Discussion Forum › General Discussion

Na autobusoch to bolo tiež , kde bola rovnaká zastávka pre oba smery. napr. L35 ul. Na Pántoch, L48 Tehelná, L? Technické sklo..
Električky mali tabule určite už v 80 rokoch ale odkedy presne netuším.. Inak aj bočné označenie linky na spätnom zrkadle bývalo, aby si vedel aká linka stojí za prvou električkou na zastávke.

Otázka pre pamätníkov: Odkedy sa na električkách používali dodatkové tabuľky s cieľom, ktoré manuálne otáčal vodič? Pamätám si to z 90. rokov, vidím to aj na úplne historických fotografiách. Bolo to tak vždy alebo sa to po nejakej pauze znova obnovilo?

Doplňujúca otázka: Prečo len električky? Prečo sa to nikdy nezaviedlo pri trolejbusoch a autobusoch?

Ahojte
Nemáte náhodou nijakú informáciu o voze 6915 čo mal 06.07.25 nehodu na miletičovej približne o deviatej večer.

"veľmi nápomocné" ak už chceme byť presný. Z toho potom vyplýva, že kvôli zlej gramatike si ochotný vyradiť uchádzača o prácu.

Ja som povedal "nápomocné", nie "jediné kritérium". Ale chápem, že pre niekoho, kto rozmýšľa binárne, to je ťažké pochopiť. Okrem toho platí aj to, čo napísal Zákazník - že ak je dysortografik a na tom mieste mu záleží, tak si to nechá skontrolovať.
Inak, mám tu jedného špičkového rušňovodiča-inštruktora, Slováka, z ktorého si robím srandu, že ak raz skončí uznávanie slovenčiny ako ekvivalentu češtiny, tak bude mať smolu, pretože on nedá B1 ani zo slovenčiny .

Pokiaľ človek nemá nejakú poruchu ako je napr. dysgrafia tak neexistuje aby sa na neho gramatika nenalepila automaticky pri čítaní textu. Obzvlášť v mladšom veku mozog nasaje hocičo čomu je vystavený.

Ak teda človek píše zle, tak osobne mám tendenciu predpokladať že proste nie je "sčítaný" so všetkými intelektuálnymi implikáciami ktoré to má. Ale zároveň sa snažím pripomínať si že existujú aj vyššie spomínané diagnózy ktoré nesúvisia s inteligenciou, prípadne môže ísť niekoho kto slovenčinu nemá ako materinský jazyk, takže rozhodne to nie je spoľahlivý indikátor z ktorého by sa dali robiť závery.

Takže naozaj pribudli 2 prístrešky super že po 10 rokoch dočasnosti

S týmto súhlasím aj ja.

Moja skúsenosť je, že skutočne existuje skupina ľudí, ktorí z nejakého dôvodu gramatiku skrátka nedávajú, hoc by sa akokoľvek snažili, a pritom môže ísť aj o nadpriemerne inteligentných ľudí a odborníkov v určitom poli.

Ja si pri hodnotení druhej strany skôr všímam štylistiku, resp. schopnosť zrozumiteľne sformulovať svoje myšlienky. Toto mi napovie oveľa viac ako to, či triafa i/y alebo nie.

pokial vyberas uchadzacov na poziciu ucitela slovenskeho jazyka alebo do slovenskeho jazykovedneho ustavu, tak urcite....
poznam ale viacero spickovych odbornikov v technickych oblastiach ktori na nejake i/y zvysoka ... a na vysledok ich cinnosti/prace to ma pramaly vplyv; a ono je to inac castokrat tak ze ak priroda schopnosti niekde velmi prida, tak niekde inde zas musi kusok ubrat

Zaujímavá dedukcia. Čo sa ešte nedozvieme.

Chyby v životopise naznačujú, že to asi nedal nikomu skontrolovať.

Čiže v práci bude naprd v delegovaní a spolupráci s kolegami a asi bude trpieť prehnaným sebavedomím, čo môže napáchať tiež značné škody.

Nie len Chorváti, ale aj Slovinci. Vlastne celá južnoslovanská enkláva. No proste nemuseli si už tak ťažký život v 19.storočí ešte komplikovať gramatikou, lebo nemali takého znudeného kodifikátora jazyka, ako my sme mali Hattalu, ktorý bol zameraný evidentne na tvrdé.

Vyberiem človeka, čo bude mať schopnosti potrebné na tú pozíciu, ktorú treba. To že niekomu občas ubehne i/y pri pár špecifických prípadoch predsa nie je podstatné až tak, ak nie je učiteľ slovenčiny, či novinár a podobne.

Ale prosím, jeden z najlepších statikov na svete, čo robí pre Calatravu (ak nevieš kto to je, pozri si čo navrhol) už 25 rokov má strašnú gramatiku, proste des a vedia to všetci, čo s ním robia. Ale hej, uvidím, že príde životopis, napíše tam napríklad "ľudia boli prijatý" a ja jeho životopis hodím do smetí. Lebo špecifická hrúbka. Namiesto toho zoberiem Joža, čo napísal správne "ľudia boli prijatí", ale jeho najzložitejší projekt bola 4 poschodová bytovka v Snine. A človeka, čo riešil statiku napríklad na The Museum of Tomorrow v Riu sa vybodnem, lebo i/y.

Naozaj? A ako vyberieš takého záujemcu, čo nebude onanovať nad gramatikou, resp. pravopisom? Tak, že si vyberieš takého, čo naseká do životopisu záplavu chýb?

Dokonca aj v cudzích slovách Česi píšu y tam, kde sa má vyslovovať tvrdo - napr. partyzán alebo tygr. Ale my píšeme mäkké partizán a tiger a vyslovujeme tvrdo. Česi to majú v tomto lepšie vymyslené.

A najlepšie to majú Chorváti, ktorí majú len mäkké i - dokonca aj názov písmena y píšu s mäkkým - ipsilon

Samozrejme, je to veľmi nápomocné. Vo firme sme mali takého, čo onanoval nad gramatikou... Gramatika super, ale riadenie tímu a statika už mi veľmi nešli. Skús hádať za čo bol platený.

Ale slúži. Napríklad pri výbere uchádzačov o zamestnanie je veľmi nápomocné.

Nie je väčšinou jednotné možné číslo zrejmé už z kontextu? Nepotrebuješ rozlišovať I/Y v pekný chlapec vs pekní chlapci, keďže to že ide o viac chlapcov je zrejme už z toho podstatného mena.

Takisto pri "na aké pozície boli prijatí" je zrejmé že ide o viacero ľudí už z toho "boli".

To pravidlo naozaj neslúži vôbec nijakému účelu.

Nepokladám ho za zbytočné, veď sa tým rozlišuje jednotné a množné číslo. Je ale pravda, že Česi to vždy mäkčia (my máme pekní chlapci, hoci čítame pekný chlapci), ale Česi v j.č. "hezký hoch", v množnom "hezcí hoši" a podobne ("hrozní babráci" sa po česky vyslovuje "hrozňí babráci") a pod. Čech sa vďaka tomu v tomto nespletie nikdy...