Discussion Forum › General Discussion

Bohumil Kovac: urcite sa da s vela bodmi Vasho prispevku suhlasit bez akychkolvek vyhrad, ale s istymi aj nie. Petrzalka potrebuje rychlu, lacnu, kvalitnu a ekologicku dopravu. Preco ju pouzit ako retarder IAD? Co je to za nezmysel umelo stavat miesta moznych kolizii? Trendom vo svete su mimourovnove krizenia a krizovatky. Bezvyhradne s Vami suhlasim v tom, ze takyto system je mestotvorny. Utvorme si ho tak, aby bol funkcny a ucelne splnal nase poziadavky na kvalitu MHD.

takmer so všetkým súhlasím. Myslím však, že je možný aj kompromis: napríklad estakáda od Starého mosta po prechod cez Chorvátske rameno, potom väčšinou po povrchu, prípadne jedna podzemná stanica. Mimoúrovňových križovaní s IAD môže byť viac, ale na estakáde, alebo pod zemou by mali byť autá, nie električky!!!
Ešte jedna poznámka: Starý most by podľa mňa mal ostať bez IAD, prípadne len ako občasná/dočasná výpomoc pri nejakej havarijnej situácii (niekto ale môže povedať, že havarijná situácia je stále ? ).

SZKV: zas posudzujes cosi, comu nerozumies? Co to je za zvratenost, aby som rychlodraznou elektrickou spomaloval auta??? Nemas pocit, ze by to bol pridrahy retarder?

proti spomalovaniu aut sice nic nemam, ale nosna kolajova trat by mala byt podla moznosti co najmenej zranitelna a preto by som povazoval za vyslovene nevhodne pouzit trat ako prostriedok na spomalenie auticiek. Auto v kolajisku sa vyskytne aj bez toho aby vobec skolidovalo s kolajovym vozidlom, staci ze je trat niekde pobliz cesty. A to je ta zbytocna zranitelnost, cestujuci urcite budu mat radost ked im vozidla nebudu premavat pol alebo aj celu hodinu kvoli neakemu autu ktore malo kolajisko spomalit... A pristup cestujucich bude potom asi taky, ze autobus sa nehode vyhne, elektricka nie, tak my chceme radsej autobusy...

OK, každý má svoj názor, ale ja som bol pozreť na pražskom Barrandove a alternatíva dráhy, ktorá je hĺbená, na niektorích úsekoch sú vybudované umelé tunely je podľa mňa omnoho lepšia. Povrchové riešenie ako napr. v Ružinove taktiež tvorí bariéru. Detská hocikedy môžu vbehnut velmi lahko pod kolaje, kdežto ak je trat mierne zapustená v zákope a na niektorých miestach kde sú komunikácie je zakrytá, vylučujú zbytočné náklady na svetelnú signalizáciu , zložité križovatky a nebezpečnejšie prostredie. Podľa mna je Barrandov presne tým projektom a krásnym príkladom, ktorého by sa mala v hlavnej línii Petržalka držať, a nie žiadne estakády, úrovňové alebo podzemné riešenia, ktoré sú možno drahšie ako to na Barrandove.

SZKV: O těch dveřích si můžeš přečíst, když si přečteš celou konverzaci, ještě jednou to psát nebudu. A svůj švédský vkus a vychováni si strč do prdele. Ohánění se něčím takovým je známkou ubohosti. Já jsem vyrůstal v Německu (tehdejším západním) a na nikoho to nevytahuji.

