810zssk
Reply on: Anderis556 #1997:
Nie, "normálne" to tak nemá byť. Tak to funguje v diktatúrach typu Rusko, nie demokratickom svete.
Ja som paradoxne nedostal Covid v robote, ani vo vlaku, ani v krčme, ani na stretku s kamarátmi ale na návšteve v rámci rodiny po cca 3-4 mesiacoch. To bola riadna smola teda ...
Niekedy až mám pocit, že Covid bol do veľkej miery smrtiaci kvôli tomu do akého stavu sa dostala myseľ človeka: obavy, strach, izolácia, správy každý večer dávali 45-60min iba o Covide, cez deň detto, človek nič iné nepočul, mal pocit, že smrť je na každom kroku. A hlavne starí ľudia to znášali veľmi ťažko, vidím to aj u nás v rodine, aké to napáchalo škody. Naproti tomu som na jar, v lete aj na jeseň chodieval do hory, proste riadna turistika aby sme si vyčistili hlavy a telo a zaberalo to. Len prišiel koniec novembra 2021 a všetko bolo inak ... Paradoxne nebol samotný Covid nejak náročný, skôr strach z neho a následne čo bolo po ňom, ten stav. 
Počul som aj nadávky, že nie som zaočkovaný, že to mám za to. Tak nuž máme známych čo sú 4x očkovaní a 3x ťažký Covid ... 
Je to teda absolútny vabank.
not.my.god
Človek dýcha atmosférický vzduch, ktorý má nasledovné zloženie: 20,94 % kyslík, 0,03 % oxid uhličitý, 79,03 % dusík.
Vo vydychovanom vzduchu sa nachádza: 16,3 % kyslíka, 4 % oxidu uhličitého, 79,7 % dusíka.
Pri pobyte v prostredí so zvýšenou koncentráciou CO2. Pri vyššej koncentrácii CO2 v inhalovanom vzduchu vznikajú prejavy hypoxie až anoxie. Vo vydychovanom vzduchu je asi 4,5 % CO2, koncentrácie nad 5 % sú životu nebezpečné. Koncentrácia CO2 do 3 % v inhalovanom vzduchu nie je toxická, ak vzduch obsahuje dostatok kyslíka.
Ak ale sústredene, niekoľko hodín nosíme na sebe rúško, prípadne respirátor, ktorý je ešte tesnejší, tak si dávkujeme niekoľko hodín sústredene celkom solídne dávky oxidu uhličitého, čo isto neprospieva nikoho zdraviu. Keďže koncentrácie CO2 v objeme okolo 5% spôsobujú hyperkapniu, tak som googlil ďalej.
https://sk-m.iliveok.com/health/hyperkapnia_132185i15952.html
Príznaky hyperkapnie
Pomaly sa rozvíjajúci syndróm hyperkapnie, presnejšie syndróm alveolárnej hypoventilácie, môže byť asymptomatický a jeho prvé príznaky - bolesti hlavy, závraty, únava - sú nešpecifické.
Môžu sa prejaviť aj príznaky hyperkapnie: ospalosť, sčervenanie kože tváre a krku, tachypnoe (zrýchlené dýchanie), porucha srdcovej frekvencie s arytmiou, zvýšený krvný tlak, kŕčovité svalové kontrakcie a asterix (oscilačný tremor rúk), mdloby.
Pomerne často sa vyskytuje dyspnoe (dýchavičnosť), hoci hyperkapnia a dýchavičnosť môžu nepriamo súvisieť, pretože pri bronchopulmonálnych ochoreniach sa pozoruje plytké, ale časté dýchanie (čo vedie k zhoršeniu alveolárnej ventilácie).
Klinický obraz ťažkej hyperkapnie je charakterizovaný nepravidelným tlkotom srdca, kŕčmi, zmätenosťou a stratou vedomia, dezorientáciou, záchvatmi paniky. Zároveň – ak mozog a srdce nedostávajú dostatok kyslíka – existuje vysoké riziko kómy alebo zástavy srdca.
Núdzová situácia je akútna hyperkapnia alebo akútna hypoxemická pľúcna insuficiencia .
A permisívna hyperkapnia sa týka zvýšeného parciálneho tlaku CO2. Spôsobené hypoventiláciou u pacientov na mechanickej ventilácii s poškodením pľúc pri syndróme akútnej respiračnej tiesne alebo exacerbácii bronchiálnej astmy.[12]
Komplikácie a následky
Stredná až ťažká hyperkapnia môže spôsobiť výrazné komplikácie a negatívne dôsledky.
Hyperkapnia a hypoxia vedú k nedostatku kyslíka v tele .
Okrem toho vysoká hladina oxidu uhličitého v krvi spôsobuje zvýšenie srdcového výdaja s prudkým zvýšením arteriálneho a intrakraniálneho tlaku; hypertrofia pravej srdcovej komory (cor pulmonale); zmeny v hormonálnom systéme, mozgu a centrálnom nervovom systéme – s určitými psychickými reakciami a stavmi podráždenosti, úzkosti a paniky.
A, samozrejme, môže náhle dôjsť k zlyhaniu dýchania , ktoré môže viesť k smrti.