Discussion Forum › Off-Topic Forum

Ešte by si mi mohol vysvetliť ako CPčkari konkrétne zvyšujú náklady na prevádzku plavárne Pasienky.

Platia vstupné, náklady na ohrev vody svojou prítomnosťou v bazéne (ak to má vôbec nejaký vplyv,) tak skôr znižujú. Extra náklad navyše je vodné a stočné, možno trochu odpadu. Koľko miliónov v rozpočte to robí?

Skôr ako jabĺčka ma teraz zaujímajú fixné a variabilné náklady tých služieb, ktoré ne-obyvatelia zneužívajú.

Nakoniec aj v tom školstve asi ťažko môžeš tvrdiť, že mesto pristavilo ku škole extra telocvičňu alebo jedáleň kvôli mimobratislavským žiakom. Na prevádzku sa počíta s reálne umiestneným žiakom v škole (a.k.a. normatív na žiaka), nie na obec, kde má trvalý pobyt.

Nikde na svete nie sú dane z príjmu miestnymi daňami, ale idú centrálnej vláde. Štát má isté zodpovednosť za centralizované funkcie, takže nemôže všetko rozeliť "smerom naddol".´

Z bratislavského vodovodu tečie voda aj "na vidiek" a z toho má BVS príjem.

Smeti sa platia podľa veľkosti kontajnera a frekvencie vývozu, nahlásený počet osôb je vec interného rozúčtovania v rámci činžiaku.

Mimochodom aj tá MHD by nám nefungovala, keby sme nemali vodičov "z vidieka" - a aj tak ich máme málo.

Čiže plačeš, že Bratislava musí vynakladať veľké peniaze na šport pre ne-obyvateľov. Pritom investície Brna do športovej infraštruktúry som našiel 23,22 mil. €, čo je viac ako o polovicu viac, ako dáva Bratislava.

Prevádzka a dotácie športových zariadení v Brne je 20,53 mil. €.

Bratislava má rozpočtovú položku spolu
Kultúra, šport a cestovný ruch 45,0 mil. €

Čiže vlastne tvrdíš, že Bratislava to má ťažké, lebo dáva na šport pre ne-obyvateľov veľké peniaze. Ale v skutočnosti dáva do tejto oblasti zjavne menej než Brno.

(Zdroj Chatgpt)

BVS dodáva vodu aj do okolitých obcí. Predpokladám, že BVS má z toho aspoň nejaký zisk, zadarmo tam tá voda netečie. Takže ak by Magistrát dotoval BVS, tak z predaja vody "na vidiek" sa časť dotácii vráti.

Presne tak, nie je to také jednoduché.

Viem aspoň o jednej škole v okrajovej časti Bratislavy, ktorá berie deti z preplnenej školy v obci mimo Bratislavy. Zadarmo to určite nerobia a ani tajne, medzi dotknutou obcou a tou školou premáva linka Arrivy zaradená do IDS BK.

A samozrejme dane z nehnuteľností, odpad, vodné a stočné, atď sa platia podľa faktického miesta pobytu - aktivity.

Čo sa týka verejnej dopravy, tak ľudia bez trvalého pobytu v Bratislave platia apoň nejaké cestovné, necestujú len za peniaze z dotácie.

Prítomnosť ľudí (bývajúcich a dochádzajúcich) bez trvalého pobytu v Bratislave generuje príjmu z aktivity a firmy a prevádzky sú zaťažené aj miestnymi daňami.

Inak špeciálne tá dan z ubytovania je príklad ako sa vallovci totálne zbláznili. 🫠

Mesto Poplatok za osobu a noc
Brno 8 až 50 Kč podľa MČ
Brno-střed (centrum) 40 Kč
Praha 50 Kč

Bratislava
• 3,50 € za osobu a prenocovanie v mestskej časti Staré Mesto
• 3,00 € za osobu a prenocovanie v ostatných mestských častiach

Ad 4: Mestu sa platí za odpad podľa objemu zberných nádob, rozpočítanie na osoby pri panelákoch je už na správcovi.

Ad 5: Je vodovod v Bratislave dotovaný mestom? Ak nie, tak si stále myslím, že pre túto debatu je to irelevantné. Plus netreba zabúdať že Bratislava je v podstate postavená na vode (v doslovnom význame, nie prenesenom), takže nie je potrebná jej diaľková preprava cez kopce ako na východnom Slovensku.

Bratislava má nižší rozpočet od štátu ako Brno. A nejak to stále nevieš pochopiť. A nie je to o hospodárení mesta.

1/ Bratislava vyprodukuje cca 38% celkového balíka z DPFO. Len 53% z toho balíka ide všetkým obciam na Slovensku, 29,3 % má ísť v roku 2027 na VUC, 17,7% si necháva štát. Bratislave sa z DPFO vráti z celkového balíka 6-7% odhadom. Dosť výrazný nepomer.

