Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Sú to motorové jednotky radu 840 (pozri napr. http://zmrail.webpark.sk/840_0.jpg). Jazdia od decembra 2003. Konkrétne napr. prichádza ráno o 7:15 do Žiliny ako zrýchlený vlak zo Zvolena vez BB a o 7:17 pokračuje ako osobný vlak do Čadce.

Čo sa týka L5 a L15 na Matici slovenskej nemôže byť prehustenie, lebo sú tam na vysunutej otočke len tieto dve linky. Prehustené je obratisko na Fatranskej, kde po rekonštrukcii zostala len jedna stopa. Zmena má byť od 2.8.2004. Pôjdem sa tam pozrieť ako to dopraváci vyriešili.

Prepojenie sídlisk Vlčince a Solinky trolejbusovým vedením a následným zokruhovaním niektorých liniek bude dlho predmetom diskusie. V tomto roku uplynie 10 rokov od spustenia trolejbusovej dopravy. Aké to bolo jednoduché, keď sa otvárali jednotlivé trate. Bola otvorená nová trať a linka dostala číslo a z bodu A do bodu B začala premávať. Za posledných desať rokov sa však v meste postavila hustá sieť zatrolejovaných ulíc, ktorá umožňuje množstvo kombinácii. Ak pribudnú v budúcnosti ďalšie zatrolejované úseky, napr. k závodom Hyundai/Kia, predĺženie L1 z Kvačalovej k Novému cintorínu, napojenie na sieť mestskú časť Bánová, trolejbusová trať do Bytčice (Lietavskej Lúčky), prípadne predĺženie z Fatranskej na Rosinskú cestu, toto bude predmetom ďalšej diskusie a ďalších kombinácií. Po spustení nového grafikonu 6.7.2004 sa vyhodnocujú jednotlivé linky a v prípade potreby nič nebráni aby DPMŽ presmeroval alebo zlúčil niektorú linku. Všetko však potrebuje čas, lebo nie je vhodné často meniť linky, lebo napr. aj teraz po poslednej zmene majú cestujúci problémy s niektorými linkami.

1, Zokruhovanie tratí prinieslo priame spojenie Žilinskej univerzity so železničnou a autobusovou stanicou a spojenie s materskými internátmi na Hlinách V.
2, Pri všetkých variantoch treba zohľadňovať ekonomickú oblasť DPMŽ, aby sa strata v hospodárení nezvyšovala.
3, Aj pri intervalovej doprave treba pamätať na to, aby sa nevozil vzduch.
4, Pri jednotlivých návrhoch je potrebné sa odosobniť (napr. porovnaj intenzitu spojov na sídlisku Hájik a Hlín).
5, Na prvý pohľad sú navrhnuté linky jednoduché z bodu A do B, ale keď sa to týka Hájika tak môže viesť po meste aj prekombinovaná linka.

Pozn.: Problém sídlisk Hájik nám je známy, a preto sa riešil aj pri posledných veľkých zmenách liniek MHD. Ako bude vyriešený, ukáže čas.

Sorry, nehnevaj sa, ale to prečíslovanie je ozaj blbosť. Zbytočne balamutiť ľudí, aby si mal tzv. systém. Ľuďom je jedno, či je najkacitnejšou linkou L1 alebo 4, hlavne že vedia kam a kedy to ide.

To, že som hovoril, že niektoré princípy pôvodnej AVTD sa rúcajú, určite som nemal na mysli čísla.

V poslednej vete píšeš o "želanom stave". Myslím, že je želaný len Tebou

Re #658 Miro: Podľa konkrétnej situácie. Niekedy je ako cieľ uvedený posledná zastávka prvej linky, v určitých prípadoch až tej druhej. Podľa toho ako to v damom prípade vyznieva logickejšie.

Re #662 COLOR: Tie vlaky do Rajca dostali displeje v rámci ich začlenenia do ŽRIDS. Vo vlakoch funguje vyhlasovanie zastávok a palubné počítače s displejmi tam montovali pracovníci DPMŽ. Áno, hádaš správne - je to R&G Mielec. Žiadny EMtest.

No v železniciach nie som až tak doma, takže som to nevedel. A do Žiliny teraz už moc necestujem. Niekedy keď tam pôjdem nabudúce, tak sa opýtam. Teraz tam cestu neplánujem.

