Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja teóriu ovládam, dôvod vzniku L16 poznám. Lenže keď vznikla, mala 2x toľko spojov ako L6! Dnes je to len akési linkové torzo.

Re #713 Miro: Lobbovať za zriadenie nových druhov lístkov môžeš, ale 24-hodinový nechaj na pokoji. S maximálnou vážnosťou hovorím, že v prípade zrušenia 24-hodinového lístka ma s najväčšou pravdepodobnosťou už viac nikto v Žiline neuvidí. Presne tak, ako ma nikto nedostane v dopravnej veci do Bystrice. Ja za každú jazdu zvlášť platiť nebudem!

A to je človek povinný si to drahé puzdro kúpiť tiež?

Neviem, nakoľko je 24hod. lístok užitočný. Rád by som videl štatistiku, koľko sa ich predá. Ja by som považoval za užitočnejší lístok na 2 alebo 4 jazdy, prípadne papierový na 10 jázd, aby si ho mohol kúpiť aj ten, kto je raz za život na týždeň v Žiline a nevyplatí sa mu kúpiť si čipovú kartu s 10 jazdami.

To je síce už mimo Žiliny, ale zišla by sa aj zastávka v Rajeckých Tepliciach pri kúpalisku, aspoň v lete. Vlak tade prechádza, občas tam niekoho zrazí, ale zastavuje až na dosť vzdialenej stanici.
Niektoré zastávky na železnici sú fakt zaujímavo umiestnené, napr. zastávka Brodno je ďaleko za obcou, pričom železnica ide stredom obce. Pritom aj tu by železnica mohla ideálne nahradiť autobusovú L22...

Videl som reportáž z nejakej súkromnej lokálnej železnice v Nemecku, kde rušňovodič nielen obstará celú prevádzku motorového vlaku, ale na konečnej ho aj poupratuje ?

L16 vznikla preto, že z Hájika do centra vraj cestuje viac ľudí než z Vlčincov, to sa dá chápať, ale L6 fakt mohli zrušiť a jej kapacitu presunúť na L7/17.

Súhlas, len by bolo dobré túto železnicu aj viac integrovať do MHD. Ak totiž chcem napr. cestovať z Bytčice do mesta na stanicu, musím si kúpiť lístok ŽRIDS, ale ak idem s MHD, musím si kúpiť iný lístok, aj keď cena je rovnaká. Podobne je to zrejme aj s jazdami do čipových kariet. Ak teda budem mať v čipovej karte len jazdy na železnicu, nemôžem ich využiť v MHD a naopak. Pravda, môžem si dať nabiť jazdy také aj onaké, ale je to komplikácia, ktorá cestujúceho odrádza.

Okrem toho cestovný poriadok železnice je taký riedky, že až hrôza... v prípade zriadenia tebou navrhovaných zastávok (vyzerá to rozumne) by bolo potrebné zahustiť cestovný poriadok aspoň v úseku po Bytčicu, prípadne po Lietavskú Lúčku, aby sa to trochu začalo podobať na MHD a na to, ako to Juraj vysvetľoval vlani v ŽTV, že to bude čosi ako električka, len to nebude poháňané elektrinou.

Že si Rajecká železnica od zavedenia ŽRIDS získala viac cestujúcich, si vysvetľujem len a len tým, že sa podstatne znížila cena na dlhších úsekoch, napr. zo Žiliny do Rajca asi o tretinu oproti ZSSK aj SAD. A v kombinácii so zľavou pri zakúpení čipovej karty je to ešte výraznejšie. Na krátkych úsekoch naproti tomu zdražela, napr. v úseku Žilina - ŽA-Záriečie. Chápem to ako snahu o zjednotenie cestovného v MHD a na železnici, ale tým naopak cestujúcich v rámci mesta čiastočne stráca, pretože zastávky MHD sú predsa len dostupnejšie.

Zavedenie ŽRIDS je podľa mňa dobrým krokom, ale ešte je čo integrovať... ?

Na rajcianke je to ešte zaujímavejšie: Keďže tam platí tarif ŽRIDS aj ZSSK, tak tam je vždy sprievodca, ktorý kontroluje lístky ZSSK a často aj revízor DPMŽ. To by nestačilo, keby tam chodil jeden z nich? ?

Áno, mrzí ma to, na tú chybu ma už skôr niekto upozornil. Čoskoro ju opravím.
K 2.8. bude nový plánik na svete.

Mňa osobne L7 a 17 ako také neiritujú. Skôr ma zaráža, že vznikli bez toho, aby sa hýbalo s L6 a 16 - to skôr tieto linky považujem za také, ktoré dnes už účel neplnia. Ak sa mýlim, vyveďte ma niekto z omylu.