Citam si priatelia Vase reakcie na moj clanok. Mimourovnove krizenia su absolutne zbytocne, prave to je ciel - aby auta nezneuzivali koridor B a snazili sa vyjst najkratsou cestou na obvod da A ( Panonska )alebo C ( Dolnozemska). Ziadne zapchjy nebudu, ved dnes stredom Petrzalky nevedie ziadna cesta a priecne komunikacie su uplne prazdne...
Prave hociake zapustenie je to nemestske, predstavre si v Ruzinove jazdu v " jarku". My chceme vzda urobit daco co nikto este neurobil, a neverime tomu co inde v porovnatelnych ak nie zatazenejsich podmienkach funguje. Pri casovom intervale 45 sec. je krizovatka takmer 30 sec. k dispozicii autam, co je obrovsky cas na zabezpecenie priepustnosti. Prave mimourovnove riesenia budu podporovat "demenciu vodicov"ako pise SI. Vsade vo svete ucia soferov aut podriadovat sa, zuzuju sa profily ciest, vkladaju dlazobne pasy, stoja na semaforoch alebo musia vojst do rondelu. Dokonala vertikalna segregacia len podporuje rychlost tam kde nie je potrebna. Naviac su to milardy naviac, cca 1,5.mld. Sk...Za to sa da postavit nieco prospesnejsie ako nadjazdy, ktore vo svete eliminuju, samozrejme nie na dialnici. Vo vnutornom uzemi musime dosiahnut vhodnymi opatreniami jednak spomalenie( dolezite aj z hladiska hluku, bezpecnosti...), cim sa sucasne zabrani aj zneuzivaniu na prejazd tych komunikacii, kde to netreba. Ako VS profesor urbanizmu uplne bezpecne tvrdim, a preskumali sme vec s Katedrou dopravnych stavieb a inymi dopravnymi expertami ( su to v BA uznavane kapacity...), ze povrchovy variant s urovnovymi krizovatkami bude uplne funkcny, bezpecny a je najelegantnejsi. Porite si projekty a realizacie v Strassbourgu, Muhlhause, Grenobli, Dortmunde...
Este mam jednu poznamku - ak sa mozete predstavit menom, je to myslim v takejto slusnej spolocnosti nic nevhodne. Netreba sa nam skryvat za anonymitu. Pozdravujem priatelov dobrych elektriciek.

Moc pěkný příspěvek, na 100% souhlasím. Konečně někdo, kdo pochopil realitu, že levnější řešení bývá efektivnější a hlavně povrchová električka na Petržalku je něco, na co se peníze sehnat DAJÍ a to i relativně RYCHLE! A o to v Bratislavě jde především- MHD je v natolik havarijním stavu, že je nejvyšší čas to začít řešit- včera bylo pozdě!

Hranice zóny 100 jsou Kledering (od Brucku) nebo Hausfeldstrasse (od Marcheggu), jinak platí, že hranice je obvykle totožná s hranicí města. Plánek je zde: http://www.vor.at/bilder/tarifzonen.pdf

Prosím pěkně, co je přínosného na dveřích rozdělených kloubem? Dost by mě to zajímalo.
A pokud jde o další- když člověk srovná Tr14 s takovým Gräf und Stift z roku 1988 (bývalo k vidění v Linci), připomínající spíš tu Tr9, T5 byla v době, kdy v Německu byly vrcholem článkové Düwagy s designem 50. let taky moc hezké vozidlo atd. atd.
Jistě, uvědomuju si, že část "chyby" je na mojí straně, neb jsem po estetické stránce vychován ve Švédsku, takže se mi líbí takové věci jako Cristalis, tramvaje A32 ve Stockholmu http://www.railfaneurope.net/pix/se/trams/Stockholm/A32/A32_408_Sandfjaerdsgatan%2CAarsta_000618.jpg apod. U nás bych neměl nic proti klasickým Agorám (než z nich udělali "100% nízkopodlažní"), docela se mi líbí Citaro a ještě víc Solaris (případně to Szegedské Volvo by taky nebylo špatné, kdyby nebylo v typicky polském řemeslném provedení) a tak můžu pokračovat dlouho.
Proto mě dost bolí, když vidím, že z hlediska kultury cestování nejsme nic víc než Poláci nebo Maďaři a řadíme se k typicky východním národům (s typicky východním vkusem...). Ale čo sa dá robiť, budu si muset zvyknout!

pridaj suhajko ?

velmi dobré témata. Dik za info. ?

zaujimavy textik...

Bol som tu... bol som tam na troleje . Ten náter na niektorých Tr 14 je prehrdzavelí, preráža sa to aj z okien pri gume vydúva z vnútra. ? Bieda vrakovisko... ? Cesta v Trnávke, samá jama bum tresk a vzd. tlmiče zničené. ? Za to metroelektrička , cez Galvaniho J1 a J 2 ? dobrá trasa , si to by bolo ok ?

breho dna zelam.
ehm, vie mi niekto povedat odkial pokial je zona (tarif) 100 vo viedni? mal by tam na S-bahn platit listok na vlak kupeny u nas. vzdy som pouzival 24h na mestsku, ale teraz by sa mi to oplatilo. viete o tom nieco? senkju veri mac
btw, heh, kto si dnes vytrpel plny pristavny? ;o)
fajn den zelam

