Discussion Forum › General Discussion

Letištní linky jsou dražší téměř na celém světě. Linka 119 je integrovaná díky tomu, že je určena primárně pro jiné účely, než odvoz leteckých pasažérů, fakt, že linka 100 je plně integrovaná je obrovským gestem ze strany DP. A z linky AE je možné vystoupit/nastoupit za 30,- CZK i na kulaťáku, což není cena královská ani knížecí. Myslím, že ani 30,- ani 45,- CZK není cena, která by významně zasáhla do rozpočtu cestujícího těmi nejlevnějšími low-cost aerolinkami.

Konkrétne na tomto mieste je použitá výhybka s mechanickým krížom, teraz si presne nespomeniem, či symetrická, ktorá umožňuje rýchlosť 40 km/h do oboch smerov, alebo nesymetrická, ktorá dovoľuje rýchlosť 40 km/h do priameho smeru a 20 km/h. Montáž elektricky stavaného kríža by umožnila rýchlosť 60 km/h. Táto výhybka je nesprávne namontovaná na nosnej sieti predchádzajúcej podvesnej výhybky, ktorá bola tiež zle naprojektovaná. Nosná sieť neumožňuje nastavovanie polohy armatúry, čo je nutnosťou. Okrem toho je výhybka zle vykotvená, takže ťahové pomery v zostave nie sú vykompenzované. Ďalším problémom je za výhybkou nasledujúce kríženie, ktoré je starej konštrukcie (okopírovaná konštrukcia americkej firmy Ohio Brass zo začiatku 20. storočia) a okrem toho zle namontované a značne opotrebované. A oblúk do Cintorínskej ulice je priam školským príkladom, ako sa to nemá robiť - sú použité zastaralé oblúkové svorky, ktoré sa už v čase montáže tejto zostavy nevyrábali a ich polomery nezodpovedajú polomeru oblúka, takže sa trolej láme cez hrany oblúkov.

Díky za informace, mě spíš šlo o to, že kdo chce, jízdenku si (nejen) ve Vídni koupí- a nemusí přitom jak vůl desítky minut pobíhat po letišti, nádraží nebo nočním sídlišti.
A ještě bych měl dotaz- pamatuju si dobře, že na ŽST Petržalka si 24-hod. lístek jinde než v automatu nekoupím, však? Už se moc těším, jak tam budu zase rozměňovat bankovku 1000 Sk tak, abych z ní měl 9x 10Sk minci...

Koľajové výhybky, ktoré sa v súčasnosti používajú, sú taktiež technicky na úrovni. Rýchlosť cez výhybky je však možné zvýšiť prakticky len pre jazdu po hrote v priamej vetve. Riziká plynúce z vykoľajenia vozidla v hustej mestskej prevádzke sú príliš vysoké na to, aby bolo možné ich pripustiť, aj keď je to riziko veľmi nízke.

To sice nepochybně mohl, ale pokud se tam za posledních 14 měsíců nic nezměnilo, tak odpověď by zněla velmi striktní "Nie". To jsem zažil osobně- a s největší pravděpodobností jsem měl tu čest se stejným prodavačem jako ten blogger- tak nepříjemných lidí je totiž na Slovensku málo!

Aha, tak to som nevedel, ďakujem za info. Ak hovoríte o "nesprávnom výbere týchto armatúr", znamená to, že to sa dá napraviť nejakým preštelovaním na danom mieste, alebo v takých prípadoch treba kupovať niečo nové?

Čo sa týka rýchlosti, tak napr. na ul. 29. augusta je výhybka na Rajskú, a z mojej skúsenosti tam trolejbusy, čo idú rovno (206, 208) veľmi spomaľujú. Teda nemuseli by, keby vedeli, ako cez to jazdiť?

A ako to je u kolajovych vyhybiek ? Jedna vec je predpis D1/1, ale druha ako su stavane, kolko znesu. Ci tam sa to zhoduje ?

ivanbuto: Zabudol som podotknúť, že veľmi veľký podiel má zlá technika jazdy vodičov, ktorých nikto na jazdu cez vysokorýchlostné armatúry neškolil a mnohí jazdia cez ne pomaly, zo zvyku, prípadne sa boja. Doporučujem vám z celého srdca vyhľadať si trolejbus #6297, jeho vodič vám predvedie, aké rýchlosti sú na súčasnom vedení možné.

o mileticke: http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Bbratislavao&c=bratislavao_1_1

V Bratislave je momentálne absolútna väčšina trolejových armatúr vysokorýchlostných. Problém je v zlom stave vozoviek, nesprávnej geometrickej polohe armatúr, bezdôvodnom obmedzovaní rýchlosti cez tieto armatúry a v nesprávnom výbere týchto armatúr (napr. používanie rozjazdových výhybiek bez elektricky stavaného kríža, používanie výhybiek s bezdôvodne veľkým uhlom odbočenia, používanie zbytočne krátkych svoriek v oblúkoch, používanie oblúkových svoriek nezodpovedajúcich polomeru oblúka atď.). Jedna kompletná vysokorýchlostná výhybka stojí cca. 200 tisíc korún.

Problém je v tomto prípade LEN v ľuďoch, nie v peniazoch.

V BA je momentálne väčšina trolejbusových výhybiek a krížení (alebo sa to nazýva nejako inak?) robená tak, že trolejbusy musia značne spomaliť pri prechode takýmito miestami. Nie všade je to problém, napr. v blízkosti zastaviek, kde aj treba buď spomaliť alebo vyštartovať zo státia. Inde to však spomaľuje zbytočne, napr. Mickiewiczova/Am. námestie, Kollárovo nám./Nám. 1. mája, ale aj na Ul. 29. augusta pred odbočením na Rajskú, a kopa iných miest.

1a. Na aké rýchlosti sú momentálne stavané výhybky?
1b. Na aké rýchlosti sú momentálne stavané kríženia?
2. Aké rôzne typy existujú, a aké maximálne rýchlosti sú možné pri kvalitnejších riešeniach?
3. Koľko jedno takéto "vysokorýchlostné kríženie" stojí peňazí?
4. Koľko by podľa vás stálo postupné prebudovanie všetkých krížení na vysokorýchlostné? Dajú sa urobiť aj výhybka na vyššiu rýchlosť, alebo nie?

Keby mal T-Com kábel pod každým chodníkom, pod každým stĺpom a pod každým semaforom, tak by som tomu možno veril...

by ma zaujimalo ci budu mat niaku pokutu, alebo to bude vsetko v poriadku...
a zevraj meskali kvoli tomu ze t-com neprelozil vcas niake kable.. ?

Keby sa v Rakusku, Irsku, ci Nemecku stalo, ze firma proste nedokonci stavbu a meska 3 tyzdne len tak z prdele, tak ta firma by si uz v stavebnictve nepipla.

Inak na Mileticke pred trhom zacali robit zastavku, takze uz to vyzera ze s tym dokoncenim do 24.9. to myslia vazne.... ?

Neviem ktoru odbocku myslis...ale tu co ja opisujem je pri pumpe OMV , cele priecestie je neprejazdne a zablokovane prenosnzm dopr. znacenim. Takze v smere do KV neodbocis ani len na pumpu a rovnako z OMV neodbocis na KV. Takze mozes sa ist otacat na dalsie priecestie niekde pri PKO resp. niekde az do KV ?

je diky

Ale z Botanickej sa dá odbočiť doľava na Karloveskú, či nie?