Discussion Forum › Off-Topic Forum

Tak jednak je jedno čomu Švajčiarsko je a nie je naklonené, pokiaľ je to občan EÚ a zamestnávateľ ho chce, tak tam pracovať môže.

Tiež by som podotkol že sa bavíme o štáte kde 24 percent populácie nemá švajčiarske občianstvo, a 31 percent populácie tvoria imigranti prvej generácie, takže akosi sa mi nechce veriť že by tam mali problém s pracovníkmi zo zahraničia na "podradné práce".

https://www.bfs.admin.ch/bfs/en/home/statistics/population/migration-integration/by-migration-status.html

Mňa tam viac zaujala tá podmienka že vodič musel absolvovať základnú vojenskú službu vo Švajčiarsku, čo je celkom dosť bizár - predpokladám že taktný spôsob ako vylúčiť kohokoľvek kto sa tam nenarodil a zároveň sa tváriť že my nikoho nediskriminujeme.

Precitaj si a skus si zvazit:
- kolko ludi "odtialto z vychodu" to asi tak splna (obzvlast cast "sehr gute Deutschkentnisse" v kombinacii s tymi guturalnymi zvukmi zvanymi Schwitzerdutsch).
- kolkym ludom "odtialto z vychodu" sa to moze oplatit, ked vezmes do uvahy zivotne naklady v Luzerne.

https://www.jobs.ch/de/stellenangebote/detail/48de1ed4-e9a4-4a36-afef-93b2e9f405e9/

Tak zrovna Švajčiarsko dnes nie je veľmi naklonené prijímaniu zahraničných pracovníkov.

Ako som písal vo vedľajšom vlákne, je na čase aby dopravcovia a objednávatelia prestali snívať že ľudia budú robiť extrémne náročnú prácu bez primeraného ohodnotenia a pracovných podmienok. Zatiaľ počujem len nariekanie ako "nie sú ľudia". Ľudia sú, ľudstvo nevymrelo, a nezamestnanosť máme na historicky najnižších číslach, takže to nebude ani o tom že polovica planéty vyhrala lotériu a prestala pracovať. Len tí ľudia skrátka majú oveľa lepšie ponuky než im dávajú dopravcovia a tak idú inde.

Takže možnosti sú buď dať viac konkurencieschopnú ponuku (a áno, viem že to bude musieť znamenať vyššie ceny pre koncového zákazníka), alebo redukovať výkony až kým celú MHD nezrušíme.

Ani odtiaľto z východu to nikto nechce robiť?

To je nakoniec zaujímavé. Šíri sa názor, že svet speje do záhuby ale máme sa tak dobre, že nikto nechce robiť vodiča trolejbusu v Lampáši.

Vo švajčiarskom Luzerne sa predbežne do konca marca ruší premávka trolejbusovej linky 5 a premávka na linke 1 sa obmedzuje.

Dôvod: nedostatok vodičov.

https://www.vbl.ch/unternehmen/aktuell/detail/wichtige-info-zum-betrieb/

https://consumerchoicecenter.org/european-railway-station-index-2023/

Ako dobre že BA HLST ani nebola hodnotená. To by museli dať záporné čísla do bodovania.

Ale pobavila ma argumentácia Košicami. Keďže to je čierna diera na peniaze 30 rokov, už od bačovania známeho obuvníka.

Aj nie len pre mládež, a pri tom nevedia civilizovane diskutovať: jednoduchý argument, na ktorý ich nenaučili ako odpovedať, ich dovedie do katatonického stavu, tak dajú minusko a idú preč do svojej komfortnej zóny.

Lebo je dnes taká doba, že všetko napravo od Pol Pota je pre dnešnú mládež neprijateľné.

Vlastne prečo musí byť rozpočet veľký? Keď sa peniaze vyhadzujú na všelijaké blbosti a na platy darmožráčom tak z toho nie je žiadny prínos pre obyvateľov miesta.

Ďakujem za overenie faktov, ja som bol lenivý (a ostávam naďalej).

To porovnanie s Brnom je zase také amatérske ako všetká novinárčina, kde si nevedia overiť fakty. Zatiaľ čo Brno má ten rozpočet dokopy aj s mestskými časťami, tak Bratislava ho má kalkulovaný iba za magistrát. Ak by sme k tým 600 mil.€ prirástli ešte súčet rozpočtov 17 mestských časti tak by sme sa dostali na sumu cez 900 mil. až miliardu. Takže to je skutočná suma prostriedkov, s ktorou pracujú samosprávy hlavného mesta.

Priznávam, že Košice moc nesledujem. Viem iba o tom, že na pretrase je prevádka rýchlodráhy do USS. Bratislava, hlavné mesto SR, ktoré by malo byť výkladnou skriňou, plnou inštitúcií ktoré slúžia celému Slovensku má o 200 miliónov € menší rozpočet ako Brno?! Krajské štatutárne mesto s nižším počtom obyvateľov o 200 melónov väčší rozpočet!!! Ja viem, že v vďaka psychopatovi z Trnavy trpia všetky smosprávy naprieč republikou, ale toto je fakt extrém! Som sklamaný, že téma podielových daní NEBOLA vôbec predmetom predvolebnej kampane. Ja som nakoniec s veľkým sebazaprením volil stranu, ktorá ako jediná mala v programe prehodnotenie psychopatovych zásahov a ich úpravu. Dnes je v opozícii. Žiaľ, ľudia na Slovensku sú tupí kreténi, tak máme vládu ktorú si zaslúžime. Je to aj odkaz tzv. "opozícii", aby sa zbavila psychopatov vo svojich radách.