Pan Kovac, napisali ste velmi zaujimavy prispevok, aky tu uz velmi dlho nebol. Sami ste nacrtli vela tem o ktorych by sa dalo dobre diskutovat a plne zdielam nazor, ze elektricka (alebo cokolvek) nema mat vylucne funkcny charakter, ale aj mestotvorny, esteticky. Samozrejme, ak chceme dosiahnut 90 sekundovy interval (45 obojsmerne), tak uz tazko mozeme uvazovat o urovnovom krizeni. Estakadu tiez povazujem za nezmysel, toboz argument, ze by rozdelila Petrzalku tak, ako dialnica. Totiz trat vedie z velkej casti popri prirodzenej bariere - chorvatskom ramene. Z dopravneho hladiska som za povrchovu, ciastocne zapustenu (tak 1 meter) trat. Tato trat, pri spravnej vystabe a doplneni dalsimi prvkami (kriky a pod.) je aj najtichsia, co potvrdila studia. Zaroven je mozne z takejto "polozapustenej" trate lahko budovat podjazdy pre elektricku, ono tie mimourovnove krizovatky naozaj treba, ak chceme nieco kapacitne, rychle a spolahlive. Pod pojmom prevadzkova rychlost sa chape priemerna rychlost, kde je zohladnene aj stanicenie vozidiel v zastavkach, skutocna rychlost vozidiel medzi zastavkami moze byt kludne aj 80 km/h. Velmi vhodne by bolo v ramci stavby trate zrevitalizovat aj okolite uzemie tak, aby nadobudlo skutocny mestsky, parkovy charakter. Co tym myslim? Napriklad, vyslapane chodniky v trave nahradit dlazbou, spravit, pripadne upravit lavky cez Chorvatkse rameno s tym, ze budu pokracovat aj cez teleso elektricky. Osadit prvky drobnej architektury - lavicky, priapdne smetne kose, pripadne verejne osvetlenie a pod. Dal by sa z toho spravit jeden veliky park v casti od Farskeho az po Billu, pripadne este dalej. Elektricka v nom by nemusela byt rusiva. Dolezite je vsak oddelit ju fyzicky od okolia, ci uz krikmi alebo aj estetickym zabradlim. Nezdielam nazor, ze by mala byt po oboch stranach trate komunikacia, hoc aj uzucka. Odporucil by som ist sa kuknut do Brna, ako to maju riesene tam. Nuz, je toho velmi vela na diskusiu, takto cez toto forum to nie je ono, chcelo by sa to osobne stretnut, pripadne prejst si miesto buducej trate v Petrzalke a pokukat - to je najlepsie, viem zo skusenosti.

Pani nadsenci elektriciek,

Som architekt-urbanista, obcan Petrzalky,

Zaujal ma clanok Alternativne riesenie k metru - elektricka. Konecne sme prisli na to, ze aj jednoduche veci mozu byt efektivne.
Ale Vasa vizia pre Petrzalku ma dve slabsie miesta :

1.
Realita - ako sa aj pan Hrubisko na MZP presvedcil, MC Petrzalka chce riesenie len na estakade. Boja sa udajne, ze povrchove riesenie je barierove, co ako vidime v Dubravke ci Ruzinove nie je pravda.
Toto riesenie je velmi zle najma urbanisticky, ale aj ekonomicky, esteticky. Preco :
- teleso estakády ( ako to vidno v amsterdamskej Petržalke Bijlmemeer) tvorí výraznú optickú bariéru v priestore
- je ďalším betónovým príspevkom do sídliska s krycím názvom betónová džungľa, a to bez ohľadu na svoje architektonicko- konštrukčné riešenie ( ide o teleso, po ktorom budú jazdiť ťažšie súpravy....), bude skôr podporou súčasnej nehumánnosti prostredia ako príspevkom k humanizácii
- vzhľadom na 6 km- prepravný úsek nesmierne drahá, 1km vyjde až na 1 miliardu Sk!! - a to len vlastné teleso...na dobudovanie chýbajúcich komunikácií, chodníkov treba ďalšie prostriedky...
- nie je ďalej v priestore ďalej vývojaschopná, čím sa zatvárajú dvere pred možnými potrebami budúcich generácií.
- je bariérová vo vynútení prekonávania výšok cestujúcimi v prístupe k zastávkam ( naviac eskalátory a objekty zastávok náročné na servis a dozorujúcu obsluhu )
- je len ťažko urbanisticky integrovateľná s ďalším rozvojom priestoru, keďže sa chce stavať ako izolovaná stavba bez prepojení lávkami na súčasné terasy polyfunkčných domov
- zastávky nie sú chápané ako vybavenostné a prestupové uzly ( ako to je v prípade vyššie spomenutého Bijlmemeer )
- ako všetky podobné riešenia bude mať priestor pod estakádou tendencie k asociálnemu chovaniu sa a to bez ohľadu, či pod estakádou vznikne zeleň ( v tieni...) alebo parkoviská.
- táto estakádová varianta vykazuje zo všetkých možností najhoršie hodnoty negatívnych dopadov ( hluk ) na okolie. Dodatočné protihlukové opatrenia, ktoré bude potrebné ešte realizovať , okrem ďalšej 0,5 miliardy zlikvidujú snáď jedinú prednosť estakády : pohľad na sídlisko zhora z okien električky ( je však a bude pre tento pohľad čo ponúknuť ? )

