Discussion Forum › General Discussion

Bol by som veľkým priaznivcom lepšieho dispečerského riadenia, aj som to za tú dobu ikskrát písal. Ale máme čerstvo sedem rokov jednolinkového variantu. Úprimne poviem, že už neverím v pokrok v tejto oblasti. Ak sa tá kvalita nenastavila ešte pred reformou linkového vedenia, koľko ešte máme čakať na implementáciu? A hlavne, čo dovtedy?

...a preto medzi tými dvoma extrémami (jednolinkáč vs. odvšadiaľ všade) existoval efektívny kompromis menom dvojlinkový variant.
1,2,3. Podobný počet spojov, ale dva ciele, takže ak si mal konkrétny cieľ, časť prestupov si si ušetril a linka mala aspoň 8 odchodov za hodinu, čo sa dalo počkať.
4. Nerovnomernosť dopytu bola menej výrazná, lebo prestup na iný smer sa dal vykonať z oboch liniek.
5. Pri tunajšej úrovni dispečerského riadenia si mal istotu, že aj pri výpadku zostane každú radiálu obsluhovať aspoň jedna linka, čo síce bolo oslabenie kapacity, ale nevznikali polhodinové okná kým sa rozbehne NADka.

A potom samozrejme prehľadnosť.

Dnes ti príde návšteva a povieš jej: "ak chceš ísť na miesto X, choď linkou A a prestup na Šafárikovom námestí na linku B"

Pri systéme odvšadiaľ všade by cestovateľská rada vyzerala takto "ak chceš ísť na miesto X, choď linkou A a ak ju nestihneš, chod linkami D, F, J a prestúp na Šafárikovom námestí na linku C, H, L"

Čeho?

Laicky:

1. z tvojej zastávky išiel približne rovnaký počet spojov ako dnes, ale rozdelený do viacerých liniek, v princípe odvšadiaľ všade.

2. ak si chcel ísť niekam električkou, nestačilo len tak prísť na zastávku, ale musel si si pozrieť konkrétny odchod (čo je v rozpore s atraktívnou verejnou dopravou, kde má mať čas príchodu na zastávku najmenší vplyv na celkový cestovný čas). Niektoré linky chodili napríklad len 3x za hodinu, teda ak ti ušla "tvoja linka" a tvrdohlavo si trval na nej, strávil si nasledujúcich 20 minút na zastávke. Nosná doprava ako lusk.

3. ak si napriek tomu využil ponuku odchodov električiek, ktorá bola podobná ako dnes, potom si nastúpil na inú linku a aj tak v centre prestupoval, kde to bola rovnaká lotéria.

4. Keďže väčšina cestujúcich cestovala podľa bodu 2 (čakali na svoju správnu linku), dopyt nebol rovnomerný a jedna linka jazdila poloprázdna a do druhej sa nedalo nastúpiť (pri jednolinkovom variante je dopyt rovnomerný, využije sa kapacita električiek efektívne)

5. Ak na radiále stala nehoda, v systéme liniek odvšadiaľ všade to znamenalo paralyzovanie celej električkovej siete. Električky proste vynechali spoje na každej radiále a NADka sa organizovala vyslovene na princípe náhody. Pri jednolinkovom variante sú zasiahnuté iba dve radiály (síce v plnom rozsahu), pri troche šťastia a dispečerského manžmentu iba jedna, a NADka sa zabezpečuje značne pohodlne.

nerovnomerne rozkladanie substratu (aj z radialy do meste, kde nie je problem s prekladom), a v smere z mesta zaroven problem s prekladmi (staci systemove meskanie z jedneho ramena ine ako z druheho)
oboje vedie nasledne s vyssou mierou pravdepodobnosti k vlacikovaniu (su to trigre navyse oproti dnesnym, ktore ten system viacerych liniek neeliminuje)

Vie mi niekto povedat preco system 9 elinovych spojov bol vlasne zly?

Presne, je tam napísané "vo vhodnej vzdialenosti", čím sa zrejme myslí to, že vodič prechádzajúci križovatkou ju musí vidieť, aby vedel, či za križovatkou obmedzenie končí, alebo pokračuje. Čiže ak bude značka 50 m za križovatkou, neznamená to, že od hranice križovatky po túto značku obmedzenie neplatí.

Ja som len zvedavý, ako sa v tom značkovom chaose u nás vyznajú samoriaditeľné autá. Asi budú musieť mať nejakú vyššiu inteligenciu a vedieť, ktoré značky treba brať vážne a ktoré nie, aby napríklad nebrzdili pri nejakej zabudnutej tridsiatke, kde sa už dávno nič nerobí a podobne. Naši živí vodiči to zvládajú celkom dobre.

Ale s touto debatou by sme asi mali ísť už do vlákna off-topic. Toto vlákno by malo slúžiť na všeobecnú diskusiu o MHD.

