Vznik normálneho koľajového rozchodu (1435mm) je popísaný nasledovne : Od roku 1800 v niektorých štátoch mali cestné vozidlá predpísanú vonkajšiu stranu vzdialeností kolies na príslušnej náprave. Táto vzdialenosť (svetlosť) bola stanovená na hodnotu 5 anglických stôp (1524 mm) Tento rozchod je dodnes používaný na železnici, ako aj na mestskej električke prevažne v štátoch bývalého ZSSR. Neskoršie sa vozidlá opatrili vnútornými okolesníkmi a jazdili po koľajniciach s hladkým temenom, svetlosť koľaje sa o pol stopy zmenšila na 4 stopy a 6 palcov – čo sa rovná 1372 mm.
Konštruktér prvého parného rušňa, Angličan George Stephenson sa z dôvodu usporiadania parných valcov na rušni rozhodol zväčšiť rozchod o dva a pol palca na 4 stopy a 8 aj pol palca = 1435 m
Anglicky rozchod je preto, ze prva zeleznica na svete, Stephensonova v Anglicku, mala prave tento rozchod. Pritom ani samotna Britania a Irsko nie vsade pouzivaju anglicky rozchod, takze suhlasim s tym, ze je to termin zavadzajuci. Ale termin anglicky rozchod sa pouziva aj v odbornej literature.
No a co, ze TY si to este nepocul. Ja som zase nikdy nepocul tisicke hovorit bratislavsky rozchod. Ono by to aj znelo cudne, povedat, ze tatranske elektricky alebo trat Liberec-Jablonec su na bratislavskom rozchode.
Najrozsirenejsie svetove rozchody su: anglicky (alebo "normalny") - 1435 mm, rusky (1524 mm), metrovy (1000 mm), spanielsky (1668 mm) a kapsky (1067 mm). Existuju od nich drobne odchylky, ktore ale kompatibilite neprekazaju, ak su dostatocne male. (napriklad Rusko stavalo aj trate na 1520 mm, spanielsky rozchod sa povodne delil na kastilsky 1672 a portugalsky 1664 mm, cinsky rozchod je 1432 mm). Specialny pripad je tzv. sofijsky rozchod 1009 mm, ktory vznikol - neudrzbou trati na metrovom rozchode.
tak tie krajiny su privlastky, tak ako standardnemu rozchodu sa hovori anglicky, tak sa sirokemu hovori rusky...
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/6/6d/Africa_four_rail_triple_gauge.png
toto je ale zaujimavost... tzv. Africky rozchod..
neviem v akom stadiu to je, ale je v plane zosietovat africky kontinent zeleznicou... no problem je ze v kazdej krajine je iny rozchod... a tak je navrh spravit siet troj-rozhodovych zeleznic...
len neviem ci sa to z financneho hladiska oplati, lebo tie vyhybky budu dobry misung
Ja pod pojmom "priebežná konečná" chápem fiktívnu konečnú, teda zastávku, kde ľudia z vozidla nemusia vystúpiť a môžu sa odviezť plynule z predchádzajúcej zastávky na nasledujúcu. (Príklad: Nám.Ľ.Štúra pre 11 a 14, Šafko pre 12.) 78 má v Petržalke normálnu konečnú. Alebo sa mýlim?
"Normálny rozchod" je terminus technicus pre rozchod 1435 mm. Čo je užšie, je "úzky rozchod", čo je širšie, je "široký rozchod". Nevidím dôvod na používanie označenia "anglický rozchod".
"Nenormálny rozchod" nejestvuje.
Ad definícia električky - overil som si, že máš pravdu. Skutočne v smernici takáto donebavolajúca k***tina je. Takže električka je CESTNÉ vozidlo, PRIPOJENÉ na vodiče (že by šnôrou?), alebo dokonca je električkou aj vozidlo s dieselovým motorom... Takže keby sa Košičanom podarilo posadiť Hurvínka na mestské koľajnice, stala by sa z neho električka. Zato zo Slovenskej strely nie, pretože tá mala benzíňák...
Toto len potvrdzuje, že EÚ má v rukách banda byrokratov, ktorí nemajú ani dunstu o tom, čo svojimi smernicami riadia.
Zábava z oblasti kultúry (divadlá, kiná) JE verejným záujmom. Zábava nasávaním do tretej rána verejným záujmom nie je. (Bez ohľadu na to mi rozdielnosť dennej a nočnej tarify nepripadá ako najšťastnejší nápad, pretože jednak nočáky využívajú aj ľudia z neskorých a na skoré vlaky, poťažmo nočné autobusy, lietadlá a pod., jednak je to ďalšia zložitosť v systéme, čo odrádza ľudí.)
Kadnárova má celkom fajn prístup - k električkovej trati sú to zhruba 4 minúty peši, na zastávku z najvzdialenejšieho bodu (pri Meopte a nad Tramínom) tak 6.
"Ak si si nevšimol spoje sú vypravované dômyselne tak, aby vyzeralo,že jeden mešká a druhý šiel o dosť skôr,tak DPB šetrí."
Väčšiu hovadinu tu už dávno nikto netresol.
Papyr