Reakcia na: Udiak #35509:
Ja som nikomu nič nesľúbil a s množstvom snahy o zvyšovanie povedomia a prenášanie mojich znalostí a názorov v oblasti dopravy aj pre ostatných tu už diskutujem niekoľko rokov bez zbytočného povýšenectva a preberania si medzi diskutujúcimi a to i s veľmi ťažkými "prípadmi", s ktorými sme sa zásadne rozchádzali v názoroch.Tak v prvom rade by som vychádzal z toho, že jazdný výkon TB je na súčasné pomery určite postačujúci a súčasne dáva dostatočný kvalitatívny impulz pre využívanie verejnej dopravy ako alternatívy k IAD dostatočným počtom, intervalovosťou a pravidelnosťou rozloženia spojov (niekde som čítal od tohto autora nejaké vyjadrenie o tom, že intervaly tu nie sú – tak to môže vypisovať o zúfalcoch z SAD ZV, ale nie pri TB, kde sú CP jednoznačne spracované intervalovým spôsobom vrátane podľa možností i s ich prekladmi medzi relevantnými linkami v súbežných úsekoch, pričom nerovnomernosti sú len dodatočné úpravy vykonané v zúfalstve z absolútne zvrhlých súbehov AB s TB), teda nie je potrebné počítať s navyšovaním výkonu.
V prípade navyšovania by som však vychádzal z toho, že to by sa nerobilo len tak pre srandu, ale z dôvodu, že jednoducho dopyt po prepravnej službe je vyšší. Zvýšením jazdného výkonu sa logicky zvýšia i priame náklady, avšak ťažko sa možno stotožniť so záverom, že objednávateľ by automaticky zaplatil priame náklady zodpovedajúce navýšenému jazdnému výkonu. Autor tejto myšlienky úplne abstrahuje od skutočnosti, že objednávateľ dopravy (predpokladám, že mal na mysli mesto) platí len stratu vyplývajúcu z výkonov vo verejnom záujme (i keď v BB je to špeciálne v tom, že mesto zaplatí SAD ZV i stratu, ktorú si spôsobila sama a navyše tým spôsobovala i ďalšie straty v hospodárení mestskej obchodnej spoločnosti) a súčasne je zarážajúce, že sa autor snaží vytvoriť dojem, že TB zvýšeným jazdným výkonom robí len úmyselnú stratu z priamych nákladov – teda že nárast výkonu bol realizovaný výslovne len na to, aby prázdne vozidlo zvyšovalo náklady, avšak predpokladám, že k zvýšeniu jazdného výkonu došlo z dôvodu, že je zámerom uspokojovať prepravné potreby cestujúcich a tí dokonca za tú službu aj zaplatia, čiže výsledok hospodárenia je akosi závislý ešte aj od príjmovej stránky, lenže pravdepodobne autorovi ide skôr o vytváranie negatívnej atmosféry.
V prípade znižovania jazdného výkonu platí obdobne to, čo som uviedol aj v predchádzajúcom prípade. Akurát je tu jeden problém, že pri takomto uvažovaní by sa malo dôjsť k tomu, že jediným cieľom by malo byť to, že TB nebude jazdiť a objednávateľ ušetrí priame náklady jazdného výkonu. Skutočnosť, že na krytie fixných nákladov zdroje nevzniknú a celý zmysel existencie prevádzkovateľa TB – mestskej spoločnosti, tak úplne zaniká, to autorovi úplne uniklo – resp. mi stále vychádza, že práve to je možno jediný účel.
Ešte zareagujem na text: „A tu musí nastúpiť faktor rozumnej miery a to je potreba výkonov - DOPYT. Ak ponuku preženiem, tak vozím vzduch, uznám že síce lacnejší, ale čo na to efektívnosť vynaložených prostriedkov(?) a takto som sa dostal meritu veci.“ – prečo teda autor navrhuje presný opak toho, o čom tu píše? Ďalšie súbehy AB s TB a neustále a v mnohých prípadoch i úplne iracionálne spochybňovanie TB a ich prevádzkovateľa a pod. Toto mu môže akceptovať akurát tak primátor a poslanci, z ktorých sa každý tomu vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti s verejnou dopravou nerozumie nik a len ich je možné tak akurát ovplyvňovať rečami, grafmi a tabuľkami, ktorým nerozumejú, avšak vzhľadom na podanie to znie veľmi múdro a teda to musí byť tak. Že skutočnosť je iná, to oni ani nezistia, pretože plody svojich rozhodnutí vo väčšine v praxi pri realizácii svojich prepravných potrieb vôbec nevyužijú a ak aj príležitostne áno, tak vôbec nevedia a objektívne ani nemajú na základe čoho, zhodnotiť kvalitatívnu úroveň toho, čo zažili.
Takže to zatiaľ stále vychádza tak, že je dosť obtiažne nájsť skutočnosti, ktorým sa dá veriť.
LUK
Vyjdem z Vašich čísel:
TB najazdí 100 tis. VZKM, 50% sú fixné náklady a 50% sú priame náklady, 1 VZKM stojí 2€(60 Sk). Z toho vyplýva, že dráha stojí 100 tis.€(3 mil.Sk) a priame náklady sú takisto 100 tis.€(3 mil.Sk).
TB jazdí v intenzite postačujúcej na danej trase. Celkove to objednávateľa stojí 200 tis.€.
Situácia 1:
Teraz v danej trase bez zmeny výkonov TB zavedieme AB linku s výkonom 100 tis. VZKM, kde 1 VZKM stojí 2€. Čiže celkové náklady na AB sú teda 200 tis.€.
Po zavedení AB dopravy to už bude objednávateľa stáť 400 tis.€! Pritom tržby sa nezvýšia.
Situácia 2:
To isto nechceme, teda zachováme celkovú výšku výkonov - 100 tis. vzkm. s podielom TB/AB 50:50%.
TB bude mať náklady 150 tis.€, AB 100 tis.€. Celkove bude doprava stáť objednávateľa 250 tis.€. Čiže rozdiel voči čisto trolejbusovej prevádzke je nárast nákladov o 50 tis.€!
Opísaná situácia 1 je prípad Vami navrhovanej linky č. 203. A situácia 2 je Vaša linka č. 201.
Pozn.: pre zjednodušený modelový príklad uvažujeme s rovnakým nákladom na jednotku aj u trolejbusu aj u autobusu