V doprave už robím 20 rokov a väčšinu času v nákladnej. Boli pohodové časy na začiatku, keď sa ešte nikto nikam neponáhľal, z Čiech išla zásielka týždeň a nikomu to nevadilo. Postupom času roboty pribúdalo, každý chcel všetko hneď a lacno. Vždy však boli v roku slabšie mesiace na načerpanie síl a silné mesiace na minutie tých síl. Posledné 2 roky sú už vďaka Covidu iba silné mesiace a ešte silnejšie mesiace. A všetky psychicky náročné. Lebo okrem dopravy treba riešiť Covid, nie nákazu, ale tie reči okolo toho. Nejak sa to stále zvládlo. Prestal som sa s niektorými ľuďmi baviť, vyhýbal som sa im a išlo sa ďalej. Prišiel však december. V prvý víkend vypadlo naraz 5 ľudí. V období, kedy by sme potrebovali 10 naviac. Všetci boli nezaočkovaní. V robote zostali prekonaní a zaočkovaní, až na 2 výnimky.. A bohužiaľ museli robiť aj za tých, čo zostali doma. 16 až 20 hodín v robote, za týždeň odrobených aj 80 hodín namiesto 37,5. Po týždni chcela polovica zaočkovaných byť pozitívna, aby mohli byť aj oni doma. Podarilo sa to "až" jednému. Konečne Vianoce a troška voľna. A čo prinesie ďalší rok? Ešte viac tovaru a ďalšie hádky ohľadom očkovania/neočkovania. V januári by však mohli mať voľno zaočkovaní. Možno vďaka Omicronu sa im to podarí... Pekné Vianoce.
)
Blížime sa k stavu, ktorý bol na začiatku pandémie a to je vírus rozlezený po celom svete a nie len vo Wuhane.
Arriva