Displeje maju aj tie 811 ci 812 ci ktore jednotky to v ZA maju... EMtest tusim (mozno Mielec ale pochybujem).

A nielen do Žiliny, ale až do Čadce a Skalitého. A tiež po Červenú Skalu, Fiľakovo a do Košíc... Skrátka prímestské vozidlá...:-)
Chceš aj čísla vlakov?

Aké vlaky majú displeje? Ja poznám akurát potkany, ale nevedel som, že jazdia aj do Žiliny. Niekedy sa tam musím ísť na ne pozrieť.

A čo má ako cieľovú stanicu pri vychádzaní z konečnej - poslednú zastávku prvej linky alebo až konečnú druhej? Lebo ak to je prvý prípad, tak mi to pripomína situáciu, ktorú som zažil na železnici: išiel som z LM do Bytče, mal som prestupovať v Žiline, ale keďže v LM mali všetky vlaky obrovské meškanie, priplatil som si za zmeškaný rýchlik, aby som ten prípoj v Žiline stihol a potom som ho v Žiline čakal, pretože ten meškajúci osobák pokračoval ďalej do Bytče pod iným číslom ?

Aj teraz to tak robia, príde zrýchlený vlak zo Zvolena, na displeji má "Žilina", v Žiline sa nápis zmení na "Čadca" a ihneď pokračuje ďalej ako osobák do Čadce. V CP poriadku sú to dva vlaky, takže nejaký zmätkár môže z neho vybehnúť a kým zistí, že v ňom mal zostať, možno mu aj ujde... ?

A jednou z tých výhod bol aj intervalový cestovný poriadok, ktorý je tiež už pochovaný ?

Tak tu na striedačku vkladáme príspevky, ktoré hovoria vlastne to isté... ?

Pôvodné princípy AVTD sú už pochované. Ako som už napísal, pôvodne mali linky s najnižšími číslami tvoriť kostru MHD s najväčšou prepravnou kapacitou. Dnes sú z pôvodných liniek L1 a L2 doplnkové, aj L3 už nie je tým, čím mala byť, totiž hlavnou spojnicou Soliniek so stanicou. Jej rolu (a vlastne aj rolu L2) prevzala L4. L5/15 je povedzme v pohode, terajší význam L6/16 mi trochu uniká, v podstate len uberá kapacitu L7/17, ktorá má potom dlhší interval. L8 ako tu už bolo povedané je vlastne propagačnou linkou Carrefouru.
Takže kde sú pôvodné princípy, keď L1,2,3 vlastne svoj pôvodný význam stratili?
A ja si naozaj myslím, že to prinajmenšom vyzerá čudne, keď linky s najmenšími číslami (najmä L1 a L2) sú vlastne najmenej dôležité ?
A podľa mňa zokruhovanie MHD je dosť významnou udalosťou, ktorá sa dala využiť na to, aby sa prečíslovaním dosiahol opäť ten želaný stav, aby najnižšie čísla mali tie najdôležitejšie linky.

Presne tak! V propagačných materiáloch k AVTD pred 16 rokmi okrem všetkých výhod nového systému menovite spomínali jedinú nevýhodu - viac prestupov. Lenže viac prestupov znamenalo len zmenu zvyku, nie vyššie cestovné. Pretože kto cestoval pravidelne, za prestupy neplatil. Dnes však áno, a teda je to ústup od pôvodnej myšlienky - aby nenarastalo cestovné, povznikali nové priame linky (vzorový príklad - L7) - čím sa pri postupnom obmedzovaní dopravy MHD - najmä trolejbusová - opäť začína podobať na zmes početných liniek s riedkymi intervalmi.

V čase vzniku AVTD bola tarifa tiež neprestupná, aspoň u jednotlivých cest. lístkov...
Teraz ma napadá, že o tom to vlastne je, podstatný podiel tržieb je od pravidelných cestujúcich a v čase AVTD títo používali časové predplatné lístky, takže ten prestup až tak nebolel. Teraz aj u predplatných lístkov (čipových kariet) každý prestup znamená novú jazdu.

Sorry, bola to reakcia na #642 Miro.

