Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Netreba spolupracovať so zssk. Už dnes je možné prevádzkovať železničnú dopravu konkurujúcu zssk. Čo keby Žilina zriadila vlastnú železničnú spoločnosť a jazdila na trase Rajec - Žilina - Teplička(KIA) - Martin s ľudským intervalom? Prípadne aj na trase Skalité - Čadca - Žilina? Vyzerá to odvážne, ale podľa mňa to nie je nereálne. A nemusí to mať nič spoločné so zssk, podobne ako Bratislava už prevádzkuje konkurenčnú osobnú dopravu v okolí BA.
Keby na to zohnali moderné motorové vozne (mohli by byť aj mierne ojazdené napr. z Nemecka) s jednočlennou obsluhou (rušňovodič) a samoobslužným vybavovaním cestujúcich, mohlo by to byť konkurencieschopné.

Súhlasím s názormi, ktoré kritizujú súčasný príliš veľký počet liniek v MHD Žilina. V rámci úvah o zmenách prispievam do diskusie týmto návrhom vedenia a číslovania trolejbusových liniek:

L1: Solinky, Jaseňová - Hliny - Polícia - žel. stanica - Štefánikovo nám. - Košická - Vlčince, Fatranska (súčasná L4)

L2: Solinky, Jaseňová - Hliny - Štúrovo nám. - Obchodná - Vlčince, Fatranská (pôvodná L5)

L3: Solinky, Jaseňová - Bôrik - Štefánikovo nám. - žel. stanica - Polícia - Závodie - Hájik, Stodolova

L4: Hájik, Stodolova - Závodie - Polícia - Hliny - Solinky, Jaseňová - Veľký diel, ŽU - Vlčince, Fatranská - Košická - Štefánikovo nám. - žel. stanica (- ???)

L5: (Pietna-) Kvačalova, DP - Polícia - žel. stanica -Štefánikovo nám. - Carrefour (- po dobudovaní trolejového vedenia od Fatranskej k VÚVT predĺženie k VÚVT)

po zatrolejovaní Bánovej a úseku Fatranská - VÚVT plánovaná nová L6: Bánová - Závodie - Polícia - Štúrovo nám. - Poštová - Vlčince - Rosinky, VÚVT

Žiadna z liniek nie je okružná, všetky sú obojsmerné a mali by zabezpečiť obsluhu a priame vzájomné spojenie všetkých sídlisk, spojenie všetkých sídlisk s univerzitou, nemocnicou a žel. stanicou, ako aj spojenie univerzity a žel. stanice. Nižší počet liniek by tiež mal umožniť zahustiť intervaly tak, aby trošku viac pripomínali modernú mestskú dopravu.

re #739, tebece:
kriteriom pre posudenie vhodnosti tbusu a cohosi kolajoveho by mali byt prepravne vztahy a pozadovana kapacita objemu prepravy a pozadovany interval. ale dokazem si predstavit varianty aj jedneho, aj druheho a taktiez aj oboch v zajomnej koexistencii.
len jedno si nedokazem predstavit: ako by sa dalo spolupracovat so sucasnou zssk na takejto rozsiahlej integracii.

re #739, tebece:
ak rozoberies nepouzivane skupiny zriadovacej stanice zilina-teplicka, tak:
ziskas pozemky na jednu kiu a dvoch jej dalsich konkurentov,
kia, rusko, slota a zilina invest maju po probleme,
kia nemusi stavat vlecku,
zsr sa zbavia pozemku, ktory im je aj tak na figu,
majitelia pozemkov budu opat ticho,
investicia zahranicneho kapitalu nebude ohrozena,
sudy nebudu zavalene zbytocnymi kauzami.
za utrzene peniazteky mozu zsr modernizovat sucasny uzol, teda zst.zilina, zst.zilina, zriadovacka (vsetky, teda staru harfu, novu harfu, novu zriadovacku), budatinsku spojku a mozno aj zaspagatovat rajec, kapacity meniarni urcite umoznia.

ked som minuly week isiel do terchovej, tak sa mi zdalo, ze ta KIA bude dost daleko od ziliny. nebolo by lepsie namiesto trolejbusu spravit tam nieco kolajove? ved kolajnic je tam na okoli viac nez dost

Čiže inými slovami, "keď to máš blbé doma, nemáš čo poučovať iných", tak si to chcel povedať?

zabudol si dodat, ze a) plati len pocas skolskeho roka, cize teraz nie, a b) napriek tomu, kde nam presovska nemocnica lezi, z nej odchadza linka na kazde sidlisko Presova.

