Discussion Forum › General Discussion

Po tých fámach ohľadom toho mosta nad Staromestskou a podobné veci (že napríklad okolo seba neprejdú) ma zneistili a preto sa pýtam. Ja by som bol veľmi rád, keby tu boli K3.

Trakčný povozok pod kĺbom v K3 je samopzrejme doriešený, čo myslíš, že v Brna jazdia s nedoriešeným podvozkom ? ? Myslím, že Š. L. ten problém s roztečou zdvihákov vyrieši. Nakoniec, K2 a T3 tiež majú rozdielne vzdialenosti otočných čapov a ide to.

Ad Re #94416 810zssk: T3 číslo 275 je 7509? A to je v dobrom stave????
Ad Re #94431 Solider: Prejazdný profil treba vyskúšať, teória o neunesení mostom je abslolútny blud, keď to unesie 2 x T6.
Hlavne sa treba v prvom rade zaoberať tým, KTO povedal, že v BA NEMôŽE byť K3, pretože pokiaľ je mne od KOMPETENTNÝCH známe, tak nikto KOMPETENTNÝ nič také nepovedal a nad K3 sa vážne uvažuje.

Začnime diskusiu týmto:
KTO povedal, že v Bratislave NEMôžE byť K3?

"pokutu az do vysky 2000 Sk"

To musíš mať nejakú protekciu. Odomňa neúspešne pýtali v Petržalke (aspoň raz do týždňa), kým ešte nebol podchod vždy len 500,-.

http://www.bratislavskenoviny.sk/74566/doprava/o-licenciu-do-wolfstahlu-poziadali-az-v-decembri

CIASTOCNY OFF TOPIC

Ked uz tu spominam zeleznu oponu, na zamyslenie je tento fakt:

8.8.1986 sa 18-rocny vychodny Nemec Hartmut Tautz pokusil prekrocit ceskoslovensko-rakusku hranicu pri statnej ceste Petrzalka-Rusovce. Toto miesto si vybral preto, ze hranicne pasmo v tejto oblasti bolo znacne uzke a praca pohranicnikov bola z verejne pristupnej cesty dobre pozorovatelna. O 22.16 narusil signalny plot, pohraniciari vypustili dvojicu psov, ktori Nemcovi sposobili tazke zranenia s masivnym krvacanim, mimo ineho ho oskalpovali. O 22.30 ho nasi pohranicnici zadrzali iba 20 metrov od hranicnej ciary. Pohranicnici este pred poskytnutim prvej pomoci riesili, ci nemal nejakeho spolocnika a vykonali obhliadku okolia. Az potom previezli narusitela do Vojenskej nemocnice. Lekarske osetrenie zacalo az o 23.50 h, o 1.15 v noci nasledujuceho dna Tautz zraneniam podlahol. V pitevnej sprave sa konstatovalo, ze ani jedno zo zraneni nebolo smrtelne, smrt nastala vykrvacanim a skorym poskytnutim prvej pomoci bolo mozne Tautzov zivot zachranit.

Vysetrujuci prokurator Vojenskej obvodovej prokuratury, kpt. JUDr. Tibor Gaplovsky, ale pripad uzavrel s tym, ze smrti menovaneho neslo zabranit ani poskytnutim vcasnej lekarskej pomoci, co je v rozpore s pitevnou spravou. Na konani pohranicnikov nenasiel ziadnu chybu, vec bola uzavreta s tym, ze vsetko prebehlo podla predpisov.

No a teraz pride gol...

JUDr. Tibor Gaplovsky dnes pracuje vo funkcii... generalneho riaditela a najvyssieho velitela Zeleznicnej policie SR a medzitym povysil na generala. V tejto funkcii pracoval uz za Dzurindovej vlady. A pozrite, ako spokojne vyzera na uradnej fotografii:
http://zelpol.gov.sk/cms/index.php?option=com_content&task=view&id=19&Itemid=29

To len na zamyslenie, aby sme vedeli, kde zijeme.

TOPIC ON

http://www.bratislavskenoviny.sk/74561/doprava/dopravny-podnik-je-pripraveny-na-prechod-na-euro

hneď sa mi bude dnes spokojnejšie cestovať ?

