Furt lepšie ako iné, nazvem to "štváčske médiá", ktoré zámerne interpretujú veci tak, aby ich podali skreslene. Vytrhnú z kontextu veci, len aby ich mohli prezentovať za účelom rozdúchavania emócií. Fakticky síce nenapíšu vyslovene lož, ale po prečítaní viac ako nadpisu - a hlavne overení z iných zdrojov - človek zistí, že to, čo tvrdia, síce z istého uhlu pohľadu fakticky sedí, ale úplne to presúva význam daného zámeru, nariadenia, chystaného zákona. Vytvára umelo dojem, že je namierený proti Slovákom ako národu, pričom o nich nie je žiadna zmienka. Podsúva vymyslenú interpretáciu ako fakt. Jednoduchší voliči súčasnej vládnej koalície na také články skáču a rozširujú ich.
YIMBA možno pôsobí opačného charakteru, občas môže vyznieť príliš optimisticky. V iných článkoch k téme Nám. SNP, resp. Kamenného nám., však bola spomenutá premrhaná možnosť prestupnej zastávky pod Manderlákom, vrátane odkazu na imhd, konkrétne na článok z roku 2021, kde som sa tomu venoval. Preto nemôžem portálu YIMBA vyčítať zaujatosť. Taktiež to nie je portál, ktorý by sa snažil "bombastickými" titulkami hecovať ľudí. Použitie slova "racionalizácia" v kontexte zmeny dopravného usporiadania oproti návrhu nielen mňa, ale aj odborníkov, je však prinajmenšom úsmevné.
Ešte si si nezvykol na "prorozvojový" optimistický tón portálu yimba?
Skutočnosť je taká, že Loidl mesto poslalo do trubky a domácej firme zadalo spraviť lowcost projekt vychádzajúci z ich konceptu.
"Autormi architektonického a krajinárskeho riešenia sú Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými konzultantmi z BPR Dr. Schäpertons Consult. Ide o víťazov súťažného dialógu – prvého v dejinách Slovenska, ktorí sa presadili medzi štvoricou významných európskych pracovísk, zameraných najmä na krajinnú architektúru. Oproti pôvodnému riešeniu však došlo na určitú racionalizáciu, najviac viditeľnú v zachovaní polohy električkových koľajníc a odsunutiu lepšieho riešenia cyklodopravy či automobilovej dopravy."
Nazvať to racionalizáciou si vyžaduje nasadiť mimoriadne silné ružové okuliare. A pokiaľ viem, tak dopravní konzultanti pôvodne navrhli zastávku pod Manderlákom, lenže mesto povedalo nie, budú dve samostatné a prestup medzi linkami 1 a 3 na hrane nebude.
Tieto -ak outlety su čistý rage-bait šmyknutý (to je moje podozrenie) nejakým AI slopom. Všetky články sú v duchu:
1. vyberiem kontroverznú tému,
2. nájdem na ňu kontroverzný komentár na Facebooku, najlepšie z nejakej diskusie po iným článkom,
3. voľne opíšem, čo si o tom myslí jedna strana (občas dám aj presnú citáciu),
4. Napíšem "ale na témy sú aj iné názory" a opíšem príspevky druhej strany s flamewaru.
5. Dám to na FB, čo mi vygeneruje ďalších tisíc komentov, z ktorých vyberiem námet na ďalší "článok".
Trošku som sa v tvojom príspevku stratil. Na jednej strane ti vadí "absolútna preferencia" električiek, ktorá je, ako vieme, nevyhnutným predpokladom spoľahlivosti a prevencie pred vláčikovaním, na druhej strane si kladieš otázku, či by električková doprava do Rače utiahla, ak by bola ponuka ešte väčšia, pri ktorej by prejazdy museli fungovať v striktnom a nekompromisnom režime "železnica".
Na jednej strane hovoríš, že doprava je neprehľadná, ale na druhej strane máme 4 linky a ja nemám pocit, že by bol problém niekde prestupovať. Výhodou 4 liniek je to, že prestupný uzol v pravom slova zmysle nepotrebuješ, stačí ak na trase každej linky budú minimálne tri zastávky, kde vieš prestúpiť na iné. A to sú. Nevýhodou systému sú zraniteľné miesta, za mňa rozhodne Blumentál, najmä ak vidím defenzívnu jazdu niektorých vodičov električiek, kde vodič na trojke veľkoryso stojí pred zastávkou a nechá prejsť autá cez zastávku viedenského typu a na horizonte vidím blížiace sa ďalšie dve trojky.
Po ceste nejazdia len indiviuálne automobily, ale aj autobusy (Arriva a DPB), ktoré sa takisto dostávajú do kolón. Treba sa teda zamyslieť ako pristúpili autori súčasného riešenia k regulácii dopravy. Rozhodli sa optimalizovať všetky druhy dopravy, alebo sa rozhodli narušiť cestnú dopravu, dúfajúc, že to pomôže električkám (ich plynulosti a ich atraktívnosti)?