Vladimír:
Neviem či dobre sťahujem, ale na plániku liniek MHD zo 6.7.2004 mi naskakuje na konečnej na Solinkách aj L5 a L7. Predtým som si ich tam nevšimol.
Po 2.8.2004 bude treba asi poopraviť aj L5 a L15.

Niektorých diskutujúcich irituje zavedenie L7 a L17, nazývajú ju vyhliadkovou linkou a podobne. Hoci má asi 35 zastávok, rád by som vedel ak je vyhliadková, či niekto sedel v trolejbuse počas celej trasy. V Žilinskom večerníku dňa 27.4.2004 riaditeľ DPMŽ v článku „Štyri muchy jednou ranou“ dostatočne vysvetlil opodstatnenosť zokruhovania trolejbusovej dopravy a zavedenie týchto liniek. Pre ozrejmenie pamäti citujem z článku 8 najväčších zdrojov a cieľov na týchto linkách:
- Hájik (HA), ráno ako zdroj, popoludní ako cieľ;
- Centrum pri Polícii s dochádzkou do úplného centra len niekoľko 100 metrov;
- Hliny VII (H7) ako cieľ školopovinnej mládeže v základných mestských a cirkevných školách, internáty vysokoškolákov a byty vysokoškolských učiteľov;
- Ľahký priemysel pod Solinkami (SO), kde sú stále väčšej miere zamestnaní aj obyvatelia Hájika;
- Solinky (SO) ako jedno z najväčších sídlisk, naviac rozširované individuálnou bytovou výstavbou smerom na Bytčicu;
- Žilinská univerzita (ŽU) už najnovšie aj so svojim rektorátom;
- Vlčince (VL) ako zdroj cestujúcich do centra a späť i s priľahlými možnosťami zamestnania na Košickej ceste;
- Centrum mesta (CZ) so železničnou a autobusovou stanicou;
Toľko na vysvetlenie z článku riaditeľa DPMŽ.

Na základe tejto potreby dopravní odborníci v DPMŽ pripravili tieto linky. Tu treba pripomenúť, že sú prepojené priemyselné zóny na Košickej a Rajeckej ceste, ktoré sú pre obyvateľov Vlčiniec, Soliniek a Hlín dostupnejšie. Už nespomínam možnosť kratšieho cestovania medzi sídliskami, ale aj možnosť prepojenia Soliniek s nákupným centrom Tesco.
Nikto nikomu neurčuje, že ak má linka č. 17 konečnú na Hájiku, tak má na Hájik cestovať napríklad zo železničnej stanice cez Vlčince a Solinky. Táto linka má svoje poslanie po celej svojej trase ako je uvedené vyššie.

Na prirovnanie tohto argumentu uvediem príklad:
Z Bratislavy do Košíc môžeme cestovať vlakom cez Žilinu za 4.50 hod., ale aj cez Banskú Bystricu rýchlikom Horehronec za 7.32 hod. Ak sa poveziem tým druhým rýchlikom tak nebudem nadávať prečo ide takou trasou a tak dlho. ŽSR vyšla v ústrety cestujúcej verejnosti, aby aj z týchto horských a exentricky položených oblastí mali ľudia spojenie z Košicami a Bratislavou.

31.júla skončila ponuka DPMŽ cestujúcim, dokedy si mohli so zľavou vymeniť staré čipové karty za bezkontaktové, ktoré majú platnosť do konca tohto roka. Počas mesačnej zľavy si mohli cestujúci vymeniť kartu a namiesto pôvodných 149,- Sk zaplatili 99,- Sk, s podmienkou nabitia najmenej 150 ciest. V ten istý mesiac DPMŽ urýchlene upravil (zvýšil) cestovné pre predplatiteľov čipových kariet, kde napríklad pôvodný jednopásmový lístok na 150 ciest stál 975,- Sk a po úprave cestovného už 1 020,-Sk. Puzdierko z plastu na čipovú kartu ďalších 9,- Sk.
Je chvályhodné, ak DPMŽ zavádza novinky pre cestujúcich, ale nie na úkor cestujúcich. Teraz sú bezkontaktové označovače po dva kusy umiestené v kĺbových trolejbusoch a v malých trolejbusoch je jeden. Kontaktné čipové karty mohol DPMŽ ešte ponechať v užívaní aspoň dva roky a pomer označovačov vo vozidlách postupne zmeniť v prospech bezkontaktových.

A nehrdzavejú len trolejbusy. Aj niektoré trakčné stĺpy sú už značne skorodované a potrebovali by nový náter. Vladimírovi som poslal foto z Ul. Vojtecha Spanyola, kde vidieť tieto skorodované stĺpy.