Z historie trate DNV-Marchegg
http://rail.sk/arp/slovakia/history/h111.htm
Mosty na trati Marchegg-Bratislava
http://rail.sk/skhist/mosty/dnv.htm

Za cias zeleznej opony bol samozrejme most zabezpeceny nielen proti neziaducemu prechodu chodcov, ale aj proti neziaducemu prechodu vlaku. Na kolaji v DNV, ktora viedla na Rakusko, musela byt, ako na vsetkych takychto pohranicnych staniciach, trvale umiestnena uzamykatelna vykolajka, ktora sa odomykala iba bezprostredne pred odchodom/prichodom vlaku. O fungovani zeleznej opony viac napriklad na tychto linkoch:
http://www.lahvista.cz/opona/
http://pohranicnik.bloguje.cz/
a zaujimavy pohlad z druhej strany opony http://www.brianrose.com/lostborder.htm

P.S. V predoslom prispevku, pre presnost, som si zmylil link pri druhej fotografii - nejedna sa o skochovicky, ale o kacovsky most. Ale to je jedno, je tiez priehradovy.

Myslim, ze zeleznicne mosty a tunely, ak ich profil neumoznuje bezpecne vyhnutie sa cloveka a vlaku, musia byt vybavene ochrannymi ukrytmi. V tuneli sa jedna o tie zname vyklenky, ktore su pre lepsiu viditelnost vyznacene zvazujucimi sa bielymi pruhmi - tam, kde sa biely pruh dotkne zeme, je vyklenok. Na moste zase su to take zarezy, ktore trcia do priestoru prec od kolaji, ako ich vidno napriklad tu (hanusovsky viadukt) http://rail.sk/skhist/mosty/image/34.jpg U priehradovych mostov, ako je aj ten marcheggsky, sa da ukryt medzi piliere priehradovej konstrukcie, ako je vidno napriklad tu (most cez Vltavu Skochovice-Mechenice http://www.pacifikem.cz/foto/mosty/v_foto/most_212b_01-239_rat_2007-08-25_01.jpg)

Most cez rieku Moravu na trati DNV-Marchegg bol postaveny v roku 1848, zniceny v roku 1866, opat postaveny v roku 1868, opat zniceny v roku 1945 a jeho sucasna podoba je z roku 1961. Je to priehradovy most, takze chodec sa moze pred vlakom ukryt medzi piliere. Ovsem ako most cez zeleznu oponu nebol projektovany pre pesiu premavku

Zaujimave je, ze napriek vzniku za studenej vojny je to spolocne cs.-rakuske dielo, projekt vypracovala rakuska akciova spolocnost Wagner-Biro, montaz vykonal ceskoslovensky narodny podnik Vitkovicke zelezarny Klementa Gottwalda Ostrava.

ad K3 - nosnosť mosta nad Staromestskou je irelevantná - keď unesie 2xT6, tak 1xK3S uniesť musí, odhliadnuc od toho, že od poslednej rekonštrukcie sa prakticky overilo, že unesie aj 4xT6 (1 súprava v každom smere) bez vplyvu na statiku (čiže návesti prednosti v jazde sú tam už neopodstatnené). Hlavné dôvody na neexistenciu K3S pre BA sú tie, že 1) nie je doriešený trakčný podvozok pod kĺbom (čo je v BA nutnosť), 2) kompetentní sa toho boja, a ako argument uvádzajú, že 3) nie sú na ich vzdialenosti otočných čapov nastavené zdviháky na KP (čo je inak pravda, ale nie je to neriešiteľná prekážka)

Re #94438 Ike: Po slovensky je to most visutý, s mäkkým i, odvodený od slovesa visieť

to bol len vysuty most myslim...

Aha, a cestný most z DNV do Rakúska čo bol kedysi, v ktorej vojne a koho "úsilím" padol?

Tak to je potom zaujímavé, že tento jednokoľajný most všetky vojny aj režimy prežil. ? To tam teda vlaky od r. 1848 jazdia nepretržite?

Re #94436 Valec: Aha, a u nás za prechádzanie po koľajách aká môže byť výška pokuty asi? Na električkové koľaje sa také niečo asi nevzťahuje, však? ?

Ale ako som si (ne)stihol všimnúť, neviem odhadnúť, či by na tom moste mal človek kam uhnúť, keby si zle vypočítal, že zrovna vtedy by tade išiel aj vlak... ?

Samozrejme nerátam možnosť skočenia do rieky...

Ad 2. Jediné, čo ťa môže postihnúť je pokuta za prechádzanie po koľajach (čo v Rakúsku môže byť riadna pálka).

1; Tá trať existuje už od roku 1848. Má aj historické prvenstvo, po nej totiž prišiel v spomínanom roku vlak z Viedne. Bol to prvý parný vlak nielen na tejto trati, ale aj na území Slovenska vôbec.
V období socializmu bola zrejme kontrolovaná, už len preto, že bola v hraničnom pásme.

