Discussion Forum › General Discussion

Jazdím 203 a 207 pravidelne do práce a mám pocit ze obaja vodiči prišli z predchádzajúceho zamestnania, a to družstva, pretože jazdia tak necitlivo ako kedy viezli dobytok...Nedá sa nejakým spôsobm na to upozorniť kompetentných ľudí??? Ešte mám jednu zaležitosť na ktorú by som privítal od účastníkov diskusie radu...Z Bajkalskej chodim 208, ktorá býva pravidelne natreiskaná tak, že človek stojí na jednej nohe. Pýtam sa bol by to veľký problém keby sa aspoň medzi 7.00 - 8.00 posilnili tieto spoje o dlhsie torleje, resp. harmoniky???
Ďakujem s pozdravom PJ

" (dáno šířkou karoserie- zatímco dnes je zvykem šířka vozidla 2550 mm, na konci 80. let když se začal vyrábět přímý předchůdce Agory- Renault PR312- byla standardní šířka autobusu 2500 mm. A ten půlmetrový rozdíl je znát...)"

2550 mm - 2500 mm je podla mna 50 mm, teda asi 5 cm, kde si tam pre boha dosiel k polmetrovemu rozdielu ????

To odkiaľ mám? Jednoduše- počítám podlahu samu o sobě, nikoliv vlastní sedadla. Chtěl jsem tím prostě vyjádřit, že Solaris je jedním z mála NP autobusů, kde se dá projít odpředu dozadu bez nějakého výrazného převýšení. Samozřejmě vím, že Citelis (a restylovaná Agora taky) to umožňuje rovněž, ovšem
a) ulička je výrazně užší než v Solarisu (dáno šířkou karoserie- zatímco dnes je zvykem šířka vozidla 2550 mm, na konci 80. let když se začal vyrábět přímý předchůdce Agory- Renault PR312- byla standardní šířka autobusu 2500 mm. A ten půlmetrový rozdíl je znát...)
b) Solaris má všechny sedadla na podestě v "rozumné" úrovni, nekonají se tam metrové rozdíly mezi úrovní sedadel a podlahy jako v Citelisu
c) Solaris je shodně uspořádaný ve všech verzích, zatímco kloubová Agora má za kloubem schod.

Pokud jde o vlastní uspořádání interiéru v Solarisu, tak to nemůžu moc posoudit. V Praze to nemáme a když jsem byl nedávno v Ostravě, tak mi přišlo, že v tomto ohledu je co kus, to originál. Navíc existují výrazně odlišné Solarisy ve Švýcarsku (v La Chaux de Fonds např. nemají "věž" a místo ní jsou další sedadla) nebo v Itálii (v Římě např. jezdí kloubová verze bez zadních dveří- místo nich jsou opět 4 sedadla). Ovšem v žádném NP autobuse, kterým jsem kdy jel mi nepřišlo, že by těch NP sedadel bylo výraznější množství.

predpokladam ze zachadzanie spojov si chrovatsky grob objednava a priplaca zo svojho rozpoctu, pokial tak spravi aj marianka, predpokladam ze nic nebude zasadne branit tomu aby tam jazdili spoje MHD

Chorvatsky Grob je cast BA? (ked don MHD jazdit moze a do marianky ktora tiez nie je castou nemoze)

tiez som nad tym rozmyslal, tiez som si to prepocitaval a napadlo ma ze to by bolo skor realisticke, ten zisk v statisicoch a obrat v 113mil., tazko z toho vypocitat kolko penazi pripada na cestujucich kd tych 15mil su vsetci ludia v ZA za cely rok aj pri opakovanych jazdach

na podstate hybanie s cislami beztak nic nemeni - zilinsky dopravny podnik je ziskovy a kupuje novu techniku, kdezto DPB je za extremnych dotacii extremne stratovy a cestujuci sa vozia v starych srotoch

www.dpb.sk, rubrika "Stalo sa", utorok 18. 4. 2006

"O 14:48 vodič 34/4 2515 na konečnej Pri kríži pri obhliadke vozidla zistil, že je rozbité ochranné sklo pri 8. dverách. Bez zranenia. Technická závada - pnutie materiálu."

Hehe, to by bol aký dlhý autobus, iste by aj zložito (do)manévroval po uliciach Bratislavy. ?

SPOJENIE ZAHORSKEJ BYSTRICE A MARIANKY - LINKA MHD 37 a 505. Zahorska Bystrica a Marianka su takmer spojene a peso je mozne prejst pomerne rychlo cez jedno pole s potokom, ktore ju delia. Pri nepriaznivom pocasi po turistickej znacke - to je vsak trochu obchadzka. Je zvlastne,ze linka c. 37 a 505 do Marianky nezachadza. Prejde cez riedko obyvanu oblast medzi Lamacom a Zahorskou Bystricou a uz nezajde tych 1,1 km (vzdialenost medzi koncom Zahorskej Bystrica a zaciatkom Marianky). Uz prebiehajuca vystavba tuto medzeru medzi dedinami aj tak vyplni. Myslim, ze ked autobus MHD zachadza tak daleko od Lamaca, mohol by obsluzit obidve dediny.