2. Ale aj povrchovy variant s mimourovnovymi krizeniami je rovnako uplne zbytocny. Stoji takmer rovnako ako estakadovy.

Plnohodnotny je sytem povrchoveho vedenia s urovnovymi krizeniami zalozenom na systeme GREEN 3M OPTICOM, ked si elektricka ( napr. aj Vami zobrazene nizkopodlazne pre 300 cestujucich - take budu potrebne ! ) sama programuje prednost v jazde. Cize sytem casovej segregacie dopravy. Priecne komunikacie mozu byt kludne urovnove, su to len obsluzne a zberne, ako vieme hlavne su v Petrzalke na obvode. Dokonca je ziaduce, aby auta stredom Petrzalky jazdili cez spomalovacie systemy, svetelna krizovatka je ucinnym systemom. Takze pre IAD je takato elektricka vlastne prirodzenym retarderom. Nadjazdy su uplne zbytocne, zaberaju cennu plochu, posobia v priestore ako opticka bariera a ako sami uvadzate v tabulke budu nas danovych poplatnikov stat 1,2 miliardy korun. Naco su pri predpokladanej priemernej premavkovej rychlosti 30 km/hod mimourovnove krizovatky? Preco sa tomu pri tejto prepravnej rychlosti podsuva nazov rychlodrazna elektricka ? Ja si myslim ze len preto, aby sa opodstatnili tie velke investicie naviac - ved o co ide stavbarom a ich projetantom ? Aby boli stavby lacne? Tu je prilezitost siahnut na verejne prostriedky, za cenu zisku niekoho aj ostatnych zadlzit ( nas obcanov - splatime to v daniach alebo vo vyske cestovneho...a budeme zase jazdit autom...)
Naviac mimourovnove krizovatky zbytocne ulahcia situaciu IAD, co je neziaduce, ciel by mal byt opacny. Vo Francuzsku ( elektricky robili tam zijuci slovenski architekti ) je sucastou budovania elektriciek paralelne (!) prijimanie opatreni na utlm IAD - len tak stupnu vyhody a prednosti prostriedku hromadnej dopravy. Ako tak ma opodstatnenie len nadjazd Pajstunska, ani to vsak nie je nutne. Priecny automobilovy pohyb nie je v Petrzalke vyrazny.
V ziadnom pripade nie je vhodne vyuzivat vyhlbene jamy pre metro zo socializmu, take vedenie bude posobit ako fyzicka bariera. Naviac su zranitelne v zime ( zaveje). Mimourovnove riesenia a izolacia trate len podporia sidliskovy syndrom priestoru !!
Elektricka musi ist pekne po povrchu, v zelenom telese, moze byt lemovana zivym plotom, stromoradim, elegantne bezbarierove zastavky, po stranach elektricky obojsmerna komunikacia s jazdnymi pruhmi max. 3,0 m ( v Parizi stavaju elektricku, pri nej ide cestna komunikacia so sirkou jazdneho pruhu 2,8 m...opat: aby sa nedalo jazdit rychlejsie...). K tomu chodniky, cyklisticka trasa. V Parizi ( je to v stave projektov ) venovali osobitnu pozornost aj dizajnu stlpov trolejoveho vedenia. Koridor treba budovat v takomto kompletnom profile s poziadavkami na dizajn, nie ako samostatny "kolajovy zvrsok"!!! Pohybujeme sa predsa v zastavanom uzemi, takto bude mat Petrzalka sancu, aby tu konecne vznikla moderna a esteticka ulica.
Do kompletnosti a komplexnosti takehoto riesenia treba radsej vlozit cast prostriedkov usetrenych ny zbytocnych mimourovnovych krizovatkach. Toto riesenie bude rovnako rychle, nebude barierove, bude esteticke a bude posobit humanne. A bude o 2,5 miliardy lacnejsie....( takmer tolko stoji most Kosicka). Uvedomme si, ze ide o najkratsiu len 6 km dlhu elektrickovu radialu, Dubravska, Ruzinovska, od Zlatych pieskov su podstatne dlhsie a budu sucastou toho isteho sytemu. Teraz sa ide rekonstruovat Dubravska radiala na system prednosti v jazde elktricky v urovnovych krizeniach, postupne dalsie. Rozchod? mozno bude stacit aj sucasnych 1000, ak sa trate zrekonstruuju, ale da sa predbudovat konstrukcia na adaptaciu 1435.
