pokial upravis chronometraz na este pomalsiu, tak
1. budes potrebovat viac vozidiel a vodicov na rovnaky dopravny vykon
2. kedze vodici su sankcionovani len za to ze idu skoro, tak ti co idu "na istotu" aby nemohli byt skefovani, tak budu opat kus pomalsi....
3. pokial nemas absolutnu preferenciu/prednost na krizovatkach, tak opat nevies zarucit pravidelnost (leda ze budes mat rezervy na vetranie v zastavkach obrovske co zas atraktivite vhd nijak neprida skr dlhe jazdne casy)
4. rozdielne doby stanicenia v niektorych zastavkach sposobovane narazovym dopytom, mozes zohladnit ak to je nieco predikovatelne (skoncilo vyucovanie v prilahlej skole), ale to ktory spoj vychyta rozne meskajuci vlak/autobus z regionu, to nedas....
To mi je jasné a nepísal som to ako výhodu jednolikového alebo nedostatok dvojlikového variantu.
Bola to argumentácia k tvrdeniu, že mať kombináciu prekladu kratšej a dlhšej linky na radiále bude generovať menšie nepravideľnosti medzi spojmi ako mať jednu dlhšiu linku. Teda že v dvojlikovom variante kombinácia L2 + L4 jazdila presne, ale ak tam je iba súčastná L4 tak sa jazdí nepravidelne.
Veď ale to nie je mantra, že kratšia linka musí dobiehať dlhšiu. Dá sa preklad vychýliť tak, aby vychádzal k skutočnému meškaniu. Dá sa dokonca upraviť CP dlhšej linky tak, aby viac zodpovedal skutočnej situácii To nie sú nedostatky dvojlinkového variantu, ale bratislavského plánovania.
Dobre a ako som písal, kde máme garantované, že keď mesto šetrí peniaze a znižuje objem odjazdených km večer a v sedle tak ak by sme zachovali dvojlinkový variant tak by nešetrilo a jazdilo by sa po starom? Tie zhoršenia intervalov by boli úplne rovnaké.
Linky zo stanice na východné radiály možno nemeškali, ale boli voči ostatným nepomerne menej využívané. Navyše ako píšem, keďže tie idúce cez celé mesto naberali meškanie, tak ak mali preklad s tými načas idúcimi zo stanice tak vo výsledku išli naraz, čiže logicky sa vláčikovalo viac.
a v com to bude lepsie, pravidelnejsie ked okrem suchtavosti niektoreho vodica a toho ako mu vydu svetla a pobyty na zastavkach do toho vstupi este aj parameter odlisnej trasy po sebe iducich vozidiel ?
Vláčikujú sa, lebo majú tri spoločné zastávky, čiže tam nie je potrebný žiadny preklad. Navyše pri spoločnej intenzite spojov v špičke 1,33 minúty to ani veľmi nejde. Áno, L3/L9 na Blumentáli je o náhode. Keď niekto vystúpi z L9, tak v špičke čaká medzi 0–2 minútami, priemerne teda 1 minútu. Opačný prestup je 0–4 minúty, teda priemerne 2 minúty. V čom je to teda problém a prečo je to horšie než čakať 0–8 minút, priemerne teda 4 minúty, na svoju konkrétnu L5 v tejto relácií?
Úsek Kuchajda - Z. Piesky mal pri dvojlinku predsa lepší interval. Prac. dni 8 min. celý deň. Večer 15 min. Teraz iba ráno 8 min. potom zvyšok dňa 10 min a večer 10 - 20 min. nepravidelne. Prázdniny predtým 10 min. cez deň a teraz 12 min. iba ráno a potom 15 min. zvyšok dňa. Všetko samozrejme, iba papierovo lebo nejazdia pravidelne ako som písal. Linky zo stanice na východné radiály netrpeli meškaním.
Cestujem často smer Vajnorská z centra a poobede sa bežne vláčikujú L4 aj L3 už tam. Čiže niekde to čakanie musí byť logicky dlhšie. L3/9 na Blumentáli je tiež o náhode. Majú iné intervaly.
No keďže teda všetky spoje prichádzajúce na Vajnorskú idú rovnakou trasou ako L4, tak určite to musí byť presnejšie, ako keď polovica spojov prichádza ako L2 zo stanice. Takto to možno v špičke mešká, ale malo by to aspoň meškať rovnomerne. Úsek Kuchajda – ZP sa zmenou variantu nemenil, keďže tam ani predtým dve linky neboli, a teda neviem, v čom by to pri dvojlinkovom variante bola menšia katastrofa.
Smer Dúbravka to bude to isté. Je lepšie, ak prichádzajú spoje nepravidelne z jednej linky, kde budú mať približne rovnaké meškanie, ako z dvoch, kde jedna linka bude meškať a druhá nie. To spôsobí, že ak je tam naplánovaný preklad, pôjdu spoločne a potom vznikne veľká diera.
Tvrdiť, že Karlovka nemá jednolinkový systém, je asi ako tvrdiť, že sme tu vlastne nemali dvojlinkový interval, lebo KV mala štyri linky (respektíve mimo špičky pracovných dní tri). A pre cestujúceho, ktorý sa neriadi CP a na zastávku príde v náhodnom čase (tak, ako by to pri nosnom systéme malo fungovať), je matematicky stále rovnako výhodný jednolinkový systém ako dvojlinkový, aj keď cestuje na relácii, kde musí prestupovať, napríklad Dúbravka – Obchodná.
Po starom v špičke pri intervale 8 minút priemerne čakal na zastávke 4 minúty. Po novom čaká priemerne 2 minúty na L4 a garantovane 2 minúty na L9 na začiatku KV, čiže vo výsledku rovnako. Pre cestujúcich, ktorí neprestupujú, sa priemerné čakanie skrátilo zo 4 minút na 2 minúty. Mimo špičky je to to isté, iba s väčšími číslami.
Tak L4 na Vajnorskej už rozhodne nejde pravidelne smer Z. Piesky pri jednolinku. Plus úsek Kuchajda - Zlaté Piesky je pri prestoji katastrofa.
Smer Dúbravka to bude od centra podobné. L3 detto. Nemáš jednoducho všade preferenciu a štýl jazdy tiež nie je rovnaký. No a hlavne Karlovka jednolink nemá. Keby si musel napr. pri tuneli prestupovať tak by si si tiež vychutnal jeho výhody mimo špičky či večer.
keby boli dali pokyn vcas, pravdepodobne by si mohli usetrit starosti s riesenim nahradnej dopravy... a v pripade odklonu linky ak sa nemylim tak oznamuju vsetkym naraz, nemusia kontaktovat kazdeho jednotlivo....
Aj v prvom vozni za lokomotívou sme mali možnosť sledovať krásne zelené a modré svetelné efekty, občas aj s trhaním. Najmä rozjazdy zo staníc medzi poliami boli výživné.
Len ja som dostal od kamarata echo, ze bola echt chytena a horela, nie len iskry od trolejbusu. Ale kedze ho poznam, radsej sa pytam, lebo obcas vidi aj to, co nie je
Pamätám si časy nie tak dávno, kedy dispečing vodičom povedal aby išli tak ako sú postavené výhybky. A viem aj o prípade, kedy vodičom povedali aby išli podľa vlastného uváženia.
To nie sú nedostatky dvojlinkového variantu, ale bratislavského plánovania.
Solider