Stále to znie tak, že síce bude minimum investícií, ale inak ste v pohodičke. V Košiciach za chvíľku budeme radi, že sme.

Psychopat z Trnavy okradol samosprávy!

https://bratislava.sme.sk/c/23251371/vyssi-rozpocet-ako-bratislava-ma-aj-brno.html

Návrh bratislavského rozpočtu sa nesie v znamení šetrenia, nepomohlo ani zvýšenie dane

Mesto neavizuje významné investičné zámery.

Dva týždne pred posledným tohtoročným zastupiteľstvom Bratislava zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok.

Hlavné mesto bude hospodáriť s rozpočtom viac ako 601,8 milióna eur. Na bežné výdavky je vyčlenených 465 miliónov, na investičné potreby mesta pôjde 126 miliónov.

Prioritou podľa mesta ostávajú projekty v oblasti dopravy a verejnej infraštruktúry, verejných priestorov, životného prostredia a kvalitnejšej údržby mesta.

Rozpočet ráta s dokončením výstavby druhej etapy električkovej trate v Petržalke a modernizáciou údržbových základní v Krasňanoch a na Jurajovom dvore.

Do návrhu rozpočtu, ktorý sa predkladá ako vyrovnaný, sa nedostali žiadne nové výrazné investičné projekty.

Napriek inflácii a zvýšeným nákladom je návrh nového rozpočtu oproti tomu minuloročnému takmer o šesť miliónov nižší. Schválený rozpočet Bratislavy na rok 2023 bol 607 miliónov, predpoklad na rok 2024 bol 689 miliónov.

Kým Brno, ktoré má menej obyvateľov ako Bratislava, bude hospodáriť približne s 800 miliónmi eur (19,8 miliardy českých korún), hlavné mesto Praha má rozpočet 4,3 miliardy eur (105 miliárd českých korún).

Ako zachrániť rozpočet

Najväčší zdroj mesta z príjmov zo štátneho rozpočtu je podiel na dani z príjmov fyzických osôb. Ten s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vyšší ako v roku 2023, čo pri inflácii a rastúcich požiadavkach na výdavky znamená, že mesto musí hľadať peniaze inde.

Jedným z návrhov, ktorý by mal situáciu sanovať, bolo zvýšenie dane z nehnuteľností v priemere o 35 percent a nárast poplatkov za odpad o 30 percent. Vyššia daň z nehnuteľností by do rozpočtu mala priniesť o 17 miliónov eur viac ako minulý rok.

„Je to nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života obyvateľov v meste. Daň z príjmov fyzických osôb ostáva aj v roku 2024 negatívne ovplyvnená zavedením daňového bonusu platného od roku 2023,“ vysvetľuje mesto v dôvodovej správe.

Napriek tomu, že má Bratislava väčší sčítaný počet obyvateľov ako pred niekoľkými rokmi, z dane z príjmov fyzických osôb dostane menej.

V rozpočte sa ďalej počíta so zvýšeným príjmom z parkovacej politiky, do ktorej pribudnú nové zóny, a so zlepšeným výberom pohľadávok mesta.

Kapitálové príjmy mestu plynú predovšetkým z fondov EÚ a poskytujú prostriedky najmä pre rozvojové projekty v doprave a infraštruktúre (električkové a trolejbusové trate).

Dlhové zaťaženie mesta by v budúcom roku malo ostať na úrovni 48,58 percenta, v ďalších dvoch rokoch sa ho mesto bude snažiť udržať pod 50 percentami.

Zároveň v roku 2024 dôjde k splatnosti úveru od komerčnej banky vo výške 70 miliónov eur. Mesto bude tento úver refinancovať prostredníctvom iného úveru.

Bude sa ďalej šetriť

Bežné výdavky na výkon samosprávy má pokryť 424 miliónov eur, rozpočtovým organizáciám ako ZUŠ, CVČ a zariadenia pre seniorov na bežné výdavky pôjde ďalších 40 miliónov.

Najväčšia časť bežných výdavkov je určená na vzdelávanie (126 miliónov), na mobilitu a verejnú dopravu (111 miliónov) a poriadok a bezpečnosť (60 miliónov).

Z 36 miliónov na infraštruktúru ciest, cyklotrás a parkovísk pôjdu cyklodoprave necelé štyri milióny, na parkoviská pôjde viac ako dvojnásobok.

Na zrýchlenie a zefektívnenie verejnej dopravy v hlavnom meste je vyčlenených 80 miliónov. Na infraštruktúrú verejných priestranstiev a zelene pôjde necelých 10 miliónov.

Nižšie výdavky oproti minulému roku chce mesto dosiahnuť vo viacerých oblastiach vrátane kultúry. Rozpočet pre sociálnu pomoc a služby sa naopak mierne zvýšil.

V rozpočte nefigurovali ani známe plánované väčšie projekty ako Plató, pri ňom sa počíta iba s obstaraním projektovej dokumentácie.

Na projekt Živé námestie je navrhnutých len 241-tisíc eur, rekonštrukcia námestia by sa podľa plánov mohla rozbehnúť v roku 2025, keď by naň mohlo byť vyhradených viac ako milión eur a v roku 2026 4,5 milióna eur.

Na očakávané kúpele Grössling sa vyhradil iba kapitálový transfer v hodnote 193-tisíc eur na technické vybavenie knižnice, ktorá bude súčasťou projektu.

A možno sú tie stĺpiky určené na evidenciu kolízií. Pri Nám. ĽŠ už jeden chýba.