Ešte niečo:
V územnom pláne je zakreslená trasa "metra" od Tranvského mýta po koniec Ružinova takmer súbežne s električkovou traťou.
Ak by sa električková stanica na Trnavskom mýte zakopala pod zem, križovatky Záhradnícka-Jegého-Miletičova, Ružinovská-Tomášikova boli riešené podjazdom a ostatné preferenciou, aký by bol rozdiel medzi súbežným podzemným metrom a oným omnoho lacnejším električkovým riešením?
Prečo sa nepostupuje tak, ale namiesto toho vytvára pomalú električku, aby metro mohlo byť ďalšie dlhé všeliekom a dogmou?
V územnom pláne je zakreslená trasa "metra" od Tranvského mýta po koniec Ružinova takmer súbežne s električkovou traťou.
Ak by sa električková stanica na Trnavskom mýte zakopala pod zem, križovatky Záhradnícka-Jegého-Miletičova, Ružinovská-Tomášikova boli riešené podjazdom a ostatné preferenciou, aký by bol rozdiel medzi súbežným podzemným metrom a oným omnoho lacnejším električkovým riešením?
Prečo sa nepostupuje tak, ale namiesto toho vytvára pomalú električku, aby metro mohlo byť ďalšie dlhé všeliekom a dogmou?
Ale ono to v tomto pripade zavisi aj od hustoty zastavok
Ámos
Si premna hlupak, s ktorym sa neoplati diskutovat, lebo si sem neprisiel diskotovat. Prisiel nas len presvedcit o svojej pravde.
Takze ti len zopakujem pravdu moju (mozno "nasu") pre Bratislavu Elektricka ako nosny system plne postacuje. Okrem ineho podla zaverov UITP z konferenice v Montreale, uz dnes Bratislava ma na mnohych miestach elektricku, ktora by sa dala nazvat rychlodraznou. Rychlodrazna elektricka je vhodna na miesta, kde je potrebne prepravit vacsie mnozstvo cestujucich - cca do 40.000 cest./hod na smer. (citacia KLATIK, M.: Historia elektricovej dopravy v Bratislave do roku 1989 ? )