Ak sa sústredili na spomalenie cestnej dopravy, tak išli deštrukčným smerom a ako som už spomenul, skomplikovali aj mestskú a prímestskú autobusovú dopravu. A to je riešenie, ktoré prinesie viac problémov ako úžitku.
V článku je nastolená rečnícka otázka, čo by sa stalo, keby všetci z električiek presadli do áut. Ja by som sa ale spýtal opačnú otázku, ktorá môže schladiť nadšenie pre električky. Čo by sa stalo, keby všetci z áut presadli do električiek? Obávam sa, že by to bol kolaps električkovej dopravy - bez možnej nápravy. DPB nemá ako zvýšiť kapacitu na linke do/z Rače, teda nie v potrebnom objeme. Tie autá na mestské ulice nám donieslo minimalistické myslenie pri rozvoji MHD, ale to je iná téma.
A to som fanúšik koľajovej dopravy a tá naša by mohla dobre fungovať po vyriešení úzkych hrdiel.
V neprospech električiek hovorí aj to, čo sa dočítate spätne na dispečerskom fóre. Pozrite sa ako čast dochádza na linke 3 k výlukám, potrebe presadania na X3. A samozrejme by bolo dobré mať aj nejaké údaje o meškaniach a "vláčikovaní" na trojke. Atraktívnosti električkovej dopravy chýba aj absencia prestupného uzla v centre mesta - ruku na srdce, centrum mesta je paródia a bude paródiou aj po nákladnej prestavbe námestia SNP, kde bola šanca na to, aby sa z neho stal výhodiskový a prestupný bod pre električkové linky. Kedysi, v omnoho menšej Bratislave, bolo takýmto bodom Šafárikovo námestie a zrejme keysi sa plánoval ako uzol most SNP, ale je tam len uzlík bez funkčných záchodov. MHD nie je hra ako "Pražská lítačka", ale má byť prehľadná, jednoduchá, kapacitná a pohodlná. To je možno vo veľa európskych mestách, ale nie v Bratislave.
V USA podobne v niektorých mestách úmyselne nestavajú v niektorých lokalitách chodníky a rušia linky MHD. Pretože tam nechcú pohyb chudobných ľudí zvyčajne inej farby ako biela. Takýchto pre nás nepochopiteľných vecí tam majú mnoho. Systém fungovania USA je dosť odlišný od Európy. Ak sa kultúrne, ekonomické a politické boje aj z technológiou z USA prenášajú do Európy, tak to spôsobuje problémy, pretože potrat v USA je úplne niečo iné ako potrat v Európe, podobne MHD, verejné priestory, vlastníctvo zbraní, chodenie peši v USA má úplne iný praktický, spoločenský, politický, bezpečnostný rámec ako v Európe. Pre nás sú tie veci často bizarné a nepochopiteľné, ale podobne to aj pre nich ak prídu sem.
IMHO nejde o blbosť, ale o zámer. Avšak blbosť sa prejavuje v tom, že tie americké opatrenia sa tu implementujú v úplne iných podmienkach.
Ľudí je tu čoraz menej (viď krivky pôrodnosti a emigrácie) a tabuľkové platy, ktoré ponúka verejná správa, žiadnych skutočných odborníkov na dlhšiu dobu neudržia. Pri externe zadávaných veciach je zas obvykle hlavným kritériom cena, takže vo výsledku naše životy najviac ovplyvňujú tí najmenej šikovní.
Fakt si myslíš, že úpravy ciest, križovatiek, prechodov a parkovania sú tak zle spravené s čírej neznalosti a neodbornosti? Podľa mňa to dostali projektanti takto zadané. U nás sa to moc neskúma, ake v USA sa skúma a meria kadečo a sú o tom pomerne zaujímavé odborné štúdie. Odporúčam prečítať si. Mňa tam osobne zaujalo, ako dlhodobo pripravujú ľudí na posty, kde potom ovplyvňujú verejné politiky. Čo myslíš, prečo tu od roku 2019 pôsobia Bloombergovi ľudia z Bloomberg Associates? Michael Bloomberg (zakladateľ) je klasickým príkladom "fiškálne konzervatívneho sociálneho liberála: sociálne otázky: silne progresívne – podpora kontroly zbraní, klimatických opatrení, LGBTQ+ práv, podpora imigrácie, verejného zdravia (napr. daň na cukor, zákaz tabakových výrobkov)....
Chápem, pri názore, že motorista je najväčší nepriateľ ľudstva, že pravidlá platia len pre motoristov, že pri nehode motorista vs chodec/cyklista/kolobežkár je automaticky vinný len motorista, keďže chodec/cyklista/kolobežkár nemusia ovládať zákony a nemajú ani mentálnu kapacitu to zvládať a môžu si robiť čo chcú a motorista má byť pripravený na všetko na za každých okolností je diskusia márna.
S499.1023