Žil som v Londýne napríklad, pol roka vo Funchale, pol roka v Madride, pol roka v Lyone. V Londýne som nemal problém lebo viem anglicky, ale všade inde ak by som tam plánoval ostať dlhšie ako na pol roka, tak sa idem učiť miestny jazyk, pretože len s angličtinou tam žiť nebudem vedieť pohodlne. Takže nie som zaseknutý v rodnej vieske v 1980.
Tak isto, keďže som robil s ľudmi z rôznych krajín sveta, od Chile po Kanadu, od USA po Rusko, tak každý, kto plánoval ostať v danej krajine dlhšie, tak sa naučil miestny úradný jazyk. Keď si tam bol len na pol roka, tak OK, angličtina. Ak si tam na 3+ rokov, už to chcelo ozaj ten miestny jazyk. Tiež teraz máme v práci 2 kolegov, čo sa prisťahovali z Nemecka a za 2 roky sa naučili po slovensky a obaja mali cez 40 rokov. Lebo nie všetci v kancelárii vedeli nemecky a nie všetci vedia anglicky (paradoxne, nemci nevedeli tiež anglicky). Tak sa naučili slovensky, lebo chudáci koľkokrát len sedeli v kúte a nevedeli, o čom sa bavíme.
Viem o tých miestnych komunitách a viem, že to je problém. Lebo tí ľudia nemajú záujem sa integrovať. Došiel čo ja viem zo Sýrie, lebo tam bolo zle do Londýna, ale tam žije tak isto ako v Sýrii. Žije v komunite a nechodí nikam inam, lebo nechce. Dokonca máš štvrte v Londýne, kam ako biely nemôžeš vkročiť, aby ťa v lepšom prípade len nezbili a neokradli, lebo si biely.
Ešte raz, stále sa bavíme o tom, že prídem na úrad v slovenskej obci a tam nevie nikto ceknúť po slovensky. Čo to je za bordel? To si ja mám zháňať tlmočníka, keď prídem do Moče (kolega tam bol pred pol rokov) a tam viedli konverzáciu tak, že tlmočník na mobile a predkladal zo slovenčiny do madarčiny a opačne a ty vysvetľuj, že o čo ide v tom projekte čo chcú, aby sme im spravili a akú majú predstavu atď
Rozlišujme ľudí na:
a) neslovákov turistov,
b) neslovákov rezidentov.
Turista na Slovensku problém nemá, sme celkom jazykovo zdatná krajina, v rebríčkoch skôr v hornej polovici v rámci EÚ (pozdravujem obzlvášť Španielsko a Francúzsko, kde na turisticky exponovaných miestach mladí ľudia nevedia ani anglické číslovky). Takže pokiaľ sa mu nestane nejaká extra mimoriadnosť, myslím, že turisticky exponované miesta na Slovensku sú celkom prívetivé (áno, viem, niektorí zamestnanci v službách nie).
Rezident je na tom horšie. Našťastie poznám viacerých a ono sa to nezdá, zgrupujú sa do rôznych komunít, dokonca niekedy podľa miesta, odkiaľ pochádzajú. A okolo týchto komunít sa pohybujú aj Slováci.
Takže rozhodne to nie je, ako si predstavuje bobitwo, že cudzinec bývajúci na Slovensku vyzerá ako z filmu Sám doma. Vedia sa orientovať v slovenských zákonoch, povinnostiach, formulároch a vedia tu existovať.
Na to, aby podal zahraničný rezident odvolanie, naozaj nepotrebuje mať verejne dostupné preložené slovenské zákony. Vždy si nájde Slováka, ktorý mu s tým pomôže.
V akomkoľvek väčšom meste v Európe existujú obrovské komunity ľudí ktorí miestny jazyk neovládajú. Bol si niekedy v Brne? Opäť raz sme pri tom že svoje názory formuješ podľa rodnej viesky a aj to zaseknutý v roku 1980. Svet je dnes niekde inde.
Ale to nie je pointa. Tu sa nebavíme o nejakom náhodnom človeku čo niekde žije separátne, ale o ľuďoch ktorí tvoria 8% slovenskej populácie, a v niektorých regiónoch väčšinu. V takom prípade na "komunikáciu s miestnymi" slúži práve tá maďarčina a v slušnom štáte budú v maďarčine aj "všetky upozornenia" a komunikácia s úradmi (samozrejme spolu so slovenčinou).
V podstate od začiatku masovej migrácie koncom 19. storočia práve preto vznikali krajanské komunity. Prvá generácia sa obvykle naučí len málo a jazykovo plynulé (a teda aj lepšie integrované) sú až ich deti. Od Slovákov v Amerike po Arabov vo Francúzsku, tento vzorec sa stále opakuje.
Určite nie, keďže ak žiješ v cudzom štáte, tak potrebuješ komunikovať s miestnymi, s úradmi, chceš si prečítať rôzne veci. Všetky upozornenia sú v miestnom jazyku. Asi ťažko budeš žiť len so slovenčinou napríklad, alebo maďarčinou vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Španielsku atď. Samozrejme, môžeš byť digitálny nomád, robiť pre slovenskú firmu a žiť v Barcelone, na Madeire atď. ale ten jazyk nakoniec potrebovať budeš. Bez znalosti miestneho jazyka si výrazne obmedzený a limitovaný aj v spoločenskej a sociálnej oblasti.
