si: záleží od parametrov vozidla a trate. Ak to vozidlo umožňuje rýchly nástup v rovine podlahy (žiadne schodíky), má veľký počet širokých dverí na každej strane, schopnosť prevádzky v rámci zabezpečovacieho systému (ideálne automatickej), potom je kapacita daná už najmä dĺžkou a šírkou súpravy. To však hovoríme o súprave, ktorá sa neotočí na Jesenského alebo z nábrežia na Štúrovu, musí mať plne segregovanú trať a na konečnej sa nebude otáčať. Ak toto všetko splní tvoja električka, potom mi je jedno, či sa volá električka alebo light rail. Ako som už spomenul v minulosti, v Amsterdame tomu hovoria Sneltram, ale v skutočnosti je to vozidlo železničného typu (je však užšie, ako vlaky metra - 2.65m, a dvojsystémové, na povrchu sa napája z vrchného vedenia).
obrázky na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
http://www.trainweb.org/subwaymark/transit/Holland/ams_hr.htm
Na rozdiel od týchto vozidiel, Combino alebo ULF sú električky klasického typu a v prevádzke nie sú o nič rýchlejšie, ako staré klasické žlté električky.
K financiám: práve v súčasnosti je vhodné "okno", keď by sa na projekt nosného systému dali získať peniaze, ale samozrejme to nie je možné, ak nie je projekt, ani jednoznačná podpora na úrovni mesta, kraja aj štátu samotného.
obrázky na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
http://www.trainweb.org/subwaymark/transit/Holland/ams_hr.htm
Na rozdiel od týchto vozidiel, Combino alebo ULF sú električky klasického typu a v prevádzke nie sú o nič rýchlejšie, ako staré klasické žlté električky.
K financiám: práve v súčasnosti je vhodné "okno", keď by sa na projekt nosného systému dali získať peniaze, ale samozrejme to nie je možné, ak nie je projekt, ani jednoznačná podpora na úrovni mesta, kraja aj štátu samotného.
Kedze nan niet, tak keby sme sa hoci aj rozhodli ist cestou metra, tak akurat tak najblizsich 50 rokov o nom snivame, mozno postavime dalsie 2-3 velke jamy, zopar obrovskych tunelov (ibaze nie pod zemou), a s MHD sme nevyriesili hole NIC, a vozili by sme sa dalej v tych istych, vtedy uz 60-rocnych 8x generalkovanych vrakoch. Preto treba uvazovat realne a postavit cim skor to, na co mame, a nie stavat vzdusne zamky, ktore nikdy stat nebudu, a vsetci to vedia.
Ámos
Re #36947 yale. No ja som skôr myslel na Nizkopodlažné vozidlá s podlahou vo výške 350mm od T. kolajnice a vyššie obrubníky ako teraz používané čiže tiež nústupište vo výške 350mm od T. kolajnice. Neviem si dosť dobre predstaviť vysoké nástupištia v takej Karlovke.
Re #36949 Galiyosha: Ja s tebou/ s vami súhlasím, že Petržalka potrebuje sieť električkový tratí (a keď sa človek pozrie na mapu ľahko vidí kade by mohli viesť) ale metro sa zavrhlo, hlavne pre neschopnosť budovať ho skrz financie. Preto je nereálne žiadať rovnaký obnos financií na budovanie električiek ako bol plánovaný na metro.
Re #36969 Janči: Ty mysli reálne. Za 100mld. by si sa električkou vozil aj na železnú studienku, nie len po dvoch takmer dokončených trasách.
Škoda, že nie sme chudobnejší. Počul som, že Atény čerpajú 75% financií na stavu metra z fondov. DNV by sa mala odtrhnúť ? a vytvroiť región Bratislava len územie mesta.