Veľmi pekné úvahy. Akurát ma napadlo, že to, čo v treťom odstavci tak podrobne vysvetľuješ, by som jedným výrazom označil "zastávka na znamenie". V iných mestách celkom bežná vec aj v prevádzke MHD. Už dávno som sa chcel spýtať, prečo v Žiline zastávky na znamenie neexistujú. Moje skúsenosti poukazujú na to, že ich treba ako soľ.

re #699, jozef: ano, ked sa chce, tak sa vsetko da a rad by som podobnu vec videl aj na rajcianke.
v cesku to uz dost dlho a bez problemov funguje, nazyva sa to s-provoz.
namiesto nezmyselneho rusenia trati mohlo byt taketo opatrenie. naco je pri samostatne iducom motorovom voze vlakveduci? to mi pripada tak, akoby bol rusnovodic nesvojpravny... jeden je tam nadbytocny, alebo sa mylim? na co je predpis zsr d3? v sucasnom zneni na prd, pretoze nic nezjednodusuje, ale naopak komplikuje. ked dokaze vodic sad zabezpecit kompletnu obsluhu autobusu, tak nevidim jediny rozumny argument, preco by to neslo u zeleznice. len treba prestat s tou nezmyselnou prezamestnanostou a zlou organizaciou a delbou prace jedneho cloveka medzi piatich ludi.

V júni som išiel okolo a nič sa tam nerobilo a pravdepodobne sa nič robiť nebude. Stavby na železnici sú pozastavené, napr. aj predĺženie 2. nástupišťa. Musí sa čakať asi na zázrak, aby tam napríklad aj v rámci údržby zvršku vysypali zopár vagónov štrku a položili naň aj vyradené betónové platne.

Nesúhlasím s tebou, či táto zastávka bude atraktívna. To by sme si mohli opýtať či sú atraktívne aj zastávky Porúbka, Žilina-Zariečie alebo niektoré iné. Ja mám na túto trať trochu iný názor. Od Bytčice do železničnej stanice Žilina vedie táto trať v intraviláne mesta Žiliny. Vlak v tomto úseku by sa mal správať ako mestská doprava. Ja by som navrhol vytvoriť na tomto úseku okrem zastávky Žilina-Solinky, aj Žilina-Váhostav a Žilina-Nová Žilina (križovanie s Bratislavskou cestou). Vlak prechádza priemyselnou zónou a podstatne rýchlejšie prepraví cestujúcich do zamestnania ako MHD.

Na niektorých lokálnych rakúskych železniciach cestujúci ak chce vystúpiť, stlačí tlačidlo, ktorým dá pokyn strojvedúcemu, že chce vystúpiť. Pre informáciu cestujúcich sú vo vozni nad kabínou strojvedúceho dve signalizačné tabuľky, jedna zelená a druhá červená. Po stlačení tlačidla namiesto zelenej sa rozsvieti červená s textom, že vlak na nasledujúcej zastávke zastaví. Strojvedúci sleduje trať, a v prípade ak vidí na zastávke cestujúceho, tak vlak zastaví. Všimol so si, že aj on obsluhuje informačnú tabuľku o zastavení. Pri nízkych rýchlostiach lokálnych tratí (30 – 40 km/hod) nie je problém vlak pohotovo zastaviť. Vlak bol v skutočnosti jeden vozeň, nebol tam sprievodca, cestujúci nastupovali prednými dverami a rušňovodič im predával cez okienko lístky, prípadne lístky kontroloval.

Takýmto spôsobom by som si predstavoval riešenie dopravy v traťovom úseku Bytčica – Žilina. Nepredpokladám veľkú časovú stratu, lebo v priemyselnej zóne by nastupovali a vystupovali prevažne len v robotníckych spojoch. Cestujúceho si treba vážiť, tam kde je dnes jeden neskoršie ich môže byť viac. Čo sa týka „atraktivity“ budúcej zastávky Žilina-Solinky, myslím si že by ju využívali cestujúci aj na návštevu termálnych kúpalísk, niektorí aj do zamestnania, návštevy príbuzných, prípadne aj žilinskí študenti Gymnázia v Rajci.

Áno. Túto zaujímavú skutočnosť sme si všimli aj pri návšteve trolejbusového depa v júli tohto roku. Žilinu mám rád, no nemôžem nevidieť, že tej hrdze je skutočne veľa. Zatiaľ som nenašiel uspokojivé vysvetlenie tohto javu.
Mimochodom, PRÁVE TERAZ som si dopozeral nejaké foto s detailmi hrdze a následne som klikol na fórum... a čo nečítam...

niektore zilinske trolejbusy uz pekne hrdza zerie