Reakcia na: Jakub #2236:
Dakujem. Konecne slova uznania aj priamo zo Ziliny, nielen z PO a BA 
Mimochodom, skonstruoval som pokusne zilinsku trolejbusovu siet so siestimi linkami o nizkych intervaloch (na jednej linke 10' spicka-15'sedlo, na troch linkach 12' spicka-15' sedlo, na dvoch linkach 20' spicka-30' sedlo). Na celej sieti je tak spickovy prelozeny interval do 12 minut na jednej strane ulice, okrem DPMZ a Carrefouru (tam 20 min.int.). Viac ako polovica siete ma interval pod 7,5 minuty. Useky Obchodna, Jasenova-Smrekova a Policia-Zel.stanica-Stefanikovo nam. dokonca interval kratsi ako 4 minuty. Ak ma niekto zaujem, na poziadanie vystavim.
Papyr
V meste A mali neprestupnu tarifu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa A". To znamenalo zaroven, ze mali vela liniek, smerovanych skoro odvsadial vsade, ale na vacsine liniek mali hodinovy interval (nazvime to "trasovanie A"). Cestujuci boli zvyknuti a nevadilo im to, pretoze vacsina jazdila do svojho ciela priamo a len mensina platila za prestup. Jediny problem spocival v tom, ze ked ti autobus v meste A usiel, na druhy si cakal hodinu. V lepsom pripade si sa mohol pokusit dostat sa do svojho ciela niekde s prestupom, priplatil si si a meskal si v konecnom dosledku len pol hodiny, nie celu. Ale vzhladom na to, ze to tak bolo vzdy, ludia velmi nereptali.
V meste B mali tarifu prestupnu casovu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa B". To im umoznilo orgazovat linkove vedenie tak, aby do kazdej ulice, sidliska, stvrte viedla pokial mozno len jedna linka (len obcas dve, tri) s enormne kratkym intervalom, z ktorej sa v centre v pripade potreby prestupovalo na ostatne linky (tiez s enormne kratkym intervalom), takze sa skoro vsade cestovalo na prestup (nazvime to "trasovanie B"). Cestujucim to nevadilo, za prestup neplatili, dokonca aj drzitelia jednorazovych listkov papierovych, casovo obmedzenych to vdaka kratkym cakacim casom stihali a nemuseli si cvaknut dalsi. Ked ti usiel spoj, pockal si si 5-6 minut na dalsi, potom na prestupnej zastavke si stihol dalsi spoj druhej linky a celkove meskanie cinilo nie 60, ani 30, ale tych 5-6 minut. Ludia z mesta B boli nadseni. Ked v meste B boli na navstevu dopravaci z mesta A, boli tiez nadseni.
Tak a teraz od teorie k praxi:
Zilina mala ambicie stat sa vzorovym "mestom B". Za pojem "trasovanie B" si dosad povodnu ideu AVTD. Lenze v roku 1999 napadlo Dopravny podnik zaviest v Ziline "tarif A"! Co nastalo? Vznikla linka 7, potom 16, 15, 17... a zilinske trasovanie sa pomaly ale isto meni na "trasovanie A"! Ale to uz nie je AVTD! Vidime, ze zavedenie "tarifu A" vyvola vznik "trasovania A". Zilina mala byt mestom B, ale coraz viac sa z nej stava mesto A.
Ale podla oficialnej verzie, ktoru zastavas asi aj ty, mate v Ziline "trasovanie B" a "tarif A".
Zatialco v Presove je a vzdy bolo typicke "trasovanie A". A je tam "tarif B" (v JCL az pri najblizsom zdrazeni). Vacsie mesto so starsou a rozvetvenejsou trolejbusovou sietou ma len 3 solo trolejbusove linky a 3 klbove (pricom este dve z tych troch idu 90% trasy spolocne). Cize aspon v trolejbusovej scheme je v Presove paradoxne podstatne viac vidiet "trasovanie B", cize system podobny povodnej zilinskej AVTD, nez v Ziline!
Presov mal byt mestom A, ale pomaly sa stava mestom B aj bez proklamacii.
Oboje je trosku nelogicnost, ale ktora varianta je viacej user-friendly?
trasovanie A a tarif B, alebo
trasovanie B a tarif A?
Pre uplnost: zavedenie trasovania B stazuje v Ziline okrem tarifu este aj okruhovost siete, resp. nedostatok klasickych konecnych. Su len dve: DPMZ a Hajik, naviac obe v tej istej oblasti. Vsetky ostatne konecne su zaroven medzilahlymi zastavkami.