Discussion Forum › General Discussion

Napadlo mi, že túto striešku by vedel použiť trolejbus (DeGeš, TNS 12, Solaris) odbáčajúci z Jégeho na Trnavské mýto.

Na začiatok by možno stačilo nevyhadzovať peniaze na ... Oh wait, v BA máme PRimátora a oranžová farba na absurdné kruhy na asfalte sa nezaplatí sama (a to je samozrejme len špička ľadovca)

To nenájdu zdroje na spoluúčasť? Tak to potom to naozaj zabaľme a hoďme krach.

Veľmi by ma zaujímalo podľa čoho to rozmiestňujú. Prievozská smer Dolné hony, Pažítková smer centrum. TIPOS Aréna smer Hl. Stanica. Zaujímavé ozaj.

Ma ale zatial nevynasiel stroj na peniaze.

DPB nemá záujem o väčší počet CNG vozidiel z eurofondov?
https://www.noviny.sk/slovensko/1019433-slovensku-hrozi-vracanie-eurofondov-samospravy-by-mali-konat-rychlo

Na zastávke TIPOS Aréna (A) pribudla natrolejovacia strieška.

...ten príjem je na deň, ospravedlňujem sa.

Pre medzinárodné porovnania je chodobným ten, kto má príjem (na osobu) nižší ako 2.15$. Do septembra 2022 to bolo 1.90$.

Pre národné účely si každý štát určuje svoje vlastné kritéria. Pre akademické účely sa používa aj koncept mnohorozmerného indexu chudoby, kde sa zohľadňuje bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelanie,...

"Na Danka".

Ja by som sa nestazoval. Prazdne mesto, tak by som si uzil so svojou 4x4 (kym by som to nedal do najblizsieho stlpa )

Pre tento rok nestraš, nemáme ani funkčné električkové pluhy...

mne chyba, ja by som ten sneh vcelku uvital.... a ak aj nie sneh, tak aspon to co bolo pred tyzdnom, teda ze cely den aspon trocha mrzlo a nie ako teraz, ze vsade kde stupim je nejake blato.....

Príklad: "Predám" svoj čas, povedzme 8 hodín, za "výplatu" povedzme 100 Euro v čistom. O tom, čo sa robí zo zvyškom peňazí, ktoré si vezme štát, teraz nebudeme debatovať. Z tých 100 Euro si dovolím kúpiť si u niekoho službu a/alebo produkty, ktoré by som za tých 8 hodín sám nedokázal vyprodukovať, lebo na to nemám znalosti, alebo potrebné priestory alebo vybavenie (pôdu, materiál, náradie, dielňu, a pod.). Nejde o to, že by som musel svoj čas predávať. Teoreticky by som nemusel. Len by som si musel inak zabezpečiť veci, ktoré vnímam ako potrebné pre pohodlný život. Mohol by som si sám za ten istý čas, ktorý "predávam" zabezpečiť to isté, čo som si kúpil? V rovnakom množstve a kvalite? Nie. 1. Nedokázal by som to spraviť tak kvalitne a 2. Ak by som to aj dokázal, tak zistím, že som na tom v najlepšom prípade rovnako, ale učite nie lepšie, než keby som predal ten čas za peniaze. V mojom prípade si iba za časť peňazí, ktoré získam "predaním" môjho času môžem kúpiť niečo, čo by som sám robil dvojnásobok "predaného" času a ešte mi veľká čas tých peňazí zostane na iné veci. Som chudobný? Nepripadám si. Peniaze nevyhadzujem na nový mobil alebo oblečenie, ktoré nepotrebujem. Takisto ich nevyhadzujem na "rozkoš" a rôzne rozmary. Vyhadzujem ich na iné veci? Isteže. Mám z nich niečo? Mám. Koníčky. Môžem si ich dovoliť.

