Trolejbus NEMÁ pneumatiky po celej šírke vozidla, takže vzdialenosŤ medzi páskami, aby trolejbus nikdy uzemňovaciu pásku neopustil, by musela byť menšia, než šírka pneumatiky.
Viem, bola tá fotka aj tu kdesi. Ale v reále jazdili Spurbusy vždy na tyčové zberače. V Essene boli v niektorých úsekoch koľajnce, pevná jazdná dráha, električkové vedenie a trolejbusové vedenie.
Celý projekt bol tak zúfalo neúspešný, že pevné jazdné dráhy boli odstavené z prevádzky pod zámienkou, že nové autobusy sú o 5 cm širšie.
kdesi v Prešove v šuflíku mám výstrižok z časopisu ABC ročník 1989 alebo 1988, kde je o vedení v pevnej dráhe asi 4stranový článok a pamätám si fotku kĺbového trolejbusu (myslím, že starého Mercedesu podobnej masky, ako mal O303) so zdvihnutým pantograf.zberačom nad 1.nápravou, spustenými tyčami za kĺbom, ako ide po vyvýšenej trati, na ktorej sú vodiace múriky z kovu. Neviem, či šlo len o test, alebo či sa v tom aj niekedy viezli cestujúci, ale utkvelo mi to v pamäti.
Nechceš radšej priznať, že je to blbosť, skôr než sa strápniš úplne? Tá páska by mohla byť široká ako chce alebo asfalt vodivý ako chce - keď Ti raz poriadne nasneží, tak to nepôjde. Oproti trolejbusu ten Tvoj nápad nemá žiadnu výhodu. V moderných trolejbusových prevádzkach je vypadnutie zberača mimoriadnou udalosťou (i keď to je vzhľadom na bežnú premávkovú rýchlosť do 30 km/h aj v Žiline) a cez trolejové výhybky a križovatky sa jazdí 50 km/h.
Vzdialenosť medzi páskami by bola o niečo menšia ako šírka vozidla a šírka jednej pásky by asi mohla byť rovná šírke koľaje. Neviem, kedy zistím vodivosť takého asfaltu.
Myslím šírku. A skôr by prešiel na inú pásku, ako by z prvej zbehol.
Zatiaľ neviem, aká by bola vodivosť takého asfaltu.
Viem, že to nie sú nabúravacie autíčka, ale také napojenie by bolo aj tak podľa mňa lepšie a mobilnejšie.
A keby z tých pások hrúbky (myslíš asi šírku) alektričkových koľají zbehol?
A ten asfalt s vodivou látkou má podľa teba akú vodivosť? To by bolo veľa úsporné?
To fakt NIE SÚ karambolovacie autíčka.
Ide práve o to, že ty si to predstavuješ ako nabúravacie autíčka ? . Aj by si nad ulicami natiahol také drôtené sito, aké majú nad sebou tie nabúravacie autíčka ? ?
Ad "šalinobusy" (električkobusy): Však ja by som to tak spravil, že pri prípadnej prekážke by to vozidlo išlo do iného pruhu a prešlo by na druhú pásku aj drôt. Miesto pások by som prípadne použil asfalt s vodivou látkou. Fungovalo by to skoro ako nabúravacie autíčka. Drôty by sa prispôsobili na také prechádzanie z pruhu do pruhu.
Ha? Trolejbusy na pevnej jazdnej dráhe jazdili samozrejme na dva tyčové zberače, žiadne uzemnenie cez múrik. Neber fotky zo skúšok, čo lietajú po webe, za bernú mincu ? . Z bezpečnostného hľadiska je to neprípustné.
Nedával som ti žiadne protiargumenty, len som sa pýtal, či to myslíš vážne. Keďže to evidentne myslíš vážne (hoci sám súčasne píšeš, že si laik), tak si diletant. A s absolútnym technickým diletantom sa predsa nebudem baviť na odbornej úrovni, nemám na to čas.
nie, moj zlaty, dovodom nie je to, ze sa to nikdy nerobilo, ale ze sa to neda. Nedokazes zagarantovat, ze vozidlo pocas celej jazdy zostane v kontakte s trakcnym napajanim. Staci, ked trolejbusu vbehne do cesty dieta, vodic strhne volant, pantograf sklzne z vedenia, roztrha prevesy a zostane stat mimo troleja a mimo zelezny pas. Pantograf nenahodis na mieste, bez prudu sa trolej nepohne, takze bude treba volat odtahovu Tatru a vrcharov, aby strhnute vedenie opravili...
Pritom cena stavby trate sa bude blizit cene za elektrickovu trat.
Ake tu vidite vyhody oproti klasickej elektricke? A ake oproti trolejbusu?
Vobec nespominam napr.zimu, kedy zelezny pas bude pod snehom. A uz vobec nespominam technicke normy.
Podobny system sa skusal v 70. rokoch v Nemecku v rámci projektu Vedenie autobusu v pevnej jazdnej drahe. Autobusy boli vybavene na prednej naprave postrannymi pomocnymi kolieskami, ktore sa vlavo i vpravo opierali o vodiaci murik/vodiacu kolajnicu a tym natacali prednu napravu presne do smeru pevnej jazdnej drahy. U trolejbusov vodiaci murik plnil zaroven funkciu negativneho vodica elektriny, pozitivny vodic bol len jeden nad telesom pevnej drahy a trolejbus na tento usek jazdil na pantografovy zberac. Mimo useku s pevnou jazdnou drahou jazdil na dva klasicke trolejbusove tycove zberace.
(Neskor sa myslienka vedenia vozidla v pevnej drahe v Nemecku opustila, zrejme pre vysoke naklady na vystavbu pevnej drahy.)
Zaujimavostou je, ze ani trolejbusy v Nancy (Francuzsko) nepouzivaju elektrickovy pantografovy zberac, ale dva tycove zberace, AJ KED MAJU PEVNU DRAHU - SU VEDENE STREDOVOU KOLAJNICOU, ktora by mohla sluzit ako druhy pol trakcneho vedenia.
Dalej - k projektu "elektrickobusu" od MatusZA - zbezne som si ho prezrel, pokial som spravne pochopil, nemas tam ziadnu pevnu drahu. Tj. vozidlo moze KEDYKOLVEK vypadnut spod zberaca, staci, ze viac zatoci volantom v zakrute a podobne. Pises, ze nebudu vypadavat zberace na vyhybke, ja k tomu dodavam, ze budu vypadavat vsade, kdekolvek. Pantografove zberace su mozne a pripustne LEN v pevnej drahe! Tam je istota, ze zberac nevypadne z vedenia. (Opat, je jedna vynimka - nakladne supertazke auta v Kanade s napajanim z troleja, ale tie kvoli sirke cesty nemaju kam spod vedenia odist, cize de facto su v pevnej drahe.)
Takze sotonapad pekny, ale je to riadna blbost v praxi.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