TRAŤ Z DNV DO MARCHEGGU

Už dávno ma fascinuje a prekvapuje, že z DNV sa dá dostať do Rakúska, ale iba vlakom mostom po jednej koľaji (kde nie je miesto na chodník).

A teda pešo, bicyklom, autom či autobusom sa do Rakúska dá dostať IBA z Petržalky, resp. Jaroviec...

Viem, že z DNV sa plánuje most pre peších a cyklistov (neviem, či nakoniec aj pre autá), ale to dožvie kedy nakoniec bude...

OTÁZKY:

1; Poznáte niekto stručnú históriu tej trate? Napr. v 80-tych rokoch minulého storočia už existovala? Ak áno, jazdili tade nejaké "ostro kontrolované" vlaky občas? Na vlaky.net som k tomu akosi moc nenašiel...

2; Teraz, keď už je Schengen, dalo by sa tade teoreticky (riskantne) pešo prejsť? Alebo je to tam nejak strážené či inak zabezpečené? Viete o niekom, kto to skúsil a ako to dopadlo?

3; A pred Schengenom, keď sa mohla prejsť štátna hranica na OP len cez hraničné prechody, bol ten most nejak zabezpečený proti pešiemu prechodu?

garantujem ti ze ik280 coskoro koncia, 4958 dojazdila dnes, 4945 myslim v piatok a 4947 konci STK v polke februara, ak sa ovsem dovtedy nepokazi... a dat do pucu zhnity ikarus by bolo dost financne narocne

Re #94411 záchranár: vo vozovni hrobonova sa nachadzaju dva historicke 9Tr, 53 ktory je kompletne zrekonstruovany a 152, ktory je na tom horsie ako jeho kolega, mierne chyta hrdzu no pokial viem tak pojazdny je

Re #94414 Ondro: ako historicke vozidla z radu ik280 by mali byt podla oficialnych informacii uvedenych aj tu na stranke dedusko 2881/II a 4940, co viem tak 2881 ma prasknuty ram a 4940 je pojazdna ale tiez by potrebovala rekonstrukciu, kazdopadne na rekonstrukcie tychto vozidiel do dobreho stavu DPB nema peniaze...

Re #94416 810zssk: kebyze sa zrekonstruuju vsetky vozidla urcene na historicaky mali by sme co ukazovat, vystavovatelnych elektriciek mame Ganz 104ku, dva BMEŽe 18 a 31, DPMB 38 spolu s vlecnym vozom SGP 135, T2 cislo 215 T3 cislo 275 a K2 317 vsetky 3 v dobrom stave
trolejbusy mame vystavovatelny v podstate jeden a to 9Tr cislo53, a este oerlikon #80 bez vyzbroje cize nepojazdny a moc to nie je na ukazovanie, rekonstrukciu by potrebovali predovsektym sanosy #6505 a 6517, ktore by stali zato zrekonstruovat ich a tiez 9Tr #152
a co sa autobusov tyka vystavovatelna je len RTOcka #236/II, na rekonstrukciu cakaju ŠM11 #3350/II, jedna 706 RO, ktora nie je vedena v evidencii vozidiel, a taktiez Karosy B731 #4079, ktora chyta bronz v podobe hrdze, B732 #8005 plna skolskych lavic ci to ma vnutri a C744 #201 ex 1201 so zlomenym ramom, taktiez jeden ikarus 283 (evidencne cislo si nepamatam, no je vedeny ako vyradeny) a vyssie uvedene dva ik280

Co sa tyka ich rekonstrukcie tak ani jednemu to nehrozi v blizkej dobe, kedze DPB nema prostriedky ani na nove vozy, nie to na rekonstrukcie historicakov, co je velka skoda...

Re #94422 bwd: osobne mi mapy.sk pripadaju prehladnejsie

Re #94425 enumaelish: hniju na nivoch, hrdzaveju a rozpadaju sa, jeden ma vnutri "obchod" s nahradnymi dielmi na SANOSy, podla mna sa budu rekonstruovat ked sa kompletne premenia na prach, vtedy uz nebude co rekonstruovat, takze to nebude moc financne narocna rekonstrukcia

Re #94427 Allredo: take muzeum by bolo velmi pekne, ale nerealne

Re #94431 Solider: raz sa tu rozoberalo nieco take ze v niektorych usekoch trate by oproti sebe nepresli a taktiez ze most nad staromestskou by ich neuniesol, ale to je vsetko len take ze jedna baba povedala, kedysi som sa tu nato pytal ale nechce sa mi hladat ze co mi bolo odpovedane