Podla mna Bratislava nema prave na docasne riesenia typu elektricka cez Dunaj. Tento projekt sa bude dva roky pripravovat, dva roky stavat a nasledne sa zisti, ze zo sucasnej autobusovej dopravy do Petrzalky odbura nejakych 20%, nielen z dovodu, ze neobsluhuje zapadnu cast Petrzalky, ale predovsetkym preto, ze riesi iba dopravu k centru, nie k dopravnym uzlom.
Je jasne, ze kym sa toto vsetko neodohra, priprava realneho nosneho systemu pojde k ladu... a toto mi vadi najviac.
Ist petrzalskou elektrickou na Hlavnu stanicu, to bude smrt - hore namestim SNP (pomaly, aby sme nepresli nejakeho chodca), potom po Obchodnej (este pomalsie) a nakoniec priecnou osou (kde ma pred elektrickou prednost prakticky vsetko, co sa hybe) na stanicu. Ak sa nevyluci ostatna doprava z celej lokality Vajanskeho nabrezia, Safka, Sturovej, Kamenneho namestia, SNP, bude to prakticky dopravny kolaps kazdy den. Ak sa vyluci, bude to aspon trochu lepsie, ale stale budu po trati pobehovat chodci, dopravne obsluhy a papalasske SUVcka, takze chodit sa tam bude krokom.
Plus k tomu, elektricky sa budu schadzat v lieviku Sturova-Kamenne namestie ale pritom na Safku sa nebude dat rozumne prestupovat do Karlovej vsi, pretoze polovica liniek tam ide cez Obchodnu a tunel... atd atd.
aNTI: Projekt Remingu je zjavne aktivita podla zelania zeleznic, preto na trase B dvojsystemove vozidla, schopne prevadzky v podzemnej drahe aj na zeleznici. Trasa B by vsak nebola zeleznicnou, ale skor niecim blizkym klasickemu metru, vlaky by tadial vsak nechodili. Treba to vsak brat iba ako jeden z projektov, ma rozumne stranky (pomerne male dlzky tunelov), aj problematicke (trasovanie B-cka mimo Hlavnu stanicu).
Je jasne, ze kym sa toto vsetko neodohra, priprava realneho nosneho systemu pojde k ladu... a toto mi vadi najviac.
Ist petrzalskou elektrickou na Hlavnu stanicu, to bude smrt - hore namestim SNP (pomaly, aby sme nepresli nejakeho chodca), potom po Obchodnej (este pomalsie) a nakoniec priecnou osou (kde ma pred elektrickou prednost prakticky vsetko, co sa hybe) na stanicu. Ak sa nevyluci ostatna doprava z celej lokality Vajanskeho nabrezia, Safka, Sturovej, Kamenneho namestia, SNP, bude to prakticky dopravny kolaps kazdy den. Ak sa vyluci, bude to aspon trochu lepsie, ale stale budu po trati pobehovat chodci, dopravne obsluhy a papalasske SUVcka, takze chodit sa tam bude krokom.
Plus k tomu, elektricky sa budu schadzat v lieviku Sturova-Kamenne namestie ale pritom na Safku sa nebude dat rozumne prestupovat do Karlovej vsi, pretoze polovica liniek tam ide cez Obchodnu a tunel... atd atd.
aNTI: Projekt Remingu je zjavne aktivita podla zelania zeleznic, preto na trase B dvojsystemove vozidla, schopne prevadzky v podzemnej drahe aj na zeleznici. Trasa B by vsak nebola zeleznicnou, ale skor niecim blizkym klasickemu metru, vlaky by tadial vsak nechodili. Treba to vsak brat iba ako jeden z projektov, ma rozumne stranky (pomerne male dlzky tunelov), aj problematicke (trasovanie B-cka mimo Hlavnu stanicu).
yale
Som názoru, že súčasné trasovanie liniek v Bratislave je vysoko neefektívne a jednotlivých liniek je priveľa, pri logickej štruktúre by stačilo ďaleko menej.
Samozrejme, sú prípady, keď sieť bod-bod vyhovuje, ale ak sa v BA počíta s budúcim rastom a vytváraním koncentrácií obyvateľstva, asi to súčasná všehochuť dlho neudrží - prestane vyhovovať funkčne aj finančne. Ak sa v Bratislave uvažuje so stagnačným scenárom (pár ľudí sa stále snaží tvrdiť, že počet ľudí v Bratislave klesá), potom je možné pokračovať so systémom, v ktorom v podstate je jedno, či určitú trasu obsluhuje autobus alebo električka, pretože kapacitne a rýchlostne sa príliš nelíšia. Ako vidieť aj zo súčasného vývoja, bratislavský systém má tendenciu bez výrazného vonkajšieho zásahu rozvíjať sa práve takto - zriadenie linky 17 úplne popiera záujem budovať električku ako nosný systém.
Ďalšou výhodou zbernicového systému je jeho jednoduchosť. V Prahe sa snažím vždy vybrať si ubytovanie pri metre, pretože nemám chuť študovať trasy a cesťáky piatich autobusových liniek, ktoré stoja za rohom, ale každá chodí inam a s dlhými intervalmi. Z hľadiska pohybu "prišelcov" v meste sú nosné systémy so svojimi informačnými systémami prakticky nenahraditeľné. Nosný systém tiež priťahuje ďalší rozvoj a prestupné uzly sú vhodnými priestormi pre nákupné centrá, reštauračné zariadenia a iné služby.
Doba nástupu - t.j. čas, ktorý trvá príchod cestujúceho do stanice - samozrejme je dlhšia, ak je stanica hlbšie pod zemou, ale v Bratislave sa s príliš hlbokým vedením neuvažuje, väčšina staníc by zrejme nemala ani eskalátory.
Samozrejme, sú aj turisti, ktorí ocenia súčasné bratislavské linky, pretože majú "osmotr goroda" za veľmi prijateľnú cenu
Ámos: zvýšené nástupište považujem za nástup v rovine podlahy a osobne som skôr zástancom tohto riešenia - teda vozne typu okno-dvere-okno-dvere s vysokou podlahou, bez schodíkov. To už sa ale pomaly prestávame baviť o električkách...
Linka cez starý most... nenamietam voči spôsobu prekonania Dunaja, ale voči tomu, že zakončenie do siete električiek nemení kvalitu existujúceho systému, iba prispôsobuje nový systém starému, nie naopak. Ak je efektívnejšie prejsť Dunaj mostom a ponoriť trať pod zem až na ľavom brehu, nech je tak - ale zdá sa mi, že v priestore Šafko-Štúrova-Kamenné námestie nie je dosť priestoru na takéto riešenie (už zjazd zo starého mosta je dosť strmý).