Istým spôsobom sú. Majú plno času, robia deti, užívajú si života bez starostí zo vstávania a denného dochádzania do práce a či dosť zarobia, žijú doslova "zo dňa na deň". Neplánujú nič, proste prežívajú. Z istého uhľu to možno označiť aj tak, že nie sú chudobní. Je to síce silne pritiahnuté za vlasy a v rozpore "bežného chápania" chudoby, ale dovolím si povedať, že to nie je len iné vnímananie sveta, ako píše Qwertzuiop v #251952, ale že je to nesprávne vnímanie sveta. Nechcem sa púšťať do sémantických debát o význame slova chudoba. Takisto nechcem teraz podsúvať prekútený argument len na to, aby som ho roztrhal, lebo to je argumentačný faul. Ale ak som to pochopil správne, v zmysle vnímania "ľavicovo - socialisticky triedneho", tak najbohatší ľudia musia byť bezďáci. Pochopil som to sprváne? Lebo priznávam, že svojim spôsobom naozaj sú. Jedného takého poznám. Vysmieva sa policajtom, že sú panáci a nič mu nemôžu (čo je pravda, lebo zákony neporušuje), žije zo dňa na deň, bez zodpovednosti za čokoľvek. Nie je "otrokom" v zmysle že by "musel" chodiť niekam do práce a zarábať. Je slobodný. Ekonomicky určite. A teraz si položme otázku: Akú kvalitu života má? Akú kvalitu života majú osadníci? Taká "sloboda" je opačným extrémom "konzumu", kedy niektorí ľudia makajú ako blázni, len aby vyhadzovali peniaze za produkty a služby, ktoré nepotrebujú, ba dokonca z nich nemajú ani žiaden úžitok, len ďalšie starosti a náklady s nimi, resp. "úžitok" z daného produktu alebo služby je krátkodobý a rýchlo vyprchá. Workoholici, ktorí sa idú uštvať v práci, pričom rodinu buď nemajú, alebo od nej vyslovene "utekajú", čím potenciálne škodia aj ostatným členom rodiny (záleží na tom, ako to ostatní členovia rodiny vnímajú a či im to vlastne náhodou nevyhovuje - takú rodinu by som chcel vidieť, to budú ešte väčší exoti ako osadníci). Kvalitu života takého človeka by som tiež nechcel mať. Hoci môže byť materiálne bohatý. Čo z toho reálne má? Jeho materiálne vnímanie sveta môže byť onálepkované ako nesprávne. A nikto s tým problém mať nebude. Väčšina ľudí tak žiť nechce. A rovnako si dovolím onálepkovať aj opečný extrém. Väčšina ľudí nechce mať "sobodu" ktorú majú osadníci alebo bezďáci. Mne je jedno o aký extrém sa jedná, či už "pravicový" alebo "ľavicový" (ak to chcete škatuľkovať podľa týchto nálepiek), lebo je to falošná dichotómia. Väčšina ľudí si vie nájsť rovnováhu medzi extrémami. A sú aj takí, ktorí sú bližšie jednému či druhému extrému. A vždy budú pindať, ako sa majú zle, lebo od prírody sme "naprogramovaní" sa furt sťažovať. Označiť všetkých za "chudobných" aleob "bohatých", resp. dať hranicu medzi tieto dva pojmy ako pevný bod na okrajoch spektra, resp. blízko nich, odmietam. Každý si ten bod určí sám pre seba. Tvrdiť, že sú iba dva pohľady na "chudobu" je rovnaké, ako tvrdiť, že sú iba dva typy ľudí: paraziti (žijúci zo spoločných prostriedkov ktoré vytvára spoločnosť) a vykorisťovatelia (držitelia väčšiny kapitálu, ktorí "ekonmicky zotročujú" masy). Iba tieto dva extrémy nestačia, taká spoločnosť by sa rozpadla do anarchie. Musí byť "stredná trieda". Kam spadá väčšina ľudí. Drvivá väčšina ľudí. Označiť niekoho, kto vymieňa časť svojho času za peniaze, za ktoré si môže dovoliť kúpiť produkty a služby za chudobného, je extrémne a nesprávne. Označiť niekoho, kto nevymiaňa časť svojho času za peniaze, za ktoré si môže dovoliť kúpiť produkty a služby za bohatého, je extrémne a nesprávne. V 20. storočí boli rôzne "experimenty" v budovaní utópií. Ako to dopadlo vieme.

Pamätám si predpovede deň predtým, ktoré pre BA dávali dážď, iba jeden model (myslím Aladin) počítal aj s možnosťou sneženia, preto som tak tajne dúfal, že by to mohlo vyjsť, čo sa nakoniec podarilo aj vzhľadom na to, že zrážok bolo podstatne viac.
S vyššou pravdepodobnosťou takýchto hraničných situácií v súčasnosti je to samozrejme pravda, lenže tých faktorov je tam viacero. Od spomínanej kalamity sa u nás už podobná výška snehovej pokrývky u nás nevyskytla, naopak, zimné mesiace u nás sú prevažne zrážkovo podpriemerné. Takže ono je to skôr udalosť, aká sa opakuje raz za dekádu, ale trend v nasledujúcich rokoch sa vzhľadom na neustálu zmenu klímy jednoznačne určiť nedá. Podobná situácia môže nastať aj v apríli (vyše 10 cm snehu 19. apríla 2017).

Ľudia, nestačilo už?

Ten spor je bezpredmetný keďže každá strana používa to isté slovo v rôznych významoch: existuje všeobecný pojem chudobný ako niekto, kto má nižší príjem (z akéhokoľvek zdroja), a Andy27 používa vlastnú definíciu - ako niekto, kto nemôže prežiť bez príjmu z nájomnej prace. Nie som si istý, či to naznačuje jeho marxistické preferencie, okrem toho, že hranie sa so slovami a pridávanie nových významov je určite ľavicovým trikom.

Áno, vtedy to zasiahlo len krajný západ teda hlavne Bratislavu. Ostatné Slovensko nemalo ani vločku. Pamätám si ako som dočisťoval ulicu a firemné parkovisko a partia Oravákov si robila srandu, že aha napadlo 5 cm snehu.
Tak som im odpovedal, že nech si otvoria kufor rád sa s nimi o ten sneh podelím, keďže u nich nie je ani vločka.
Vždy sa smejem na správach napr. z tej Oravy, keď je reportáž ako majú veľa snehu a že už nie je kam odpratávať. Tak si hovorí, že im doprajem, lebo majú vždy plnú hubu rečí ako sú nad vecou a že nejaký meter/dva snehu pre Oravu nie je problém.

Ani v tomto prípade (30.1.2015) nešlo o tuhú zimu, totiž intenzívny dážď sa zmenil na sneh len nq západe Slovenska cca po Galantu. Práve na hranici 0 °C vo výške bývajú zrážky najintenzivnejsie, takže za krátky čas napadlo veľmi veľa snehu. Podobne ako v 2021 v Madride. Je to typický prejav klimatickej zmeny: všetky zrážky padajú vo forme dažďa, ale občas sa nájde situácia, ale aj to len regionálne, že sa práve prehupne teplota crz 0, a keďže je pre teplejšiu klímu viac vodnej pary aj v zime, vypadne to vo forme snehu. Takéto kalamity majú práveže o niečo vyššiu pravdepodobnosť v novodobých zimach (náhle veľa snehu bez vetra, a pri teplote okolo 0).