Používanie arabčiny v Izraeli nemá nič s údajnou "okupáciou" tzv. Palestíny (ktorá trvala necelé dva roky a naozaj nebola podnetom meniť štátny jazyk), ale skutočnosťou že cca 20% občanov Izraela tvoria Arabi. Ide teda o menšinový jazyk v rámci samotného Izraela a jeho populácie, s tým rozdielom že ide o výrazne väčší podiel populácie a že nie je geograficky tak veľmi sústredená do konkrétnych lokalít.
Samozrejme nech si každý používa jazyk aký chce, autority by mali poskytovať možnosť komunikovať rovnako v štátnom jazyku a regionálne v jazyku menšín (pri centralizovaných agendách by v obmedzenom rozsahu asi tie menšinové jazyky dostupné mali byť tiež). Netuším čo Gejza rieši, ja som teda svojho času na južné Slovensko chodil často a nezažil som jediný problém. Možno v nejakých menších dedinách vo výnimočných situáciách problém byť môže, ale v mestách je to uplne ok, či je to Komárno, Zámky, DS alebo čokoľvek.
Historicky to samozrejme bolo inak ale tak je logické že keď sa niekto vo veku 30 rokov zrazu ocitne v inom štáte tak už ten život dosť pravdepodobne doklepe v tom rodnom jazyku.
--- preto, lebo v tom čase na tom území (DS) bola maďarčina majoritou. Logicky teda najpoužívanejší jazyk bol preferovaný. Logika diktuje toto, a žiaľ to politici nie vždy chápu. Oficiálnym jazykom regionálne totiž môže byť aj iný než štatotvorný. Takisto ako na území Palestíny, čo okupuje Izrael - z pohľadu Izraela je to súčasť Izraela, a predsalen všetky nápisy sú dvojjazyčné (až troj- kvôli angličtine), vrátane verejnej dopravy. Keď to chápe Izrael, tak to možno pochopiť aj na Slovensku. Legislatíva to vlastne už umožňuje, ako aj v úradnom styku.
Projektová dokumentácia musí byť v slovenčine. Cez to vlak nejde.
To že tvoj šéf bol maďar je fajn, nepotreboval pri riešení tlmočníka. My sme ale boli oddelenie, kde boli len slováci, 2 ľudia z Česka, 1 poliak, turek a sýrčan. Ako turek, tak aj sýrčan došli na Slovensko na vysokú školu a ju aj vyštudovali a ostali tu. Každý z nich hovoril slovensky a to poliak bol v tom čase na Slovensku 6 rokov a arabský kolegovia 10 rokov. Mali síce prízvuk, ale bez problémov im bolo rozumieť. Drvivá väčšina úradných vecí čo sme vtedy riešili v maďarsky hovoriacej časti Slovenska trpela na to, že úradníci koľkokrát nevedeli po slovensky ani ceknúť. A to sa narodili na Slovensku a žili tu cez 50+ rokov. Na základné a stredné školy chodili s vyučovacím jazykom maďarským, na výšku šli do Maďarska. Otec je z takej obce v okolí Dunajskej stredy, takže viem, ako to chodilo. Už sa to zlepšilo, aspoň v DS a blízkom okolí, lebo sa tam presťahovalo dosť ľudí z Bratislavy a prvý, kto pochopil, že len maďarčina stačiť nebude boli obchodníci a krčmy a reštiky. Ešte v roku 2000 si v celej Dunajskej strede si mal problém nájsť reštiku, kde by bolo menu po slovensky. V nedeľu boli v kostoloch 4 omše, len 1 bola po slovensky. Všetky nápisy v meste v maďarčine, na úradoch oznamy v maďarčine atď.
To je zaujímavé, nejakú dobu som vypomáhal na zákazkách z okresov GA/DS a hoci môj vtedajší šéf bol Maďar, nešli ľahšou cestou - celá PD sa vždy robila po slovensky a nespomínam si na jediný problém.
bobitwo
To že tvoj šéf bol maďar je fajn, nepotreboval pri riešení tlmočníka. My sme ale boli oddelenie, kde boli len slováci, 2 ľudia z Česka, 1 poliak, turek a sýrčan. Ako turek, tak aj sýrčan došli na Slovensko na vysokú školu a ju aj vyštudovali a ostali tu. Každý z nich hovoril slovensky a to poliak bol v tom čase na Slovensku 6 rokov a arabský kolegovia 10 rokov. Mali síce prízvuk, ale bez problémov im bolo rozumieť. Drvivá väčšina úradných vecí čo sme vtedy riešili v maďarsky hovoriacej časti Slovenska trpela na to, že úradníci koľkokrát nevedeli po slovensky ani ceknúť. A to sa narodili na Slovensku a žili tu cez 50+ rokov. Na základné a stredné školy chodili s vyučovacím jazykom maďarským, na výšku šli do Maďarska. Otec je z takej obce v okolí Dunajskej stredy, takže viem, ako to chodilo. Už sa to zlepšilo, aspoň v DS a blízkom okolí, lebo sa tam presťahovalo dosť ľudí z Bratislavy a prvý, kto pochopil, že len maďarčina stačiť nebude boli obchodníci a krčmy a reštiky. Ešte v roku 2000 si v celej Dunajskej strede si mal problém nájsť reštiku, kde by bolo menu po slovensky. V nedeľu boli v kostoloch 4 omše, len 1 bola po slovensky. Všetky nápisy v meste v maďarčine, na úradoch oznamy v maďarčine atď.