Nemusí byť zopakovaná hneď na hranici križovatky - hovorí o tom § 7 ods. 5, na ktorý odkazuje aj nižšie citované prechodné ustanovenie:

"Regulácia vyplývajúca z regulačnej značky podľa odseku 4 (pozn.: "platí od miesta, kde je značka umiestnená") platí po značku, ktorá ju ukončuje, ak z významu značky nevyplýva inak alebo ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. Ak má regulácia vyplývajúca z regulačnej značky podľa odseku 4 platiť aj za križovatkou, musí byť regulačná značka znovu umiestnená vo vhodnej vzdialenosti za križovatkou, inak musí byť vo vhodnej vzdialenosti za križovatkou umiestnená značka, ktorá ju ukončuje. "

Ale čo? Ju tam opravili? Nebodaj ju uvidíme vypravenú? Idú šetriť kilometre na Škodovkách, resp. odstaviť ďalšie? Furt lepšie vypraviť T3M v rannej špičke než K2S. Aspoň keď neprší. Premávka na 4/25 medzi 4:15 a 8:18 hádam nebude trpieť horúčavami, takže ani argument tónovaných okien na K2S neobstojí. Zato argument kapacitnej súpravy oproti K2 áno.

Del

Mozno keby sedmicka znova jazdila po svojej starej polookruznej trase v centre a nie na hlavnu stanicu tak by neviezla len vzduch ale aj ludi.

Linky nie sú úplne smerodajné. Smerodajné sú spoje alebo miestokilometre.

Ako plánuješ pridať linku 7, keď je račianska radiála už takmer na hranici svojej kapacity? Linka bývala prázdna len v jednom smere, keďže občas premávala v tesnom závese za linkou 3. Zrušenie päťky bolo sice nešťastné, no mňa osobne viac mrzelo dávnejšie zrušenie linky 206. Na druhej strane, linku 64 v súčasnosti považujem za zbytočnú a nevyužitú.

Linky, ktore sa zrusili za primatorovania Valla:
2, 5, 6, 7, 8, 58, 59, 74, 196, 208.
Ze prave on hovori o lepsej MHD.

Odpovedali sme paralelne
To, čo píšeš v bode 2, som doteraz nevedel, pamätal som si to tak, že regulačná značka pred zónovou prednosť má. Zase som o niečo múdrejší.

Nemáš pravdu. Podľa §30 ods.2 písmeno a) vyhlášky 30/2020 Z.z.
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-30#p30

"najvyššia dovolená rýchlosť vyplývajúca zo značky umiestnenej pri okraji cesty platí najďalej po VZDIALENEJŠIU hranicu križovatky"

Takže ak je hneď za križovatkou zopakovaná, nemusíš spomaľovať na tých 30.

Druhá vec je, že toto je prechodné ustanovenie (momentálne platné do 31. marca 2029), pretože podľa §7 ods.5
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-30#p7

"Ak má regulácia vyplývajúca z regulačnej značky podľa odseku 4 (sem patrí okrem iného aj obmedzenie rýchlosti, pozn. red.) platiť aj za križovatkou, musí byť regulačná značka znovu umiestnená vo vhodnej vzdialenosti za križovatkou, inak musí byť vo vhodnej vzdialenosti za križovatkou umiestnená značka, ktorá ju ukončuje."

To znamená, že po 31. marci 2029 (ak nebude prechodné obdobie pre neschopnosť správcov ciest znova predĺžené) už križovatka obmedzenie rýchlosti nebude ukončovať, ale bude musieť byť ukončené značkou.

1. § 30, ods. 2 vyhlášky č. 30/2020 Z. z.:
"Do 31. marca 2029
a) najvyššia dovolená rýchlosť vyplývajúca zo značky umiestnenej pri okraji cesty platí najďalej po VZDIALENEJŠIU hranicu križovatky, ak nie je ukončená alebo zopakovaná za križovatkou podľa § 7 ods. 5, alebo po začiatok obce,".

2. Nikdy nebolo stanovené, že klasická regulačná značka má prednosť pred zónovou. V TP 117 je dokonca táto veta: "Upozorňuje sa však na to, že podmienky vyplývajúce zo zónových značiek sú v zóne všeobecne platné a „nezónové“ značky ich nenegujú." Preto sa aj v bratislavskom centre zrušili zóny zahŕňajúce aj hlavné ulice (kde bola kruhová značka 50) a začiatok zóny je vyznačený až po odbočení do bočných uličiek.

3. Nie vždy je nutné šetriť značkami za každú cenu. Pri tomto rakúskom riešení sa treba zamyslieť už len nad tým, že značka, ktorá má štandardne líniovú platnosť, je použitá ako zónová bez toho, aby mala tvar zónovej značky, a ešte je pod ňou na dodatkovej tabuľke použité číslo cesty, čo nie nutne informácia, ktorú musí nosiť vodič v hlave. Áno, je pravda, že ak vodič bude dodatkovú tabuľku ignorovať, tak nič tragické sa nedeje (maximálne si tí za ním ponadávajú, že prečo ide pomaly), ale aj tak si myslím, že to slovenské riešenie je lepšie.