Pri stojacich električkách, na rozdiel busov, som si uvedomil jeden psychologický efekt, ktorý by som nazval "Všetci predsa vidia, že stojí električková doprava". Stalo sa mi, že bola kvôli nehode odstavená Račianska radiála a dosť som meškal do práce. Kolega, ktorý chodieva autom ma pri mojom príchode do kancelárie milo privítal, že očakával, že budem meškať, lebo videl, že stoja električky a preto spravil za mňa určitú časť práce, ktorá ponáhľala.
Samozrejme boli iné prípady, kedy ma psychológia nezachránila.
Samozrejme boli iné prípady, kedy ma psychológia nezachránila.
Mirtschi
Celé tvoje myslenie je, ako z 50. 60. rokov, keď panovali v západoeurópskych mestách názory, aká je električková doprava zastaralá, neefektívna, nespoľahlivá. Toto sa však za posledné dve desaťročia ukázalo, že to bola chyba. Jedine, kde by si s týmto pochodil sú snáď krajiny ex-ZSSR, ale tým sa predpokladám rovnať nechceme. Aj v Prahe niekedy počiatkom 80. rokov (? - opravte ma) vytrhali kolajnice na Václavskom námestí a v niektorých príľahlých uliciach. Počas povodní v r.2002 sa ukázalo, že to bola hrubá chyba. Ani električky na zostávajúcich tratiach ten veľký nápor cestujúcich, metro bolo zotopené, nezvládali, nie to ešte autobusy.