazil ziskat novych zakaznikov a vdaka tomu si zvysoval trzby a tiez aby sa snazil setrit naklady.Pritom vsetkom je samozrejme viazany cenovym vymerom.
Roman Alberty
Túto problematiku dobre analyzuje nasledovný článok: http://lnk.sk/bmp
Modelov nastavení je veľa, samozrejme vôľa s ich implementáciou u nás je rôzna a väčšina objednávateľov sa drží pre nich najhoršieho nastavenia.
Zisk ako taký nepovažujem za niečo neprijateľné (aj keď ide o verejnú službu), ale mal by reflektovať rozloženie rizika medzi zmluvnými stranami. Najhorší model pre objednávateľa je stanovenie zisku ako pevnú percentuálnu čiastku z ekonomicky oprávnených nákladov s tým, že celé nákladové aj výnosové riziko preberá objednávateľ. V takomto zmluvnom modeli nie je motivácia na znižovanie nákladov zo strany dopravcu (prečo by si zmenšoval možný zisk, ktorý priamo závisí od nákladov, navyše keď všetky náklady mu objednávateľ doplatí), nie je motivácia na zvyšovanie tržieb (prečo by mal dopravca naháňať cestujúcich, keď mu nakoniec objednávateľ všetko zaplatí). A to je presne o tom, čo som tu už vytýkal – ak nie je motivácia na prilákaní cestujúcich na strane dopravcu (to je pri takomto nastavení vyslovene len jeho dobrá vôľa), túto vec by mal prebrať objednávateľ – mesto. Ale nemusím pripomínať postoje Mesta Banská Bystrica.