Suhlasim s Vasim nazorom, ze len povrchove riesenie je dalej priestorovo rozvojascopne - napr. aj na Hainburg..., do priestoru Panonskej k zel. stanici a k obchodnym centram... k Ek.univerzite... od Lucanky k buducemu nadregionalnemu Aquaparku... moznosti bude viac, len ich pre buduce generacie neznemoznime nespravnou volbou a zastavanim.
Stary most musi byt definitivne rekonstruovany ( vlastne novy...) tak, aby umoznil prejazd aj automobilovej doprave, minimalne pre autobusy. Odpojit ho od IAD je asi iluzia, som presvedceny ze ani most Kosicka vela neporiesi, casom bude upchaty aj on. Rytmus mostov treba zachovat v plnej funkcnosti.
Je uplne spravny Vas nazor, ze ak by sa spojila Petrzalka s mestom este s jednou elektrickovou tratou, znizila by sa jej zranitelnost. Zial magistrat nechce pocuvat nazory urbanistov, ze jedno take miesto je oproti tunelu. Most Kosicka mohol byt perfektnym mestskym mostom s elektrickou cez Kosicku az na Mileticovu! Je este jedno miesto pre dalsi most :v linii od Dolnych honov a Slovnaftu popod novy zimny pristav cez Dunaj popod Ek. univerzitu.
Perspektivne bude musiet ist v centre ceat elktrickovych trati pod zem. Lebo to je problem - prejazd centrom. Pod zem sa da dostat aj na lavej strane Dunaja, mame take riesenia nastudovane, ale zase : uzemny plan a vsetci co radi stavaju draho poznaju len zase niekolko miliardove riesenie tunelom popd Dunaj. Pozrite si pripravovaný územny plan mesta. To je zase metro!!! Popod Mlynsku dolinu do Dubravky...popod Dunaj... Obrovsky kus popod centrum...Robil som na UPN mesta na expertize, ktoru si objednal sam Magistrat. Rozvoj elektriciek : ani slovo, ani ciarka naviac na mape.
Priestorovy rozvoj trati moze byt ovela bohatsi ako je na Vasej scheme. Napr od Safarikovho nam. cez Dostojevskeho a Karadzicovu k Steinu by bol vyborny okruh vyhybajuci sa centru mesta. Menovane ulice maju disponibilny profil. V Parizi teraz v podobnej ulici buduju 10 km elektricku! Aj od ZS N. Mesto cez Tomasikovu sa da spustit spojenie az po Ruzinovsku, dokonca este dalej az k Slovnaftu a na Dolne hony. Bratislavska siet je radialna, co je velmi nevyhodne, chybaju okruhy a prepojenia radial. Skratka aj tu treba vytvorit radialno-okruzny system elktriciek. Urcite to bude fungovat - a toto bude nosný systém hromadnej dopravy mesta.
Rad by som Vam zavesil aj nejaky obrazok, ale neviem ako...
pozdravujem priatelov skutocnych elektriciek, ale nie pseudorychlodrah ....
A zaverom: ako sa Vam pozdava rekonstrukciea na Radlinskeho. Ked uz bola rozvrtana cela ulica, je to premeskana prilezitost na jej celkovu premenu smerom k vyssej kvalite jej prostredia. Technicke zlepsenie do povodneho dizajnu ulice su vyhodene peniaze. Mohla to byt krasna ulica s elektrickou ...tak ako to vidime vsade inde. Ale u nas Dopravoprojekt nema trochu tvoriveho chochmesu, asi chyba aj impulz od investora.

Mne z toho vyplyva, ze ak predsa pojdem do mesta autom, tak zaparkujem lacno alebo zadarmo (podotyam, ze legalne) aj bez takychto tabul ?

co z toho vyplyva? mne z toho vyplyva ze aj tak zaparkujem v ik280 ?