Myslím, že už len základom myšlienky sa zhodneme. Rovnako (ako to mimochodom veľmi pekne vystihol Miro v #648) zastávam názor, že sa v ostatnom čase linkové vedenie trochu "vymklo z kontroly" a pôvodné princípy AVTD sa rúcajú. Osobitne by som okrem iného ako dôvod videl aj prechod na absolútnu neprestupnú tarifu v MHD, ktorá priamo vyžaduje zriaďovanie ďalších liniek.

Preštudoval som si Tvoj návrh, ale zatiaľ sa ešte nejako záväzne nevyjadrujem, pretože od jeho pochopenia prešlo len pár minút a musím si to všetko rozmyslieť.

Najprv sa mi veľmi nepozdávalo spojenie ŽST a ŽU cez Bôrik a Solinky, ale potom som si overil, že navrhované riešenie by bolo iba o dve minúty dlhšie ako súčasné spojenie s L17.

K veciam, ktoré by som Ti predbežne vytkol, toľko:
- nemáš spojenie internátov ŽU Hliny s vlastným areálom ŽU Veľký diel (dnes zabezpečujú 5/15 i 7/17)
- predimenzovanie dopravy po Tajovského (5 min. interval klbákmi v špičke?)
- obmedzenie dopravy na Hlinách - L4 - jediné spojenie ŽST s Hlinami - mimo špičky len raz za pol hodinu?
- Vlčince majú mimo špičky 5 spojov za hodinu na Štúrovo nám. (pritom nepreložiteľné 20+30 min. interval), ale len 3 spoje na Žel. stanicu a Hurbanovu (tiež nepreložiteľné 30+60 min. interval), čo považujem za silnejší vzťah.

Uznávam, že 20 min. mimošpičkový interval na Hájiku je neatraktívny, ale Tvojho riešenia s 10 min. intervalom som sa až trochu zľakol

Dúfam, že sa Ťa moje pripomienky nedotkli Skús reagovať - protiargumentovať a možno k niečomu dospejeme.

Prispevok #635 je tvoj, Vlado, nie Mirov

Práve v diskusii na MD.sk sme riešili, že ten "celkom dobrý zdroj" asi niečo poplietol a s najväčšou pravdepodobnosťou sa o Solarisoch neuvažuje. Nízkopodlažné trolejbusy budú, ale nikde nie je napísané, že to bude Solaris.

Re #641 LUK: Toto by bolo fakt na osobné rozprávanie - je to totiž zložitá história Väčšina vozidiel už má displeje, ale na niektorých sa ešte stále prehadzujú tabuľky. Niektorí vodiči na zastávke, kde sa číslo mení, riadne zatiahnu ručnú brzdu, vyjdu z kabínky, prechádzajú pomedzi ľudí, a bez slova povymieňajú tabuľky. Ale väčšina používa zvyk, že z východzej zastávky vychádza už s tabuľkami linky, na ktorú sa má v strede trasy prehodiť a aktuálne číslo si ponecháva len vpredu. Keď príde miesto zmeny, vymenia len prednú tabuľku, aby nemuseli ísť medzi ľudí. Ale spôsobov vysporiadavania sa s týmito úlohami je viac.

Re #635 Miro: Nežartuj! Cestujúci je zákazník a nie malé decko, ktoré potrebuje príučku

Tiež si myslím, že sa nám tu zase rozrastá počet liniek ako huby po daždi, intervaly sa tým pádom predlžujú a pomaly sa dostávame do situácie spred AVTD, keď bolo spojenie skoro odvšadiaľ všade. Možno že to prerastie zase do nejakej radikálnej zmeny typu AVTD...
Apropos L1... Tá je trochu zvláštna tým, že končí v depe. Obvykle býva zvykom, že L1 je najvýznamnejšia linka s najväčšou kapacitou. Zrejme je to tým, že pôvodne mala viesť do Bytčice, ale vzhľadom na nezatrolejovanie Bytčice (zo známych dôvodov) sa z nej stala vlastne len akási doplnková linka. Takisto L2, ktorá je len špičková a v pôvodnej koncepcii AVTD bola jednou z troch základných.
Nie som zástancom zbytočného prečíslovania, ale čo tak prehodiť čísla L1 a L7 a k L1 by mohla byť protismernou L11, namiesto L5/15 by bola L2/12 a L2 by sa zmenila na L5. Myslím, že by to dávalo lepší zmysel. Linky s najnižšími číslami by opäť tvorili základ siete.