No, keď sa pozrieš, aké prehnité schody majú ik280... ☠

ani nevies kolkokrat som sa o posledny schod delil s piatimi ludmi... a kolkokrat som ani hlavou nemohol otocit 10 vobec neni prehnane cislo

Nie, tam ich je 12. ? Tie počty na schodoch okolo 8 - 10 ľudí sú reálne Keď už niekto ( z tudiskutujúich) nechce uveriť donebavolajúcu preplnenosť 21 v rannej špičke, alebo niektorých petržalksých liniek ráno, alebo dlhodielové linky, alebo neviem ešte aké všetky linky; tak aspoň ten prepravný substrát (ináč sa to nazvať ani nedá), ktorý sa vozil pondelok 10.4 v náhradnej doprave autobusmi za trmavaje počas nehody ****tár šofér; alebo všeobecne substrát, ktorý sa vozí s NAD počas mimoriadnych udalostí v elektičkovej doprave v prepravných špičkách. To sú také obsadenosti tých vozidiel, že či by aj konštruktéri neboli náhodou prekvapení. Vtedy počítajte ľudí na schodoch, keď ani neviete, že či tá noha na ktorej stojíte je vaša. ? ?

,,Ešte keď sa to nedajbože dostane na L22, fuuu to len bude... ", tvoj príspevok 60454, o zálohe ani zmienka.
Re #60499 Mego: S L 32 súhlas.

prestan. na schodoch ziadnych 10 cestujucich nie je.

Viete niekto, na ktorom poradí l. 13 bude jazdiť T2-ka a na ktorom súprava?

To ma tiež napadlo. Ale minimálna osová vzdialenosť by bola zachovaná, aj keby mali obe vetvy spoločné koľajnice - tie bližšie k Baťovi. A väčšia osová vzdialenosť (pre smer Obchodná a z Obchodnej) by snáď vadiť nemala.

No ja by som tou desatinnou čiarkou pohol trochu ďalej. Ak by pri 15,6 milióna mali byť tržby 11,3 miliardy, každý cestujúci by musel zaplatiť vyše 700 Sk. Ono to bude asi 113,7 milióna a zisk asi tiež nebude 724 miliónov (skôr 724 tisíc).

este k tym revizorom trocha matematiky, stvrt miliardy prepravenych, 61000 chytenych ciernych pasazierov, panecku, skoro 2 stotiny percenta chytenych cestujucich... tak neviem bud su cestujuci v Bratislave neskutocne poctivi ze ich chytili nacierno cestovat len cca 0.02% alebo je uspesnost revizorov katastrofalna,

ked vezmeme v uvahu hyperoptimisticky scenar ze nacierno cestuju povedzme 2% vsetkych cestujucich, tak aj z tychto 5 milionov chytili len 61000 co robi smiesnych 1.2%, citane ludskou recou revizori chytia jedneho zo sto ciernych pasazierov, ak budeme pocitat s realistickejsimi 5-10% ciernych pasazierov zo vsetkych cestujucich, tak sa dostaneme pri 10% k uspesnosti jeden z patsto ciernych pasazierov

bravo revizori, este by mohli hodit cisla kolko revizorov vyhodili kvoli uplatkom nech sa pobavime na ich zmysle pre realitu

Revízori v Bratislave chytili v roku 2005 takmer 61-tisíc čiernych pasažierov. Pokutu 1400 korún viac než od polovice prichytených vymáhali súdne.

Revízori Dopravného podniku Bratislava v minulom roku vo vozidlách mestskej hromadnej dopravy prichytili takmer 61-tisíc cestujúcich bez platného cestovného lístka. Tí na pokutách, prípadne následných súdnych výdavkoch, zaplatili 66 miliónov Sk.

Približne 14 percent čiernych pasažierov zaplatilo pokutu priamo vo vozidle. Ďalších 30 percent tak urobilo v lehote 30 dní v doplatkovej kancelárii dopravného podniku na Olejkárskej ulici.
[...]
Revízor je oprávnený udeliť postih za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 1400 Sk (prípadne 35 eur). Úhrada je jednotná pre všetky kategórie cestujúcej verejnosti.

Ak sa cestujúci do 30 dní dodatočne preukáže platným predplatným lístkom, platí len manipulačný poplatok 140 Sk. Pre každý typ platby má revízor osobitné potvrdenie. Po lehote 30 dní odstupuje dopravný podnik pohľadávku na vymáhanie advokátskej kancelárii, ktorá cestujúcim posiela upomienku pred žalobou.

Po vydanom platobnom rozkaze je vymáhaná čiastka zvýšená o poštovné a súdne trovy vo výške približne 3600 Sk. Ak dlžník neuhradí platobný rozkaz, prichádza k slovu exekútor a dlžná čiastka sa opäť predraží o 2500 až 4 000 Sk. Celkovo tak čierna jazda môže cestujúceho stáť až 10 000 Sk.

cely clanok
http://servis.pravda.sk/pda_art.asp?cl=A060420_165114_sk_pspravy_p01&o=sk_spravy&obr=1

Neviem,kto tu rozsiril tu famu s problemami pri prejazde...ale je to podla mna blud.Kebyze vidite,po com jazdia Solarisy v Bielsku-Bialej,tak nase cesty zvladnu absolutne bez problemov. ?