Tak za a): od domu Ti k nemocnici jazdí v sedle v preloženom 60 min. intervale L43 a teda máš k nemocnici celodennú 30-minútovku a za b): tiež rozlišuj medzi polohami nemocnice vzhľadom k zvyšku siete v prípade Žiliny a Prešova. Keby žilinská nemocnica ležala tiež tak od veci ako prešovská, povedzme niekde na rohu Hviezdoslavovej a Na Horevaží, vedel by som pochopiť hodinové spojenie. Ale žilinská nemocnica leží na hlavnom ťahu na dve sídliská.

Citybus #08 vídam ráno na L21 s odchodom z Hurbanovej o 7:44 smer Pov. Chlmec

To akoze ked povazujes 60 min. int. v sedle za "akoby ani neexistovalo", tak v Presove mi od domu akoby ani neexistuje spojenie do Nemocnice raz za hodinu v sedle dvadsatdeviatkou

Vzhľadom na ten výkričník za poslednou vetou chcem všetkých uistiť, že som maximálne pokojný a že sa nesnažím žilinskú MHD za každú cenu kritizovať. Len vidím nedostatok a tak vyjadrujem svoj názor. Som zvedavý na protiargumenty a k čomu nakoniec dospejeme.

Kým si mi písal odpoveď ja som si vypísal všetky spoje MHD na trase Stodolova - Hájik. A dospel som k zaujímavým zisteniam.

Vedeli ste, že:
- v čase rannej špičky kolíše interval z Hájika od 6 do 16 minút a z centra od 2 do 21 minút?
- v čase sedla kolíše interval z Hájika od 10 do 30 minút a z centra od 11 do 25 minút?
- v čase popoludňajšej špičky kolíše interval z Hájika od 5 do 20 min., pričom k večeru už môžeme nájsť aj 35 min. dieru nasledovanú ďalším spojom o 10 min.? Z centra sa interval pohybuje medzi 4 a 17 minútami, podvečer okolo šiestej aj 24 minút.
- večer (po 20.00h) sa vám môže stať, že z centra nejde na Hájik nič celých 37 min. a potom hneď po 7 minútach ďalší spoj?

Diagnóza? Premnoženie liniek a nemožnosť ich koordinácie!

Pokúsim sa Vladimír odpovedať na tvoju otázku.
V pôvodnom návrhu bola cestujúca verejnosť informovaná, že po zokruhovaní trolejbusovej dopravy budú premávať len L7 a L17, krátko pred otvorením k tomu pribudli L5 a L15. Nechcem sa bližšie už vyjadrovať k ich presunutiu na Maticu slovenskú, následne vrátenie na Fatranskú, zrušenie dôležitej odstavnej stopy po rekonštrukcii na obratisku Fatranská a podobne. Všetko však so všetkým súvisí.

Pôvodný návrh bolo zavedenie len L7 a L17. Tieto linky neslúžia len na prepravu zamestnancov do priemyselných zón mesta. Slúžia aj na prepravu cestujúcich medzi všetkými sídliskami. Výhody vzájomného prepojenia mohli využívať len sídliská Solinky, Hliny a Vlčince. Sídlisko Hájik, ktoré sa neustále rozrastá nemalo zabezpečenú kvalitnú dopravu. Postupne sa riešilo pridávaním rôznych spojov, ktoré problém sídliska riešili krátkodobo. Problém sa začal riešiť vybudovaním trolejbusovej dopravy a po rôznych úpravách liniek je posledná zmena CP od 6.7.2004. Touto zmenou, hlavne zavedením L7 a L17 a spolu s L6 dostalo sídlisko rovnocenného postavenia medzi ostatnými žilinskými sídliskami. L7 a L17 sú hlavnými dopravnými linkami a nie robotníckymi linkami ako napr. 26 a 28. Majú výhodu, že prechádzajú cez centrum, železničnú a autobusovú stanicu a smerujú na iné sídliská. Ako sa tomu odborne hovorí majú zdroj a cieľ cesty. Cez víkend sú linky využívané na zastávke Žilinská univerzita na návštevu Lersoparku Chrasť. L17 začali používať od vlakov zo železničnej stanice aj obyvatelia Soliniek, lebo cesta popri ŽU na Jseňovú trvá 20 minút a klasickou L3 21 minút. Niektorí to majú ešte bližšie ak vystupujú na zastávke Pod hájom. Poškodení s novým CP od 6.7.2004 sú obyvatelia Hlín, lebo pred zmenou CP bol interval počas víkendu na L4 20 minút a po zmene je interval až 30 minútový. Myslím si, že diskutovať môžeme, ale robiť stále zmeny v CP by verejnosť neprivítala. Kvalitnú analýzu využitia jednotlivých liniek (nielen L7 a L17) môže DPMŽ urobiť až po niekoľkých mesiacoch. To je môj názor na L7 a L17.