2/ náklady na Pasienky sa hýbu odhadom niekde medzi 1,2-1,8 miliónom € ročne, priamy zisk s prenájmov a vstupného je niekde medzi 300-500 tisíc €, to znamená čo asi tak? Náklady STaRZ sú zhruba vo výške 16,24 milióna, výnosy sú 15,84 milióna zhruba a BA tam cez dotácie leje okolo 7,63 milióna. Len pre ukážku.

3/ Bratislava má teda infraštruktúru, ktorú využívajú ľudia zo širokého okolia a okolité obce za ňu nemusia platiť. Má služby, ktoré využívajú vo veľkej miere ľudia, čo tu nežijú ako MHD, rôzne úrady atď. Ja chápem, nemôže mať každá obec krytú plaváreň a podobne., lebo ekonomika nepustí. Len na STaRZ sa každý Bratislavčan vyzbieral cca 15,9€ za rok. Len MHD stojí Bratislavu 106 miliónov €, to je cca 221€/obyvateľa. Taká obec Povoda napríklad dostane z DPFO 315,5 tisíca € a má oficiálne 961 obyvateľov, to je 328,8€/osobu. Bratislava dostane za rok podľa rozpočtu z DPFO 240,68 milióna €, čo je 501,4€/obyvateľa. Takže ak odrátame MHD, tak sme na 280,4€/obyvateľa. Áno, Bratislava má síce 2,35 koeficient na obyvateľa, ale v realite má menej peňazí ako väčšina miest vzhľadom na to, čo musí zabezpečiť. A to som nevybral na porovnanie žiadnu vysokohorskú obec, ale obec vedľa Dunajskej stredy.

4/ smeti sa platia podľa osôb v domácnosti (ak ich teda ľudia nahlásia, lebo aj u nás v paneláku sa niekoľkokrát zistilo, že v byte žije viac osôb ako je nahlásených)

5/ porovnaj si komplikovanosť vodovodu v Hornej-Dolnej vs Bratislava na nákladoch.

6/ daň z nehnuteľností je smiešna položka, rodičia platia za byt, čo má cez 90m2 menej ako 100€ ročne a aj to smiešna čiastka. Bratislava má oficiálne cca 248 tisíc bytových jednotiek o priemernej ploche že vraj 70,3m2, čo predstavuje cca 75€/byt daň, čo som rýchlo rátal. Možno menej. To je 18,6 milióna. Povieš si pekné číslo. Ale tých neprihlásených ľudí, ak by ich bolo len 150 tisíc ľudí ti robí na DPFO 75,2 milióna €. Teda dane z nehnuteľností sú viac menej odrobinky z toho, čo BA nedostala na neprihlásenom pobyte.

A takto sa to dá ďalej rozoberať. Ale Bratislave chýbajú reálne peniaze vo výške stoviek miliónov € a ani nejaký koeficient 2,35 to nevie zachrániť.

Čiže si toho veľa z extra výdavkov nenapísal. Ak bývajú ľudia bez trvaleho pobytu v bytoch, tak odpad a vodné a stočné sa neplatí podľa trvalého pobytu, ale podľa obsadenosti bytu. Ak nešťastníci bývajú v ubytovacom zariadení, tak platia výpalné 3 alebo 3,5€ za každý deň.

Škola dostáva peniaze na žiaka.
Základné školy v meste k septembru 2016: 9 cirkevných ZŠ s 3 427 žiakmi a 17 súkromných ZŠ s 2 411 žiakmi.

Čiže ak sem chodia žiaci bez trvalého pobytu, tak to asi bude veľká časť na tieto typy škôl. A určite nejakí žiaci bez trvalého pobytu sú aj v Brne.

Potom si už len vymenoval služby, ktoré sú výrazne horšie a magistrát na ne míňa menej peňazí ako v Brne.

Podľa údajov Dopravného podniku mesta Brna dostane podnik v roku 2026 od mesta Brna prevádzkovú dotáciu 2,85 miliardy českých korún (CZK). Ročná dotácia v eurách
117,24 mil. €.

Čiže vlastne pekne si to rozobral a došli sme k záveru, že vallovci nevedia hospodáriť.

Ešte k odpadu doplním, že v Bratislave pri bytových domoch vyberá poplatok správca a ten ho platí mestu, takže nájomníci bez trvalého pobytu sa jeho plateniu vyhnú ťažšie ako keby sa platilo za domácnosť, resp. každý sám za seba, ako to funguje inde.

Krásna analýza. Akurát pracuješ so zlými predpokladmi. Pri fiškálnej decentralizácii sa totiž nepracuje len s počtom obyvateľov, ale viac ako 1/4 mešca DPFO ide podľa počtu žiakov vo vzdelávacích zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obce bez ohľadu na trvalý pobyt. 38 % obyvateľov sa navyše váži koeficientom veľkosti, pri ktorom sa pre obce pod 50.000 obyvateľov predpokladá na účely prerozdelenia daní, že majú menej obyvateľov ako v skutočnosti majú. Zároveň pri meste Bratislava sa predkladá že má 2,35x viac obyvateľov ako v skutočnosti má.

