Discussion Forum › General Discussion

"rýchlosť je totiž jediným benefitom čisto vlakového spojenia Záhorská/Vysoká–Bratislava"
Riešim teraz len úsek Záhorská Ves - Zohor, pretože určite sa zhodneme na tom že od Zohora do BA je už jasnou voľbou vlak, ide len o to ako ľudí do toho Zohora doviezť (a odviezť).

Keď tak pozerám na CP, vlak má jazdnú dobu 20 minút, autobus až 26 minút, takže máš pravdu že vlak je rýchlejší. Na druhej strane je výhodou busu že pre veľa ľudí stojí bližšie, čiže po započítaní pešieho presunu môže stále pre väčšinu vychádzať narovnako - plus pri buse je ešte rezerva na zlepšenie jazdnej doby zmenou odbavovacieho systému.

Poznámka: Nie je v tomto prípade pravda, že vlak by bol pomalší ako autobus – rýchlosť je totiž jediným benefitom čisto vlakového spojenia Záhorská/Vysoká–Bratislava Ale to je naozaj všetko, v ostatnom súhlasím, trať nemá potenciál a ani z hľadiska cestovného ruchu. Cestovný ruch spomínam pri istotu (keďže tu bola zmienka o 112, trate 154, 174, 187 sú tiež vďačnými terčami) a pre ľudí, ktorí vidia svet výlučne cez čísla, excelovské tabuľky a nevidia iný zmysel. Turistické vlaky na historických, nevyužívaných, lokálnych a zbytkových tratiach existujú na celom svete. Preto by sa nemali rušiť bez rozmyslu. Stupava tak dopadla, tam koľajnice chýbajú, samozrejme nie pomedzi záhradky.

Šamorín možno aj áno, ale zapojiť ho smerom do BA a nie do Kvetoslavova, ako bol pôvodne. Druhá vec je, keď sa postaví R7 a odľahčí I/63, či by v úseku Rovinka - Biskupice mohol byť buspruh. Lebo tá dnešná ponúkaná kapacita busov (SL + SAD DS) v úseku Šamorín - Ba má v rannej špičke rezervu (na rozdiel od RJ), akurát kvôli kolónam v Lužnej sa bežne stáva, že tam 30-40 minút nejde nič, a tie nahromadené busy potom idú v priebehu 10-15 minút, takže prvé dva - tri sú preplnené, potom prázdnejšie a potom ešte prázdnejšie. A plus sú tam aj iné odlišnosti, ktoré by nemuseli byť.

Trať na smer Groby a Pezinok tiež áno, je to aj v územnom pláne BSK. Otázne je či ju stavať v horizonte 5, 10, alebo 30 rokov a či potom nenastane už reurbanizácia tak, ako na západe. Tam by som aj počkal ako zamieša karty s dopravnou situáciou D4 a nové napojenia na D1 (Triblavina), a potom aká bude potrebná kapacita verejnej dopravy odtiaľ (želaná veľkosť prepravného prúdu) a tiež aké budú zdržania medzi Č. Vodou a Zlatými pieskami.

Skapacitnenie 110, 120 a 130 (v tomto poradí) - to je bez debaty, akurát o tom MatejBa nepísal, preto som reagoval že z toho, čo on vymenoval.

Rozvojove plany uchadzacov o miesto sefa DPB
https://bratislava.sk/sk/vyberove-konania-2019-predsedovia-predstavenstiev-riaditelia

Podľa mňa by Šamorín tiež mal zmysel. A ak jeho "poza letisko niečo do satelitov" znamená trať Ružinov - letisko - Vajnory - Chorvátsky Grob - Pezinok, tak tam by sa tiež dalo uvažovať (aj keď asi len v úseku Vajnory - Pezinok).

Z môjho pohľadu je kľúčové zabezpečiť nie len na trati 131, ale aj okolitých tratiach pri BA dostatočnú kapacitu na vozenie Os v intervale 30 minút + posilové REX v špičke + na 110, 120 a 130 aj diaľková doprava. Na druhom mieste vybudovanie trate cez Groby (Vajnory - Pezinok cez Čiernu vodu) a napokon koľajové prepojenie centra (!) Bratislavy s letiskom Viedeň (či už cez Wolfsthal, alebo Kittsee). To by za mňa boli také tri najdôležitejšie projekty.

Keď už nákladnú dopravu prepcháš cez preťažený uzol Bratislava, tak medzi Zohorom a Kútmi problém fakt nebudeš mať.

z Tebou menovaných by som videl v súčasnosti potrebu iba druhej koľaje Nové Mesto - Kvetoslavov (-DS).

Megašotoúchylnosť. A keby sa ešte zdvojkoľajnila a dal tam autoblok, začali by tam jazdiť preplnené Jánošíky?

Závery máš síce správne ale pár nesprávnych premís by sa našlo:
1) Tie percentá ciest a prepravných výkonov sú platné pre celé Slovensko, takže zahŕňajú stovky obcí bez železnice.
2) Diesel pod drôtmi nie je drahý, to je šotoelektrofilná dogma, stojí predne toľko ako diesel na wireless trati. Priamy vlak do BA Hbf. má iné problémy - nedostatočnú kapacitu trate medzi Zohorom a BA Hbf.

Momentálne je tam 2249.

Zo zákona sú povinní trať udržiavať v prevádzkyschopnom stave, kým neprebehne správne konanie o zrušení trate. Ale sme na Slovensku.

Aby to bolo ešte neefektívnejšie?

Naozaj na 63/1 jazdí Solaris alebo ide len o skúšku palubaku?

