Reply on: Papyr #46573:
Myslíš že v BA bude trať v hĺbke ako na Nám. Míru (ktorú si si vybral iba zhodou okolností)? Podľa mňa v BA s dĺžkou príchodu na nástupište nebude problém, máš nejaké iné informácie?Prepravná rýchlosť električky v CMO je neporovnateľne nižšia ako v metre. Rozhodovanie metro-električka je zástupný problém, lebo električka sa už jednoducho nedá postaviť v tých trasách, ako je navrhované metro. Typ ľahkého metra tiež môžeš krásne prispôsobiť dopravnej požiadavke a rozumne si znížiť náklady.
A ešte inak: v čom sú teda náklady na ľahké metro také odlišné ako náklady na podzemnú električku? Čím to je, že podzemná električka bude superlacná a aj to najmenšie metro superdrahé?
Ja nevidím problém v tom, že v metre budú chodiť vozidlá električkového typu, ale tá trať musí byť od začiatku rýchlodrážna s podzemným vedením v CMO. Previesť električku "mimoúrovňovo" nad oblasťou, kde aj tak má voľný koridor, a potom ju pustiť na tú najpomalšiu trať v centre, to mi nedáva príliš logiku.
yale
Čo sa týka kapacity 40m električky, musíme si najprv povedať, či ju naozaj využijeme.
Tu sa dostávame k závažnej slabine petržalskej električky: V Petržalke je krásne segregovaná a je to riešenie rýchlostne ak kapacitne pomerne dobre porovnateľné s ľahkým metrom. Dajme tomu že električka urobí petržalský segment za 15 minút, metro za 10 a autobus za 20 minút. Akonáhle sa však električka dostane do centra, prudko spomalí a stratí priamy smer. Prednosťou podzemnej dráhy je práve to, že bez ohľadu na prekážky na povrchu si zachováva rýchlosť aj v zastavanej a dopravne komplikovanej oblasti.
Na Hlavnú stanicu sa rýchloelektrička dostane z Janíkovho dvora za cca 30 minút. Autobus už dnes robí obdobnú trasu za 27 minút. Metro v trase B.1 sa dostane na stanicu cca do 15 minút a po ceste ponúka možnosti prestupov na všetky typy dopravy (Kamenné, Hodžovo námestie, Hlavná stanica).
Rýchloelektrička (teda v skutočnosti električka ako každá iná) teda bude rýchla a segregovaná tam, kde sú pomerne rýchle aj všetky iné druhy dopravy, a kde sa porovnateľná rýchlosť dá dosiahnuť aj inými prostriedkami. Spomalí tam, kde metro pokračuje ďalej a autobusy môžu aspoň ísť inou trasou.
Podľa mojich odhadov bude "rýchloelektrička" na trasách priamo dostupných cez električkovú trať rýchlejšia do cca 20% oproti súčasnému stavu. Na ostatných trasách sa úspora prakticky neprejaví.
Preto si myslím, že električka vzhľadom na malé časové úspory nebude zberať až tak veľa cestujúcich, ako by zberala trasa B metra. Napokon, to pekne uvidíme na záujme o linku 95 po septembri. Podľa mňa tam požiadavka na vysokú kapacitu bude možno v superšpičke, inak postačí kapacita kĺbového autobusu v krátkom intervale, ktorý bude u 95ky trojminútový, ale môže byť aj polovičný, najmä ak sa postaví dočasná autobusová cesta.
Tvoja proklamovaná kapacita električky teda nemusí byť vôbec potrebná a dá sa v prípade autobusového riešenia ľahko doplniť len na špičku. Kapacita bude potrebná vtedy, keď v tej trase bude vozidlo schopné za 15 minút dosiahnuť Hlavnú stanicu a za 17 minút Trnavské mýto, a tým je principiálne metro (bez ohľadu na technické riešenie a typ vozidla).
Ak to zhrniem, v prípade petržalskej električky sa tu za drahé peniaze postaví niečo, čo zlepší dopravu v Bratislave minimálne. A hovorím, buď sa ide do toho v riešení čo zabezpečí vytvorenie reálnej dopravnej zbernice sever-juh, alebo povedzme že na to momentálne nemáme a venujme sa zlepšeniu dopravy pre celé mesto, a to sú kroky ktoré som popísal už v predošlých správach.
Ak nesúhlasíš, skús mi popísať v čom je ten zásadný prínos petržalskej električky, že je nutné za ňu obetovať investície do zvyšku bratislavskej MHD.