Či je to fér neviem posúdiť, ale nie je to také jednoduché ako naznačuješ.

Smeti a voda sa neplatí podľa trvalého pobytu.

Platí sa aj daň z nehnuteľnosti bez ohľadu na trvalý pobyt vlastníka.

1/ Rozdiel v príjmoch na daniach pri prihlásených a neprihlásených osobách v BA ti robí niekde medzi 75-105 miliónmi € za rok, ktoré Bratislava nedostane.

2/ MHD je nutné kapacitne riešiť na tých 900 tisíc, nie na 480 tisíc, to znamená, že máš vyššie výdavky na MHD ako by si mať musel. Mesto dotuje posledné roky MHD zhruba 110 miliónmi € zo svojho rozpočtu.

3/ viac ľudí, viac odpadu, potrebuješ teda väčšie kapacity. To isté platí aj pre vodu a čističku vôd podobnú infraštruktúru

4/ údržba ciest a veci okolo toho. Máš zhruba 2x vozidiel, čo danú infraštruktúru využíva, tá sa rýchlejšie opotrebuje, musí byť viac predimenzovaná, teda vyššie výdavky.

5/ podľa MIB cca 13 tisíc žiakov základných škôl v BA nemá trvalý pobyt v Bratislave z celkového počtu cca 39,5 tisíca žiakov, teda cca 33%, 77% ZŠ má zriaďovateľa mesto, alebo mestskú časť. Zvyšok sú súkromné cirkevné školy. Pri stredných školách je to viac ako 50%

6/ športoviská v Bratislave sú rôzne dotované či už zo strany mesta, alebo mestskej časti. Je ich zúfalý nedostatok a sú v koľkokrát v zlom stave.

7/ ak nevieš ako sa rozdeľujú dane, tak na Slovensku sa to nerieši tak, že ak máš trvalý pobyt v Bratislave, tak tvoje dane ostanú v Bratislave. Všetky dane sa nahádžu do jedného koša a potom sa prerozdeľujú podľa trvalého pobytu. To znamená, že dane tých cca 200-250 tisíc pracujúcich nekončia v BA, ale niekde inde a nie len to, ale aj to, že máme solidárny systém, takže aj vďaka nemu BA ročne prichádza ďalších o cca 156 miliónov €, ktoré sa rozdeľujú zvyšku Slovenska, je to daň z príjmov fyzických osôb (DPFO). Samotná Bratislava tvorí 38% solidárneho fondu.

8/ Bratislava buduje P+R parkoviská, za ktoré ľudia čo prídu do BA neplatia, ale BA rezidenti platia a nedostali nič, dokonca financujú daných ľudí, čo to majú zadarmo

9/ máš tu nepriamy tlak, ktorý cítia hlavne obyvatelia BA, keďže je tu zvýšený tlak na bývanie, ktorý majú problém sa dostať k dostupnému bývaniu a ľudia, čo sem prichádzajú, tak sú koľkokrát ochotný robiť za menej, ako keby bývali v BA, lebo majú nižšie náklady.

Takže len na najjednoduchšie prerátaných číslach, Bratislava prichádza minimálne o cca 231 miliónov € ročne. V realite Bratislava vďaka tomu všetkému prichádza minimálne o 350 miliónov ročne € na priamych nákladoch a nepriamych nákladoch. A to nehovorím o obyvateľoch, čo vďaka danej situácii majú vyššie náklady, ako by museli mať.

Mimoriadne voľná definácia neoklasicizmu v Prahe.

Pekné, škoda, že bežný mladý človek tam žije v kumbáli pod cínovou strechou za 950 eur mesačne.

Ale aspoň sa môže poprechádzať v oku lahodiacom prostredí, ak to exteriérová bezpečnostná situácia dovolí.

Aj v Prahe majú podobné.
Neviem, či sa tam tiež tak zavzdušňujú kvôli jednej menšej novostavbe.
https://www.idnes.cz/praha/zpravy/victoria-palace-praha-dejvice-budova-luxus-vitezne-namesti.A240730_140754_praha-zpravy_roku

Aj keby sme tieto čísla brali ako dôveryhodné, tak aké presne výdavky má mesto na ľudí, ktorí tu nemajú prihlásený trvalý pobyt?

Parkovacie miesta, ktoré im nestavajú, deti, ktoré im tu nechodia do školy, alebo rozdbné cesty a chodníky, ktoré sa neopravujú? Prevádzkuje pre nich mesto nejaký osobitný plavecký bazén alebo organizuje osobitné ne-občianske kultúrne podujatia?

Naopak majú plusový vplyv na daňové príjmy.

Nie je odveci, je to poukázanie na to, že to, že si niečo zvolil, tak s tým nemusíš súhlasiť, ale v rámci výberu nič lepšie nebolo.

Hlavne je to odveci prirovnanie, lebo každý človek má to menu, ktoré si zvolí. Pri porovnaní s voľbami by si deň vopred v kantíne stravníci odhlasovali z troch jedál JEDNO na ďalší deň, ktoré by mali všetci.