Reply on: si #46544:
K tunelu - viď #46541, ak nevidíš rozdiel medzi tunelom pod hradom a podzemnou traťou pod Dunajom, potom mi je ľúto.K autobusom - myslím že ponúkam lepšie riešenie. Za päť rokov tie autobusy budú pri normálnej údržbe stále krásne funkčné, myslím si že to zbytočne prifarbuješ na čierno.
Viem že operatívne náklady na električku sú menšie, ale cena výstavby trate a cena vozidiel je tak vysoká, že tá električka sa splatí možno o takých 15-20 rokov, možno ešte dlhšie. Ak na tie električky dá niekto mestu peniaze zadarmo a na autobusy nie, potom sa výpočtový model zmení, ale o niečom takom neviem.
A ja ešte pridám k tomu zoznamu, čo by som ešte doriešil z ušetrených peňazí namiesto petržalskej električky:
- rekonštrukciu a výstavbu prestupových uzlov (zohľadňujúc budúce trasovanie nosného systému)
- zmenu linkového vedenia (toto je snáď jediná vec v ktorej sa niečo deje), ale tak aby novými vozidlami bola prednostne vybavovaná sieť nosných liniek; súčasťou zmien by bol nový grafický informačný systém, ktorý by v schémach siete, aj na zastávkach a vo vozidlách jasne rozlišoval medzi nosnými linkami a doplnkovými - líšili by sa u autobusov aj číslovaním (napr. nosné linky autobusov by sa číslovali na 1XY, doplnkové na XY), prípadne grafickými prvkami. To by bolo zrejme súčasťou zmeny celého CI firmy a nízkonákladovej komunikácie k zákazníkovi, že sa deje zmena a cestovať MHD sa už znova oplatí.
Toto je v silách mesta, dá sa to robiť hneď a je to lepšie ako postaviť za 5 rokov a peniaze z úveru "prvú etapu" niečoho, čo vyrieši len jeden čiastkový problém a nikto nevie ako to bude pokračovať.
, ale to neznamená že takéto budú nároky na podzemnú rýchlodráhu s podzemnými stanicami, kde je požiadavka na vysokú rýchlosť, tunely vedené v oblúku, prechod pod riekou a pod. Nejaké zabezpečenie tam musí byť a vozidlá schopné komunikácie s ním tiež. V takom prípade je jednoduchšie separovať, ktoré vozidlá idú pod zem a ktoré nie, než dovybavovať všetky nejakým systémom len pre prípad "keby náhodou". 
inTony
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy schválilo v decembri 2003 zásady výstavby nosného systému MHD na báze koľajovej segregovanej dopravy. Rozhodnutím najvyššieho orgánu mestskej samosprávy tak vyvrcholilo generovanie spoločného názoru odborníkov a laickej verejnosti na finančne a časovo reálne riešenie nosného systému MHD v Bratislave.
Cieľom bratislavskej radnice je začať výstavbu I. fázy nosného systému MHD v duchu rešpektovania všetkých zákonných lehôt na prerokovanie príslušných dokumentácií s verejnosťou. Predpokladaný časový sled najdôležitejších úloh štúdií, expertíz a dokumentácií, pre ktoré je nevyhnutné vyhlásiť verejné obstarávanie je nasledovný:
Technicko-ekonomická štúdia prechodu rýchlodrážnej električky cez Dunaj
02-04/2004
Dokumentácia stavebného zámeru
04-10/200
Štátna expertíza
12/2004
Posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie podľa metodiky EIA
05/2004-04/2005
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
06-11/2005
Dokumentácia pre stavebné konanie
11/2005-06/2006
Prvou fázou realizácie nosného systému MHD na báze koľajovej segregovanej dopravy bude pripojenie 130-tisícovej Petržalky do systému MHD na ľavom brehu Dunaja prostredníctvom rýchlodrážnej električky. Radiála v Petržalke bude vedená v rezervovanom koridore z Janíkovho dvora a napojená na centrum mesta na Šafárikovom námestí. Mesto tiež plánuje prestavbu Starého mosta pre potreby vedenia koľajovej dráhy s povrchovými zapojením do Šafárikovho námestia.
Popri hľadiskách, akými sú počet prepravených osôb a nahradenie doterajšej neekologickej verejnej dopravy bude realizácia I. fázy nosného systému MHD do Petržalky zároveň znamenať postupné zastavenie nezmyselnej urbanizácie tejto časti Bratislavy pozdĺž vybudovaných rýchlostných komunikácií (Einsteinova, Panónska) a opätovná urbanizácia stredu Petržalky. Pokiaľ ide o ďalšie časti mesta, dostavba diaľničného úseku Lamačská cesta – Staré Grunty s tunelom Sitiny na prelome rokov 2006 a 2007, ako aj diaľničného úseku Prístavný most – Viedenská cesta značne odľahčí zaťaženie Karloveskej radiály. Už v tomto roku mesto začína s budovaním stavieb na Karloveskej radiále, ktoré zabezpečia preferenciu električkovej MHD a skrátenie cestovného času. Paralelne s petržalským koľajovým úsekom má mesto v pláne budovanie stavieb na Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiále pre preferenciu koľajovej dopravy.
Nosný systém MHD v Bratislave bude založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom rýchlodrážnymi električkami. Moderné viacčlánkové električky bez problémov zvládnu zaťaženie troch ranných špičkových hodín z Petržalky. Vozidlá s preferenciou jazdy spoľahlivo spĺňajú požiadavky na rýchlu a pohodlnú prepravu vo viac ako 80 európskych mestách, napr. v Amsterdame, Bazileji, Düsseldorfe, Erfurte a mnohých ďalších. Vyrábajú ich viaceré firmy, ako Bombardier, Alston, Siemens, Stadler, s prototypom začínajú tiež Škoda Plzeň a Končar Zagreb. Na dodávateľa vozidiel pre nosný systém MHD v Bratislave mesto s určitosťou vypíše medzinárodný tender.