Problém s novým linkovým vedením vznikol v roku 2004 po prepojení sídlisk Solinky a Vlčince. Bolo potrebné zapracovať do nového linkového vedenia nielen spojenie uvedených sídlisk, ale aj priame napojenie železničnej stanice (centra) a internátov na Hlinách so Žilinskou univerzitou. Od roku 2004 sa potom zaviedli protismerné linky 5/15 a 7/17, ktoré tento problém riešili len čiastočne. Linky 7/17 však nedostatočne riešili dopravu z centra k ŽU, a preto sa prešlo k NKTD, kde L13 dostatočne zabezpečila obsluhu ŽU. V NKTD sa podarilo rozťať tento gordický uzol ŽU, ale v širších súvislostiach to však vyvolalo nespokojnosť s novým linkovým vedením, a to v prevažnej časti cestujúcich na všetkých žilinských sídliskách. Základný problém v linkovom vedení je stále ŽU, ktorý sa snažia mnohí vyriešiť, naposledy to bol aj návrh od Valca.
Vladimír
V Nitre napr. donedávna existovala L35, ktorá bola tiež len "číslom pre dojazd do garáže". Tam bol len ten rozdiel, že do garáže premávala len z centra a do centra voz došiel pod svojím číslom. Samozrejme, prečíslovávanie linky v priebehu spoja malo tiež svoje úskalia.
Naopak, ešte v minulosti, keď som býval v Prešove som uvažoval s dojazdovou linkou (pracovne som ju nazval "G" ako garáž), ktorá by síce mala možno aj 15 rôznych trás, ale všetky by mali jedno spoločné - šlo by o najkratšiu a logickú trasu do vozovne. No a žilinský DP s podobným nápadom prišiel tiež, akurát že to označil ako linku č. 1.
V Košiciach napr. tiež električky z konečných berú do vozovne cestujúcich, akurát, že tam to neoznačili ako žiadne číslo a na transparente iba svieti "najkratšou cestou do vozovne". Skrátka, myšlienka je stále tá istá, len spôsoby realizácie sú odlišné.