Čo však v diskusii nebolo spomenuté, je, že linky tvaru "P" skrývajú aj jedno úskalie, a síce čím viac ich je, tým ťažšie sa koordinujú, až napokon príde bod kedy sa to celé zasekne a ostane len konštatovanie, že linky sa tak všemožne vzájomne križujú, že sa jednoducho preložiť nedajú.

To, že L6 spája Hájik s nemocnicou je síce pekné, ale povedzme si aj otvorene ako ho spája. V sedle (lebo v špičke sa do nemocnice veľmi nechodí) raz za hodinu. Nuž, ja neviem ako to vidíte vy Žilinčania, ale ja spojenie raz za hodinu považujem za spojenie tak maximálne pre nejakého trpezlivého dôchodcu. Spojenie v 60 min. intervale z môjho pohľadu akoby ani neexistovalo.

Ja si spomínam, že niekedy Juraj obhajoval linky v tvare písmena „P“. V starších fórach som našiel nasledovné jeho nasledovné vyjadrenie:
„S využitím zokruhovania je stále v hre zmena na jednotke. Ďalej sa riešia P linky, teda keď je l. č..3 zo Soliniek a l. č. 16 z Hájika, chýba už len nejaká l. č. napr.10 z Vlčincov. Zatiaľ to vyzerá úplné nezáväzne tak, že časť linky 28, ktorá sa využíva len do centra, bude trolejbusovou 10-kou a nová autobusová l.č. 28 pôjde od Kazačka cez V.diel a Váhostav do Bánovej. Ale ešte to môže byt úplne ináč.“
Z tohto vidieť, že v hre bola ešte aj L10, aby každé sídlisko malo jednu linku v tvare „P“.

Podľa môjho názoru má L6 svoje opodstatnenie, lebo spája sídlisko Hájik priamo s nemocnicou. Ak by sa zrušila táto linka, tak by stratil Hájik priame spojenie s nemocnicou a samozrejme aj s nákupnými centrami a športoviskami okolo Ul. Vysokoškolákov. Všetky ostatné sídliská prepojenie s nemocnicou a Ul. Vysokoškolákov majú. Aj po zmene cestovného poriadku obyvatelia Hájika očakávali posilnenie spojov k nemocnici (sídlisko je nevybavené zdravotným zariadením, aj matky s deťmi a kočíkmi musia cestovať do mesta).
Som presvedčený, že prepojenie sídliska Hájik s mestom bolo dopravákmi veľmi dobre premyslené. Po poslednej zmene majú dokonalé spojenie a prepojenie medzi sídliskami a priemyselnými zónami v meste. Pri pohľade na mapu vidíme, že so západnou časťou mesta sú spojení s L7 (Hliny, Solinky a priemysel na Rajeckej), východnú časť mesta s L17 (centrum, železnica, priemysel na Košickej a Vlčince) a stredom medzi týmito dvoma ramenami vedie L6 (centrum, nemocnica, športoviská a nákupné centrá na Ul. Vysokoškolákov a Vlčince). Okrem toho tieto linky sú využívané na prepojenie sídlisk VL a SO a slúžia aj ostatným sídliskám. Z tohto vidíme, že linka č. 6 má opodstatnenie medzi linkami zo Sídliska Hájik. Snáď by sa dalo pouvažovať o L16, ktorá má teraz postavenie posilovej linky do centra v tvare „P“.

Už sme tu. Na jednej strane sa žiada kyvadlová doprava, CP L17 je biedny a hneď je aj skonštatovanie, že medzi Solinkami a Vlčincami sa viezli traja ľudia. Tak potom ako ďalej s našou MHD?

24-hod. lístok má plné opodstatnenie v MHD. Aj keď nepoznám štatistiku v počte predaných lístkov, tak takéto lístky sú aj v zahraničných mestách. Naposledy som ho využíval v Paríži. Netreba rušiť to čo my domáci nepotrebujeme, ale treba vychádzať v ústrety hlavne turistom a mimožilinským návštevníkom. Neobstojí ani argument, že väčšina pamiatok je dosiahnuteľná peši.

Je viacero zastávok na železnici, ktoré sú postavené mimo a neslúžia svojmu účelu. Kedysi sa stavali zastávky na železnici aby slúžili ako spádová oblasť pre určitý okruh obcí. Napr. zastávka Brodno. Aj keby zastávka bola uprostred obce, MHD tam musí byť zabezpečená, lebo sú mestskou časťou Žiliny. Hlavným dopravným spojením by naďalej zostala mestská doprava a železnica by v tomto prípade bola len doplnkovou dopravou.

Samozrejme, že stačilo napísať jedným výrazom „zastávka na znamenie“, ale chcel som to trošku vysvetliť že to ide nielen v prímestskej autobusovej doprave, kde vodič obslúži vozidlo a cestujúcich, ale aj vo vlaku.