Discussion Forum › Off-Topic Forum

Regiobusy na bratislavskej AS začínajú, takže pravdepodobnosť meškania z východzej zastávky spôsobom, že tam v čase odchodu ešte vôbec nebude, je mizivá. Ešte mizivejšia pravdepodobnosť je, že v BA na AS zaň nezoženú náhradu, ale ostatné linky budú veselo jazdiť- to by musel byť naozaj v okolí Mlynských Nív začiatok dopravného kolapsu a na ostatné linky by ešte stihli vypraviť to, čo im zostalo v podzemí.

1) Nikto nič nepredával. Stanicu si dalo postaviť západoslovenské ČSAD, následne ju zdedil SAD Bratislava š. p., do ktorej potom už ako a. s. majetkovo vstúpil HBR (66%) a neskôr firmu premenoval. Od začiatku bolo jasné, že haberákom išlo najmä o nehnuteľný majetok sadky, nie o dopravné ciele.

2) Dal som ti odkaz na ustanovenie, ktoré HBR/SL neplní. Ak SL tvrdí, že kraj/Arriva s ním mali rokovať - tak buď to má v tých nezverejnených (ergo neexistujúcich) podmienkach používania, alebo si to vycucal z prsta, lebo zo zákona samotného mu nič také nevyplýva.

3) Potrebuje VÚCka AS? Má k dispozícii Bajkalskú aj ďalšie zastávky po meste, dopravca má zázemie inde. Fakticky jediný kto potrebuje spoje pod zem je HBR, aby mal dobrý obrat v OC. Tá BB je síce celkovo hrozný projekt, ale aspoň na cestnú časť dobrý príklad: súkromný investor očividne pochopil, že má osloviť schopného projektanta dopraváka a "obetovať" priestor na to, aby sa príjazd, odjazd a obchádzanie autobusov pri jednotlivých hranách nekrížili. Nikdy tam nenastanú tie šialené nivské sekvencie, že jeden vycúval, druhý v uličke čaká že sa miesto neho šupne, a tretí čaká na voľnú cestu lebo druhý nakoniec nemôže zájsť, kým má pri susednom nástupišti bus vyklopené stredné dvere.

4) Rovnako sa môžme pýtať, že ak chcel mať HBR nejaké "garantované" podnikanie, prečo on neiinicioval s verejným sektorom memorandum o budúcej stanici. Lebo čo presne mal robiť verejný sektor? Twin City bol súkromný projekt. Mohli mu skúšať klásť rôzne podmienky v povoľovacom procese, ale súd by im to imho zhodil zo stola ako neprimerané. Reálne pochybil asi len stavebný úrad, že neobjavil rozpor medzi papierovo deklarovanou dennou kapacitou a skutočným dopravným riešením, ale neviem o tom že by na niektorom SÚ sedel človek skrz dopravné modelovanie. Takže výsledkom je, že ako sa HBR/SL môže rozhodnúť robiť prieky užívateľom AS, tak sa oni môžu rozhodnúť ju ďalej neužívať.

"má aj napríklad 534, ktorá mu tam stojí u neho v obci" - lenže pri tomto lotéria systéme by musel obehať 15 tabúľ, aby zistil, či mu niekde niečo nepôjde, alebo sa vrátiť do vzdialenejšieho rohu haly k veľkej tabuli.

Ideál by bol nástupištia združiť podľa základných smerov. Tri hrany (alebo koľko treba) pre všetko Záhorie, potom tri hrany Šamorínsky smer, atď. A z toho klastra už nech si to jazdí pomiešane, ak to bdue efektívnejšie. Ale aj prevádzkovo je konina, aby ti od jedného stĺpika odchádzala najprv čojaviem Jelka a o 8 minút Mníchov, akurát to znásobuje každodennú ľudskú melu.

Prosím, vysvetli mi to. Pouč ma z pozície toho múdrejšieho, čo je nad vecou.

Na toto sme boli zvyknutí z čias, keď bolo na autobusových staniciach bežné, že pomaly každá dedina mala vlastné nástupište. Ak ale chceme, aby stanica bola využívaná naplno, treba si zvyknúť, že prideľovanie nástupíšť sa rieši operatívne.

stará AS mala východy, pokiaľ viem, 3-jeden cez budovu a dva cez nadchod. Teraz ak sa v tom priechode od nástupíšť do OC niečo zomelie, tak môže nastať celkom slušný chaos až masaker.

dobre, taká blbá otázka: to náhodné prideľovanie nástupíšť na bratislavskej AS jednotlivým spojom je záležitosťou Arrivy, BSK, či správcu AS?
Lebo ak správcu AS, tak by to bola jedna z vecí, ktoré by ma ako dopravcu a/alebo objednávateľa dopravy značne štvala.
Lebo cestujúci očakáva, že ak mu ide autobus napr. 540 14:30(čas som si vymyslel, ide o princíp), na ktorý zvyčajne chodí, z nástupišťa X a náhodou ho z akéhokoľvek dôvodu, možno aj plánovane nestihne, tak o polhodinu neskorší spoj tej istej linky tým istým smerom mu pôjde zase z nástupišťa X, a nie že bude musieť pátrať na svetelnej tabuli, na ktoré nástupište ten odchod umiestnili.

