Papyr
Reply on: yale #46569:
A kde je ta vyhoda toho metra oproti elektricke? Vyssia kapacita nutna nebude, Petrzalka sa nema kam rozrastat. Strasne prachy to bude stat. Priemernu cestovnu rychlost to bude mat totozne s elektrickou (vid nizsie). Na nastupiste metra to bude trvat z povrchu viac minut a viac krokov. A este k tomu proponujes na dalsich 20 rokov autobusove provizorium, asi aby vsetci prestali pouzivat MHD nadobro.Priemerne cestovne rychlosti prazskeho metra:
A, Skalka-Dejvicka, 19 min, 10 km, 31,5 km/h
B, Zlicin-Cerny most, 41 min, 26 km, 38 km/h
C, Ladvi-Haje, 30 min, 18 km, 36 km/h
To je od konecnej na konecnu. Ak idem metrom A povedzme par stanice, tak k SVOJEJ priemernej rychlosti este musim pripocitat hluchy cas na prekonanie hlbky. Ak idem z Hradcanskej na Nam. Miru (5 stanic), tak je to 4 km, 7 min jazda v metre a 5,5 min jazda pohyblivymi schodmi! Cim sa dostavame k realnej priemernej V=19,2 km/h.
(Cas cakania na metro a elektricku zanedbavam, ale - ked uz sme pri tom - keby sa v BA malo rozhodovat metro/elina, kde by boli kratsie intervaly?)
);
yale
Čo sa týka kapacity 40m električky, musíme si najprv povedať, či ju naozaj využijeme.
Tu sa dostávame k závažnej slabine petržalskej električky: V Petržalke je krásne segregovaná a je to riešenie rýchlostne ak kapacitne pomerne dobre porovnateľné s ľahkým metrom. Dajme tomu že električka urobí petržalský segment za 15 minút, metro za 10 a autobus za 20 minút. Akonáhle sa však električka dostane do centra, prudko spomalí a stratí priamy smer. Prednosťou podzemnej dráhy je práve to, že bez ohľadu na prekážky na povrchu si zachováva rýchlosť aj v zastavanej a dopravne komplikovanej oblasti.
Na Hlavnú stanicu sa rýchloelektrička dostane z Janíkovho dvora za cca 30 minút. Autobus už dnes robí obdobnú trasu za 27 minút. Metro v trase B.1 sa dostane na stanicu cca do 15 minút a po ceste ponúka možnosti prestupov na všetky typy dopravy (Kamenné, Hodžovo námestie, Hlavná stanica).
Rýchloelektrička (teda v skutočnosti električka ako každá iná) teda bude rýchla a segregovaná tam, kde sú pomerne rýchle aj všetky iné druhy dopravy, a kde sa porovnateľná rýchlosť dá dosiahnuť aj inými prostriedkami. Spomalí tam, kde metro pokračuje ďalej a autobusy môžu aspoň ísť inou trasou.
Podľa mojich odhadov bude "rýchloelektrička" na trasách priamo dostupných cez električkovú trať rýchlejšia do cca 20% oproti súčasnému stavu. Na ostatných trasách sa úspora prakticky neprejaví.
Preto si myslím, že električka vzhľadom na malé časové úspory nebude zberať až tak veľa cestujúcich, ako by zberala trasa B metra. Napokon, to pekne uvidíme na záujme o linku 95 po septembri. Podľa mňa tam požiadavka na vysokú kapacitu bude možno v superšpičke, inak postačí kapacita kĺbového autobusu v krátkom intervale, ktorý bude u 95ky trojminútový, ale môže byť aj polovičný, najmä ak sa postaví dočasná autobusová cesta.
Tvoja proklamovaná kapacita električky teda nemusí byť vôbec potrebná a dá sa v prípade autobusového riešenia ľahko doplniť len na špičku. Kapacita bude potrebná vtedy, keď v tej trase bude vozidlo schopné za 15 minút dosiahnuť Hlavnú stanicu a za 17 minút Trnavské mýto, a tým je principiálne metro (bez ohľadu na technické riešenie a typ vozidla).
Ak to zhrniem, v prípade petržalskej električky sa tu za drahé peniaze postaví niečo, čo zlepší dopravu v Bratislave minimálne. A hovorím, buď sa ide do toho v riešení čo zabezpečí vytvorenie reálnej dopravnej zbernice sever-juh, alebo povedzme že na to momentálne nemáme a venujme sa zlepšeniu dopravy pre celé mesto, a to sú kroky ktoré som popísal už v predošlých správach.
Ak nesúhlasíš, skús mi popísať v čom je ten zásadný prínos petržalskej električky, že je nutné za ňu obetovať investície do zvyšku bratislavskej MHD.