Keby sa radšej uvažovalo o Wolfsthali namiesto busov...
Záhorská nemá zmysel absolútne žiadny. OBB do Záhorskej nikdy nič robiť nebude.

Stale pokracujeme v soto, nech zabavim tu choru myslienku

Bod 1 a 2 - lenze zaroven by sa tadial mohla posielat cast nakladnej dopravy (ak by bola preplnena hlavna trat) pripadne ak je vyluka medzi Breclavom - Kutmi a Zohorom tak by bola alternativna trasa.

Bod 2 - ako bolo povedane, pri lepsej dopravnej obsluznosti spojenej s novymi spojeniami (napriklad Zohor-Breclav alebo aj Malacky-Zohor-Rakusko cez Zahorsku) by to nemusela byt len nezaujimava trat

Bod 3 - Na Slovenskej casti by stacilo okrem opravy postavit "iba" cca 600 metrov novej trate (ciastocne ale na moste). To az tak nerealne snad nie je, ci?

Bod 4 a 5 - ...preco mi nicis chore soto napady

Zváž:
- hodnotu za peniaze,
- prepravný dopyt na tejto relácii,
- časovú náročnosť konštrukcie,
- priority slovenskej dopravnej politiky vo svetle výborného železničného spojenia s Rakúskom,
- kvantum úzkych miest na iných miestach SR.

A máš odpoveď

Mega soto myslienka: kebyze sa ta trat opravi, da sa na nu elektrika a nejakym zazrakom sa napoji na trat v Angern an der March, tiez by nemala buducnost?

Myslím si, že Samo to vystihol dokonale. Tá trať nemá potenciál. Nebudem sa po ňom opakovať, iba doplním niektoré drobné hrubé výpočty:

Obce na trati sú:
Záhorská Ves - 1 875 obyvateľov,
Vysoká pri Morave - 2 319 obyvateľov.
Zohor - 3 330 obyvateľov.

Celkový počet obyvateľov na trati (a aj to je tam IMHO Zohor zarátaný nesprávne) je 7 524.

Podľa mobilitného prieskumu SR v roku 2015 (uznávam, nie je najaktuálnejší):
1. z celkového počtu ciest sú 2 % ciest vykonávané železničnou dopravou,
2. z celkového prepravného výkonu je 11 % vykonávaných železničnou dopravou (tu to deformuje diaľková doprava),
3. z počtu ciest do 30 km sú 2 % ciest vykonávané železničnou dopravou,
4. z objemu dopravného výkonu do 30 km sú 3 % vykonávané železničnou dopravou.

Keďže IMHO prepravný výkon nie je na takejto krátkej trati relevantný, bavme sa o cestách.
Ak teda železničná doprava predstavuje 2 % ciest, potom je potenciál cestujúcich železničnou dopravou na tejto trati pri maximalistickom scenári 7 524 x 0,02 = 150 osôb.

Poloha zastávok a atraktivita železničnej dopravy na tejto trati je už so spomenutých dôvodov zlá a preto je potenciál ešte menší. Z interných zdrojov z prieskumov môžem potvrdiť, že je tomu tak a zrušenie dopravy na tejto trati sa dotkne doslova jednotlivcov. 15 cestujúcich priemerne za víkend je hádam dosť silný argument.

K samotnému potenciálu:
1) trať spája 3 vidiecke sídla strednej veľkosti, ktoré sa vyznačujú stabilným počtom obyvateľov v medziročných intervaloch
2) obce sa nenachádzajú na hlavných tranzitných ťahoch a vzhľadom na svoju veľkosť majú kapacitne postačujúcu infraštruktúru. Tá by postačovala aj v prípade ak by obce zdvojnásobili svoje počty obyvateľov, čo je najväčší extrém na Slovensku, ktorý podstúpila zatiaľ len obec Chorvátsky Grob a blízko k tomu mali obce Miloslavov a Dunajská Lužná. Ak by vznikali dopravné kolóny, vysoko pravdepodobne by vznikali na vstupe do Bratislavy, eventuálne vstupe do Stupavy, nie však v spádovom regióne trate,
3) Ak by sa aj trať obnovila, neodbúral by sa prestup v Zohore, pretože priamy vlak Záhorská Ves - Bratislava (hoci je to v PDO BSK) je galaktická hlúposť, ktorá by bola jednak drahá (diesel pod drôtmi) a jednak by búrala takt (vlak s odlišnou rýchlosťou) na 110ke.
4) Autobusy sa na tejto trati nezrušia a zavedenie vlaku by znamenalo hybridnú prevádzku, pričom trendom vo svete je združovať cestujúcich do jedného módu.
5) Autobusy vedia ponúknuť početnejšiu atraktívnejšiu a rozdelenejšiu ponuku.

So Samovou kritikou systému vybavenia cestujúcich a nespoľahlivosti (tu má prsty nemenovaný starosta, ktorého protiargumentom je "drž hubu") plne súhlasím.

Iný dopravca by nebol riešenie. To proste nie je relácia na železničnú dopravu.

Nevidím akýkoľvek zmysel vlaku na trase kde je pomalší ako autobus, zároveň neprepraví viac ľudí ako by zvládol prepraviť autobus a zároveň zastavuje ďalej od obce ako autobus. Trate ako je 112 sú na jednoznačné zrušenie, lebo nemajú žiaden potenciál ani benefit.

Problém je len v kvalite autobusovej dopravy v podaní BSK, kde neexistujú žiadne nadväznosti (nie, to že na papieri to pekne vyzerá nie je nadväznosť) a autobus sa zadrbáva 3 minúty na každej zastávke, lebo odbavovací systém je stále nastavený na dogmy ranných 70. rokov.