Discussion Forum › General Discussion

Vďaka za doplnenie. V tomto prípade na moste nie je v podstate žiaden spodok, len tenká vrstva štrku na ktorý sa položili podvaly, ktoré obsypú štrkom. Takže aj to bude zrejme dôvod. Na moste je v tejto časti (priamo na mostnom telese) skutočne výrazne vyššia hlučnosť, hučí to tam ako na starej železnici.

Tak som troška pogooglil a našiel som článok na vlaky.net (http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002563-Zeleznicny-zvrsok-3-cast-vyhybky-a-kolajove-krizovatky-diel-druhy.asp?). Píše sa tam, že na Slovensku sa už aspoň skúšobne položili na výhybkách asi všetky typy podvalov.

Ešte by som doplnil, že drevené sú myslím v súčasnej dobe drahšie a nie su ekologicky vhodné a tvoria enviromentálnu zátaž po doslúžení (kedže sú napúšťané rôznymi dechtmi, ... ). Samozrejme betónové sa na výhybkách nepoužívvajú lebo by museli mať tieto podvaly rôzne dĺžky a otvory pre upevnovadlá v rôznych miestach.
Na mostoch sa poúžívajú aj betónové podvaly ak je tam koľajové lôžko (kamenivo frakcia 32-63, pri modernizácii na 160km/h je to myslím nevyhnutné) V minulosti sa dávali na mosty aj drevene podvaly, prípadne boli kolajnice pripevnené priamo k nosnej konštrukcii, to však bolo velmi hlučné a nevýhodou bolo nemožnosť úpraviť smerové a výškové vedenie

http://www.k-report.net/discus/nahledy/276893.jpg

Ako tak pozeram tak v Brnenskom uzle budu už asi všade betony.

Zda s ami, že v Brne na koridore som videl vyhybky na betonovych podvaloch al eot boli rychlostne vyhybky pre pendolino.

Neviem, môže byť, ale u nás sú na výhybkách jedine drevené podvaly. Či sa používajú nejaké nové progresívne metódy, neviem. Na modernizovaných tratiach BA - TT smerom na Žilinu by to mohlo byť, o tom by ale vedel napísať niekto, kto sa v tom vyzná viac.

diky. Zdalo sa mi, že takto to nemôže ostať.

Ešte to prejde zariadenie na fixáciu rozchodu, taký malý žltý vozík. Potom to prejde trocha väčší žltý vozík (podbíjačka), ktorý sa zas postará o vertikálne uloženie. Trať bude určite úplne rovná, ak to neodfláknu.

Ale myslim, že na koridoroch (v ČR) su už vyhybky na betone nie? Aspoň sa mi zda ?

Železnice drevené podvaly používajú. Výhybky sa dávajú len na drevené podvaly, ostrejšie oblúky myslím, že tiež. Betónové majú oproti dreveným tú výhodu, že na ne poveternostné podmienky nemajú taký veľký vplyv, drevo počas svojej životnosti stále pracuje. Životnosť drevených podvalov môže byť pri patričnej údržbe aj 100 rokov. Ale to, že drevené lepšie tlmia hluk je podľa mňa hlúposť. Hluk a otrasy sa strácajú v železničnom spodku, podvaly ich tam len prenášajú.

Vlny su lebo ešte nie su podbite, vlastne su tam ešte len tak položene.

komu chceš povedať, že 34 je zbytočná, veď som z THC tak viem čo čom hovorím...

to súhlasím, že drevené majú menšiu životnosť.

Teraz čo sa dali na nový úsek koľajnice tak sú dosť pokrivené. Dá sa to ešte nejako opraviť,alebo zase budú fasa vlny? ?

tú T2 som myslím pár dní dozadu videl brázdiť trať pred Dargovom

Drevene podvaly hniju a maju podľa mňa menšiu pevnosť ako beton, ale skutočne neviem 100% vyhody betonoveho.

A k tomu hluku, to zaleži ako su koľajnice upevnene, v ostrave maju betonove podvaly a nejake pružne uchytenia ako spona a skoro vôbec ot nehuči, všekto zaleži na kvalite spracovania.

Prečo sa dávajú drevené na most s určitou nosnosťou, som akosi pochopil, nechápem len, prečo sa nedávajú všade a aké sú teda nevýhody drevených oproti betónovým.

električky jazdia len v KE?Nevravím že betónové sú hlučné, ale že drevené majú menšiu hlučnosť.

ako môžeš porovnávať hlučnosť drevených a betónových podvalov, keď v KE niet trate s drevenými podvalmi a otvoreným zvŕškom
Hlučnosť prechádzajúcej električky na trati s betónovými podvalmi ( napr. Južná trieda ) je natoľko nízka, že niekedy ani len chodci prechádzajúci cez priechod pre chodcov nezaregistrujú prichádzajúcu električku.

Orgán Lečo. A veľký.