TeBeCe
Vodič linky 30 jazdí vyše 30 rokov
Do bratislavského Dopravného podniku nastúpil, keď mal súčasný predseda jeho predstavenstva len tri roky. Jeden z najdlhšie slúžiacich šoférov autobusov MHD Dušan Benc jazdí od roku 1976. A vždy v kravate. „Nedávno som viezol robotníkov, ktorí boli špinaví od hlavy po päty. Požiadal som ich, či by mohli počas jazdy stáť. Odvrkli, že každý nemôže cestovať v kravate. Tak som im vysvetlil, že o to nejde. Autobus by mal byť čistý, aby sa v ňom cestujúci cítili príjemne,“ rozhovoril sa 55-ročný vodič. Benca do Dopravného podniku priviedol jeho nebohý svokor. Usmievavý šofér začínal na linkách 103, 108, či 21. Potom dlhé roky pôsobil v zájazdovej sekcii podniku, cestujúcich rozvážal po celej Európe. V poslednom čase je Benc známy najmä obyvateľom Lamača. Obsluhuje totiž linku 30.
„Sú vodiči, ktorým tridsiatka prekáža, pretože v Slávičom údolí sú momentálne veľké zápchy, mne to však nevadí,“ hovoril Benc a dodal, že medzi vodičmi sú nepopulárne najmä tie linky, ktoré jazdia na problematických úsekoch. „Obávaná je však aj linka 39. Tá je stále preplnená.“
Fúzatý vodič však z ľudí fóbie nemá. „Práve naopak, v súčasnosti mi kontakt s cestujúcimi chýba. Chodí nám veľa kontrol, či sa s nimi nebavíme.“ V minulosti si totiž počas jazdenia vytvoril viaceré kamarátske vzťahy. „Od jedného svojho cestujúceho som napríklad kúpil vlčiaka,“ hovoril. Šoférovi linky 30 však naopak prekáža skupina cestujúcich, ktorých nazval nepodarkovia. „Slovami našej podnikovej psychologičky, sú takí menej bystrí. Voľakedy ľudia vedeli pozdraviť a rozhodne nekreslili po autobuse grafity.“ Nielen kvôli cestujúcim sa však Benc obzerá do minulosti s nostalgiou. „Osemdesiate roky, to bolo krásne obdobie. V meste bolo menej vozidiel, vodiči neboli takí arogantní.“
Práca šoféra však prináša aj menej príjemné momenty. Za tie roky Bencovi pre prácu ušlo napríklad množstvo športových prenosov. „Keby len to, mne pomaly ušla aj manželka,“ hovoril s úsmevom, no vzápätí vážne dodal. „Musím priznať, že deti vychovávala viac ona ako ja. Vďaka za to, že sme to vydržali.“
Dušan Benc, ktorý ani za vyše tridsať rokov jazdenia nemal nehodu, ostal jednému povolaniu verný z toho najprozaickejšieho dôvodu. „Neuveriteľne ma totiž baví jazdiť. Možno ma odtiaľto vynesú až nohami dopredu, ale na šoférovanie nedám dopustiť.“
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Abratislavaa&c=bratislavaa_15_6
Do bratislavského Dopravného podniku nastúpil, keď mal súčasný predseda jeho predstavenstva len tri roky. Jeden z najdlhšie slúžiacich šoférov autobusov MHD Dušan Benc jazdí od roku 1976. A vždy v kravate. „Nedávno som viezol robotníkov, ktorí boli špinaví od hlavy po päty. Požiadal som ich, či by mohli počas jazdy stáť. Odvrkli, že každý nemôže cestovať v kravate. Tak som im vysvetlil, že o to nejde. Autobus by mal byť čistý, aby sa v ňom cestujúci cítili príjemne,“ rozhovoril sa 55-ročný vodič. Benca do Dopravného podniku priviedol jeho nebohý svokor. Usmievavý šofér začínal na linkách 103, 108, či 21. Potom dlhé roky pôsobil v zájazdovej sekcii podniku, cestujúcich rozvážal po celej Európe. V poslednom čase je Benc známy najmä obyvateľom Lamača. Obsluhuje totiž linku 30.
„Sú vodiči, ktorým tridsiatka prekáža, pretože v Slávičom údolí sú momentálne veľké zápchy, mne to však nevadí,“ hovoril Benc a dodal, že medzi vodičmi sú nepopulárne najmä tie linky, ktoré jazdia na problematických úsekoch. „Obávaná je však aj linka 39. Tá je stále preplnená.“
Fúzatý vodič však z ľudí fóbie nemá. „Práve naopak, v súčasnosti mi kontakt s cestujúcimi chýba. Chodí nám veľa kontrol, či sa s nimi nebavíme.“ V minulosti si totiž počas jazdenia vytvoril viaceré kamarátske vzťahy. „Od jedného svojho cestujúceho som napríklad kúpil vlčiaka,“ hovoril. Šoférovi linky 30 však naopak prekáža skupina cestujúcich, ktorých nazval nepodarkovia. „Slovami našej podnikovej psychologičky, sú takí menej bystrí. Voľakedy ľudia vedeli pozdraviť a rozhodne nekreslili po autobuse grafity.“ Nielen kvôli cestujúcim sa však Benc obzerá do minulosti s nostalgiou. „Osemdesiate roky, to bolo krásne obdobie. V meste bolo menej vozidiel, vodiči neboli takí arogantní.“
Práca šoféra však prináša aj menej príjemné momenty. Za tie roky Bencovi pre prácu ušlo napríklad množstvo športových prenosov. „Keby len to, mne pomaly ušla aj manželka,“ hovoril s úsmevom, no vzápätí vážne dodal. „Musím priznať, že deti vychovávala viac ona ako ja. Vďaka za to, že sme to vydržali.“
Dušan Benc, ktorý ani za vyše tridsať rokov jazdenia nemal nehodu, ostal jednému povolaniu verný z toho najprozaickejšieho dôvodu. „Neuveriteľne ma totiž baví jazdiť. Možno ma odtiaľto vynesú až nohami dopredu, ale na šoférovanie nedám dopustiť.“
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Abratislavaa&c=bratislavaa_15_6
TeBeCe