Skús si zistiť vzťah medzi HB Reavis a Slovak Lines.

Ja som to pochopil, že je to regulované, aspoň tak si to písal.

Stanica v čase predaja spadala pod Slovak Lines. Neviem už, kto to predával, či mesto, alebo VUC, kraj, štát.... Je to jedno. Dôležité je, že ten kto to predával, nedal podmienky ako má stanica vyzerať, kapacita atď. Napriek tomu sa postavila väčšia stanica ako má Viedeň, či Londýn. Ak si dobre pamätám, že aj stará stanica mala len 1 východ a na mieste súčasného východu. V prílohe fotka pôvodnej stanice. Jediné čo tam bolo, tak tam boli priestory na odparkovanie autobusov, ale to bolo dané historicky.

Vlastníkom stanice je momentálne HB Reavis a nie Slovak Lines, ten ju má len v správe. Len pre upresnenie, keď hovorím o vlastníkovi stanice. Ja to 332/2023 nespochybňujem. Ale prosím, ukáž mi, kde vlastník stanice to porušuje. Pokiaľ viem, tak nikde. Ale stále len počúvam výhovorky od VUC že sú drahý (VUC sama priznala, že čakali, že vstup bude stáť na úrovni okolo 2-3€), že sa znižuje kapacita, pritom je stále dostatočná aj s rezervou pre to, čo požaduje VUC. Prečo sa stále teda rieši Slovak Lines, že on je ten zlý?

Ak chcela mať VUC pod kontrolou autobusovú stanicu, tak si ju mala sama postaviť. Alebo sa mala dohodnúť, že HB Reavis (ako vlastníkom Slovak Lines), že po postavení stanice ju VUC odkúpi (keď nemali peniaze na stavbu, tak asi ťažko to bude VUC kupovať), alebo mala byť dohoda, že v rámci poplatkov za rozvoj, čo išli teraz neviem, či Magistrátu, alebo mestskej časti, tak poplatok sa mohol "odpustiť" a oň by sa znížila cena samotnej stanice, za ktorú by ju odkúpil Magistrát/mestská časť a za tú istú cenu by to kúpila VUC od nich. Samozrejme VUC mohla aj participovať na stavbe samotnej stanice, ako finančne, tak aj projekčne a tým pádom mohla ovplyvniť ako by to vyzeralo a potom to odkúpiť. Možností bolo viac ako dosť. Ale dopadlo to klasicky slovensky, keď samospráva, či štát nič nespravia, ale keď sa im to nepáči, tak to kritizujú a kydajú.

Edit:
Niekto tu dal ako príklad autobusovú stanicu v Banskej Bystrici.
pôdorys: https://dpbb.sk/storage/app/media/Autobusova%20Stanica/2022-05-26%2008_26_32-Window.png
cenník:
http://www.dpmbb.eu/documents/dpp_asbb.pdf

Mimochodom, tam sa platí 10€ za vstup autobusu, sú drahší ako Slovak Lines.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/787814-mesto-je-bezmocne-majitel-autobusovej-stanice-nivy-meni-cast-priestorov-na-obchody-magistrat-s-tym-nic-nespravi/

Tak pŕŕŕ, ja som vravel, že VÚC je oprávnená regulovať a že vlastník si nemôže robiť čo chce. Ak sa nemýlim regulácia sa doteraz neuplatnila (asi nemala ani ako, keďže ceny sú totožné z čias, kedy možnosť regulácie nebola).

Zase sme pri tom istom. Vlastník stanice postavil stanicu, ktorá sa nevyužívala ani na 50% kapacity, tak sa rozhodol ju zmenšiť a stále má aj po zmenšení pokrytie viac ako 100% potrebnej kapacity, čo požaduje VUC. Napriek tomu sa VUC pravidelne vyhovára na znižujúcu sa kapacitu a preto tam musia posielať menej vozidiel. Tak isto sa vyhovára na ceny vstupov, ktoré ako spomenul Ike schválil regulátor. Tak prečo sa stále ukazuje prstom na Slovak Lines? Nespravili nič nelegálne.

Ďalšia vec, ktorej nerozumieš a vyjadruješ sa k nej?
"Samotná stanica spadala" vždy pod SL, keďže bola majetkom SAD podliehajúcim privatizácii.

Odporúčam sa ísť do toho podzemia pozrieť - aj keby tam bolo 29 nástupíšť a mali by všetci cúvať do jedného pruhu, z ktorého o 90 stupňov zatočia na výjazd, tak by sa to tam upchávalo. Takisto nepomôže väčší počet hrán eliminovať tú tlačenicu, čo tam vzniká na pešom priestore, keď sa tam stoja šóry na linky, pomedzi to utekajú ľudia na zadnejšie nástupištia a okolo stĺpov zostal tak meter na každú stranu.

A potom je taká čarovná vec, 332/2023 (ak veríš jej pravosti), ktorá v § 16 ods. 1 píše "Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný odplatne na základe zmluvy za rovnakých podmienok sprístupniť priestory a poskytovať služby všetkým dopravcom, ktorí podľa povolenia na prevádzkovanie linky majú v nej zastávku." - t. j. SL nie je v postavení vyjednávať o organizácii dopravy, on len poskytne priestor pre všetky spoje, ktoré budú mať stanicu v CP a zaplatia príslušné poplatky.
Ak by to mali SL zmluvne ošetrené, že každý dopravca má o zmenách vopred rokovať, tak by to 1) verejne povedali 2) dalo sa odkontrolovať - zagratulujem tomu, kto na webe SL nájde splnenú celú povinnosť z ďalšej vety toho ustanovenia "Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný na svojom webovom sídle zverejniť podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka." Ja vidím práve len tie cenníky, pravidlá teda nemajú aké vymáhať (§ 8 ods. 1 f).

A vlastníkovi stanice niekto upiera právo na tie zmeny? Ja vidím opak, vlastník stanice hádžucí sa o zem že mu tam kraj nechce po ďalšom znížení kvality stanice jazdiť. Tak ako má SL právo si robiť so stanicou čo chce, tak má BSK právo na ňu svojimi autobusmi nejazdiť.

Je asi logické, ak stanicu využívaš na regionálnu dopravu, že máš nejaké požiadavky na isté veci, čo sa toho týkajú, napríklad tam chceš dostať kĺbové autobusy, alebo kedy a v akom množstve ti tam budú chodiť spoje, aký k tomu chceš servis napríklad informačné tabule, zázemie pre zamestnancov, informačný/servisný kút pre zákazníkov, možno terminály na lístky atď. Teda je to niečo, s čím by si mal rokovať s vlastníkom stanice. Nemôžeš si len tak prísť na stanicu, že došiel som a staraj sa.

Ak VUC nemá záujem využívať stanicu, prosím, má na to právo. Ale vlastník stanice má potom právo vykonať zmeny, ktoré budú reflektovať na situáciu.

Čo tak prestať vkuse hejtovať majiteľa stanice a riešiť to, že VUC zlyháva v tomto smere? Môžeme začať nezvládnutým tendrom na dopravcu, situáciou, že Arriva nemala dostatok šoférov a VUC to riešila tak, že vydržte, raz budeme mať potrebný počet šoférov. Neviem, či samotná stanica spadala pod VUC, alebo mesto, či mestskú čas, ale niekto nezvládol veci okolo toho, že ako má vyzerať stanica, kapacita, počet nástupišť atď. To je niečo, čo malo byť vyriešené a nebolo. Tak isto je nonsens, že v zahraničí do 20 minút stíhajú odbaviť diaľkové spoje, kde si dávajú dole batožinu a nastupuje tam 50 ľudí a tu nestíhame za 15 minút odbaviť 20 cestujúcich v regionálnom spoji a vinný je za to majiteľ autobusovej stanice. Už neviem kto to tu rátal, že v špičkových hodinách by sme na stanici potrebovali 12-14 nástupíšť, bude ich 19, ale aj tak VUC argumentuje, že je malá kapacita a musí znižovať počet spojov preto. Ja neviem, či to je pravda, či nie, niekto vie rátať, ja nie. Aj keby sme nechali 15 minút na nástupište, tak za 60 minút to je 76 spojov, čo je schopná zvládnuť stanica po tom zmenšení. Ide tam 76 spojov v špičke? Nechce sa mi to hľadať, niekto to nájde, ale nezdá sa mi to.

Všeličo by sme chceli, ale pri súčasnej finančnej situácii železníc (a celého štátu) je žiaľ úspechom aj tento malý pľuvanec...

Chúďatká, nikto s nimi nerokoval? Ešte si po 4 rokoch stále nevšimli že doba kedy Slovak Lines organizoval župné autobusy a rozhodoval čo si BSK objedná sú preč?

Ja som zvedavý či s tým pôjde ruka v ruke nejaké zlepšenie pre cestujúcich (takt, rozsah obsluhy, nové spojenia atď). Neočakávam že reinvestujú celého 1,5 milióna, lebo však samozrejme jeden z účelov zmeny je ušetriť, ale aj z mediálneho hľadiska by bolo fajn keby cestujúci čiastočne z tej zmeny profitovali. Ak to bude len o tom že sa skrátia spoje po Prievozskú a dovidenia, tak to samozrejme nebude vyzerať dobre.